2018 v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Nasledujúci víkend bude patriť rozlúčke so zimou. Vo Veľkých Teriakovciach ukončia vládu bohyne tohto ročného obdobia - Moreny, ktorá bude hodená do Rimavy v sobotu 17. marca. Symbolické podujatie bude spojené so súťažou o najkrajšiu Morenu a veľkonočným jarmokom. Hoj, Marienka hoj, ďe ťa tanesiemo..., tak si budú spievať občania Striežoviec na Smrtnú nedeľu (18.3.). Slamenú bábu Marienku vynesú z dediny, horiacu hodia do potoka a zima tak vraj z dediny odíde. Tradičné zvykoslovie doplní vystúpenie Detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Na športového ducha nezanevrú ani týždeň pred Veľkou nocou nadšenci stolného tenisu. V poradí 8. ročník Veľkonočného turnaja dospelých z obcí Mikroregiónu SINEC-KOKAVSKO sa odohrá v sobotu 24. marca v Klenovci.
Vŕbu pred obecným úradom v Hrachove zasypú už tradične na Kvetnú nedeľu (25.3.) stovky veľkonočných vajíčok. Odmenené bude každé dieťa, ktoré k výzdobe prispeje viac ako piatimi ozdobenými vajíčkami.
V nasledovnom týždni, priamo počas veľkonočných sviatkov (28.3.-3.4.), si budete môcť pozrieť veľkonočné ozdoby v Klenovci. Za priaznivého počasia budú zdobiť stromčeky na námestí Karola Salvu.
Divadlo
Pri príležitosti 90. výročia otvorenia Obecnej Radnice pozýva obec Rimavská Baňa v sobotu 3. marca na divadelné predstavenie Halúzka moja v podaní hercov Divadla Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Dobrý deň, prišla som bojovať o Vášho muža, alebo A čo ja láska? Tak znie názov komédie, s ktorou zvučné herecké mená ako Martin Mňahončák či Marta Sládečková zavítajú v nedeľu 4. marca do Domu kultúry v Hnúšti. V Kokave nad Rimavicou zas zahrajú Zákon žien, na motívy Ženského zákonu od J. G. Tajovského, herci Divadla Jonáša Záborského z Prešova, a to v sobotu 10. marca.
Hudobné a tanečné predstavenia
Sólisti donského kozáckeho chóru Volnij Don prídu počas svojej siedmej návštevy Slovenska s novým programom aj do Rimavskej Soboty. Tradičné nástroje, ako sú balalajka či bajan, známe ruské melódie a neopakovateľné hlasy rozozvučia Dom kultúry už v piatok 9. marca.
Známe pesničky zo Spievankova si vaši najmenší môžu zaspievať spolu so Spievankou a Zahrajkom už 16. marca na ich koncerte v Mestskom dome kultúry v Revúcej.
8. ročník Hudobnej jari v Rimavskej Sobote otvorí v utorok 20. marca v divadelnej sále Domu kultúry koncert s názvom Vítanie jari. Predstaví sa vynikajúci slovenský husľový virtuóz Peter Michalica, jeho žiak Hiroaki Goto z Japonska, sopranistka Michaela Popik Kušteková a klaviristka Viera Bartošová.
Čerešničkou na torte bude veľkolepý hudobno-tanečný program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) - Genezis. Príbeh o stvorení sveta a o prvých ľuďoch, ktorý vznikol na vybrané motívy z Prvej knihy Mojžišovej, sa odohrá v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote 24. marca (sobota). Podmanivá hudba, skvelé choreografie, kreatívne animácie a strhujúce interpretačné výkony tanečného súboru budú dopĺňané vtipnými divadelnými výstupmi i slovnými komentármi hercov Františka Kovára, Petry Molnárovej a Reného Štúra.
Rôzne
Piatok 9. marca bude okrem iného patriť aj 60. výročiu úmrtia významného rodáka z Lukovíšť - Ivana Kraska. V jeho rodnej obci sa v tento deň uskutoční pietny akt na cintoríne, literárno-hudobná kompozícia v evanjelickom kostole a priateľské posedenie v kultúrnom dome.
Pestrú ponuku podujatí si pre vás pripravilo aj Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. O tom, že bude naozaj z čoho vyberať, svedčí samotný plagát s programom na celý mesiac. Naplánované sú rôzne podujatia z oblastí divadla, umeleckého slova, filmu, videa, či folklóru. Nebudú chýbať ani výstavy, tvorivé dielne a iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Zaujímavé výstavy
Autorská výstava Viktórie Bajovej - “Krajinou - nekrajinou“, ktorá je dostupná od 16. februára v Galérii GANEVIA, v priestoroch Domu kultúry v Rimavskej Sobote, potrvá ešte do 20. marca.
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bola 23. februára otvorená výstava s názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Prezentácia 8 mesačného výskumu spracovávania kože a kožušinových výrobkov v Muránskej Zdychave bude v múzeu trvať do 30. marca.
Od 1. februára prebieha výstava fotografií z minuloročnej súťaže MALOHONT mojimi očami v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti. Zábery s nášho regiónu môžete vidieť počas otváracích hodín knižnice až do 30. apríla.
Mestská galéria v Rimavskej Sobote pozýva v piatok 2. marca na vernisáž výstavy Focus. Diela autorky Patrície Koyšovej budú verejnosti prístupné v ľubovoľný pracovný deň do konca apríla.
Turistika
Sériu turistických akcií v tomto mesiaci odštartujú členovia KST Hnúšťa. Už 3. marca (sobota) sa chystajú na turistický prechod z Hrachova do Rimavskej Bane. Nenáročná trasa s dĺžkou cca 15 km bude viesť cez Holubín a Lehotu nad Rimavicou. Zraz je plánovaný o 7:20 hod. na železničnej stanici v Hnúšti. O tri týždne nato, v sobotu 24. marca, organizuje KST Hnúšťa Jarný výstup na Vepor. Bližšie informácie k turistickej akcii u predsedu Ľ. Klima na tel. č. 0918 809 833.
KST mesta Rimavská Sobota má v kalendári podujatí na tento mesiac naplánovaný Splav Rimavy (10.3.) a Zahájenie 100 jarných kilometrov (17.3.). Viac informácií nájdete na www.kst-rs.webnode.cz.
Spoznajme okolie Tisovca - s týmto cieľom sa v piatok 30. marca vydajú na trasu Hnúšťa - Ostrá - sedlo Babiná - Klenovská a Tisovská Poľana - Suché doly - Tisovec členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Podrobnosti k akcii poskytne C. Huňa na tel. č. 0903 539 932.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.