Tento ,,Zbojnícky expres“ ponúkne pestrý program nielen počas jazdy vlakom, ale aj počas zastávok na zaujímavých lokalitách, ktoré ponúknu cestujúcim krásne výhľady a nezabudnuteľné okamžiky v lone slovenskej prírody. Na železničnej trase s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 19. storočia, zažijete popri krásnych historických motoráčikoch aj jazdu na unikátnej súprave historických vagónov ťahaných vyše storočnou parnou zubačkou. Jej existencia a fungovanie je zásluhou dobrovoľníkov z občianskym združením Zubačka, ktorí zároveň vytvorili historické múzeum železnice. Práve tohto miesta sa bude týkať prvá brigáda. Múzeum bude jednou zo zaujímavých zastávok „Zbojníckeho expresu“, ktorý má osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Rozvojová agentúra BBSK v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a o. z. Zubačka sa rozhodli pre spoločnú brigádu, ktorá skrášli nielen interiér múzea, ale aj okolie budovy, v ktorom sídli. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie, historické exponáty či model vláčika, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na historickom vláčiku, alebo bežnou vlakovou dopravou,“ uviedol regionálny historik Mgr. Viktor Brádňanský z OOCR Gemer.
Dobrovoľníkov čaká práca na novom nátere interiéru a exteriéru múzea, náter okolitých zábradlí, úprava záhradky, či ošetrenie samotných exponátov. Všetky šikovné ruky, odhodlanie pomôcť a dobrá nálada sú preto vítané. Dobrovoľníci sa stretnú pred budovou múzea, ktorá sa nachádza na hlavnej železničnej stanici mesta Tisovec o 9:30 hod. Náradie, pitný režim a občerstvenie je zabezpečené organizátormi brigády. Odporúčame dobrovoľníkom, aby si doniesli vhodné pracovné oblečenie. Veríme, že sa nám spoločne podarí skrášliť toto zaujímavé miesto, ktoré je dôležité nielen pre pripravované podujatia, ale poslúži aj ako vstupná brána do regiónu pre návštevníkov prichádzajúcich vlakovou dopravou.
Druhá iniciatíva je úzko spojená s jedným z najdôležitejších banských miest na Gemeri. Oblasť v okolí vrchu Železník bola jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších ložísk železnej rudy v rakúsko-uhorskej monarchií. Tunajšie bane poskytovali prácu tisíckam ľudí a pozostatky po banskej a hutníckej činnosti nachádzame v každej okolitej dedine. Jednou z nemých pozostalostí na slávne časy je vysoká pec v Sirku. Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. Spomienky na banské časy tu nachádzame doslova na každom mieste v podobe zachovalej baníckej infraštruktúry, opustených štôlní, podstavcov z lanovky, či násypu úzkokoľajovej železničky. Banská činnosť priniesla do tejto lokality nielen prácu, ale aj bohatý spoločenský život. Dodnes máme možnosť obdivovať na vrchu Železník budovy starej kolkárne, či kino Stachanov, spred ktorého očarí návštevníka nádherná panoráma okolitého kraja. Na staré tradície a zachovanie týchto lokalít sa zišla partia dobrovoľníkov, ktorí spojili svoje sily, aby zveľadili a zachránili tieto pamiatky. K nim patrí aj banícke jazierko v Železníku, a tak sa dobrovoľníci z organizácie Skryté poklady Slovenska a Klub Železník – Kino Stachanov rozhodli zrevitalizovať toto pôvodne banské dielo.
„Naša prvá verejná brigáda na revitalizácii baníckeho jazierka v Železníku. Budeme robiť všetky prvotné činnosti, bez ktorých sa nedajú robiť ďalšie fázy. Budeme potrebovať veľa rúk a zopár aj silných. Budeme odstraňovať náletovú zeleň, zbierať odpadky, upravovať terén v okolí jazierka a aj brehy jazierka. Preto je vhodné, nie však nutné, doniesť si svoje náradie, ako je motyka, hrable, rýľ, vidly, krompáč a pod. Vrecia na odpad a hygienické rukavice budú zabezpečené. Pracovať budeme pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, ktoré si situácia vyžaduje. Stretneme sa o 9.30 na asfaltovej ceste, odkiaľ sa vchádza na cestičku k jazierku,“ uviedol organizátor podujatia Ladislav Bene z organizácie Skryté poklady Slovenska.
Mgr. Viktor Brádňanský

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-