Tento ,,Zbojnícky expres“ ponúkne pestrý program nielen počas jazdy vlakom, ale aj počas zastávok na zaujímavých lokalitách, ktoré ponúknu cestujúcim krásne výhľady a nezabudnuteľné okamžiky v lone slovenskej prírody. Na železničnej trase s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 19. storočia, zažijete popri krásnych historických motoráčikoch aj jazdu na unikátnej súprave historických vagónov ťahaných vyše storočnou parnou zubačkou. Jej existencia a fungovanie je zásluhou dobrovoľníkov z občianskym združením Zubačka, ktorí zároveň vytvorili historické múzeum železnice. Práve tohto miesta sa bude týkať prvá brigáda. Múzeum bude jednou zo zaujímavých zastávok „Zbojníckeho expresu“, ktorý má osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Rozvojová agentúra BBSK v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a o. z. Zubačka sa rozhodli pre spoločnú brigádu, ktorá skrášli nielen interiér múzea, ale aj okolie budovy, v ktorom sídli. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie, historické exponáty či model vláčika, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na historickom vláčiku, alebo bežnou vlakovou dopravou,“ uviedol regionálny historik Mgr. Viktor Brádňanský z OOCR Gemer.
Dobrovoľníkov čaká práca na novom nátere interiéru a exteriéru múzea, náter okolitých zábradlí, úprava záhradky, či ošetrenie samotných exponátov. Všetky šikovné ruky, odhodlanie pomôcť a dobrá nálada sú preto vítané. Dobrovoľníci sa stretnú pred budovou múzea, ktorá sa nachádza na hlavnej železničnej stanici mesta Tisovec o 9:30 hod. Náradie, pitný režim a občerstvenie je zabezpečené organizátormi brigády. Odporúčame dobrovoľníkom, aby si doniesli vhodné pracovné oblečenie. Veríme, že sa nám spoločne podarí skrášliť toto zaujímavé miesto, ktoré je dôležité nielen pre pripravované podujatia, ale poslúži aj ako vstupná brána do regiónu pre návštevníkov prichádzajúcich vlakovou dopravou.
Druhá iniciatíva je úzko spojená s jedným z najdôležitejších banských miest na Gemeri. Oblasť v okolí vrchu Železník bola jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších ložísk železnej rudy v rakúsko-uhorskej monarchií. Tunajšie bane poskytovali prácu tisíckam ľudí a pozostatky po banskej a hutníckej činnosti nachádzame v každej okolitej dedine. Jednou z nemých pozostalostí na slávne časy je vysoká pec v Sirku. Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. Spomienky na banské časy tu nachádzame doslova na každom mieste v podobe zachovalej baníckej infraštruktúry, opustených štôlní, podstavcov z lanovky, či násypu úzkokoľajovej železničky. Banská činnosť priniesla do tejto lokality nielen prácu, ale aj bohatý spoločenský život. Dodnes máme možnosť obdivovať na vrchu Železník budovy starej kolkárne, či kino Stachanov, spred ktorého očarí návštevníka nádherná panoráma okolitého kraja. Na staré tradície a zachovanie týchto lokalít sa zišla partia dobrovoľníkov, ktorí spojili svoje sily, aby zveľadili a zachránili tieto pamiatky. K nim patrí aj banícke jazierko v Železníku, a tak sa dobrovoľníci z organizácie Skryté poklady Slovenska a Klub Železník – Kino Stachanov rozhodli zrevitalizovať toto pôvodne banské dielo.
„Naša prvá verejná brigáda na revitalizácii baníckeho jazierka v Železníku. Budeme robiť všetky prvotné činnosti, bez ktorých sa nedajú robiť ďalšie fázy. Budeme potrebovať veľa rúk a zopár aj silných. Budeme odstraňovať náletovú zeleň, zbierať odpadky, upravovať terén v okolí jazierka a aj brehy jazierka. Preto je vhodné, nie však nutné, doniesť si svoje náradie, ako je motyka, hrable, rýľ, vidly, krompáč a pod. Vrecia na odpad a hygienické rukavice budú zabezpečené. Pracovať budeme pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, ktoré si situácia vyžaduje. Stretneme sa o 9.30 na asfaltovej ceste, odkiaľ sa vchádza na cestičku k jazierku,“ uviedol organizátor podujatia Ladislav Bene z organizácie Skryté poklady Slovenska.
Mgr. Viktor Brádňanský

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-