Tento ,,Zbojnícky expres“ ponúkne pestrý program nielen počas jazdy vlakom, ale aj počas zastávok na zaujímavých lokalitách, ktoré ponúknu cestujúcim krásne výhľady a nezabudnuteľné okamžiky v lone slovenskej prírody. Na železničnej trase s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 19. storočia, zažijete popri krásnych historických motoráčikoch aj jazdu na unikátnej súprave historických vagónov ťahaných vyše storočnou parnou zubačkou. Jej existencia a fungovanie je zásluhou dobrovoľníkov z občianskym združením Zubačka, ktorí zároveň vytvorili historické múzeum železnice. Práve tohto miesta sa bude týkať prvá brigáda. Múzeum bude jednou zo zaujímavých zastávok „Zbojníckeho expresu“, ktorý má osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Rozvojová agentúra BBSK v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a o. z. Zubačka sa rozhodli pre spoločnú brigádu, ktorá skrášli nielen interiér múzea, ale aj okolie budovy, v ktorom sídli. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie, historické exponáty či model vláčika, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na historickom vláčiku, alebo bežnou vlakovou dopravou,“ uviedol regionálny historik Mgr. Viktor Brádňanský z OOCR Gemer.
Dobrovoľníkov čaká práca na novom nátere interiéru a exteriéru múzea, náter okolitých zábradlí, úprava záhradky, či ošetrenie samotných exponátov. Všetky šikovné ruky, odhodlanie pomôcť a dobrá nálada sú preto vítané. Dobrovoľníci sa stretnú pred budovou múzea, ktorá sa nachádza na hlavnej železničnej stanici mesta Tisovec o 9:30 hod. Náradie, pitný režim a občerstvenie je zabezpečené organizátormi brigády. Odporúčame dobrovoľníkom, aby si doniesli vhodné pracovné oblečenie. Veríme, že sa nám spoločne podarí skrášliť toto zaujímavé miesto, ktoré je dôležité nielen pre pripravované podujatia, ale poslúži aj ako vstupná brána do regiónu pre návštevníkov prichádzajúcich vlakovou dopravou.
Druhá iniciatíva je úzko spojená s jedným z najdôležitejších banských miest na Gemeri. Oblasť v okolí vrchu Železník bola jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších ložísk železnej rudy v rakúsko-uhorskej monarchií. Tunajšie bane poskytovali prácu tisíckam ľudí a pozostatky po banskej a hutníckej činnosti nachádzame v každej okolitej dedine. Jednou z nemých pozostalostí na slávne časy je vysoká pec v Sirku. Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. Spomienky na banské časy tu nachádzame doslova na každom mieste v podobe zachovalej baníckej infraštruktúry, opustených štôlní, podstavcov z lanovky, či násypu úzkokoľajovej železničky. Banská činnosť priniesla do tejto lokality nielen prácu, ale aj bohatý spoločenský život. Dodnes máme možnosť obdivovať na vrchu Železník budovy starej kolkárne, či kino Stachanov, spred ktorého očarí návštevníka nádherná panoráma okolitého kraja. Na staré tradície a zachovanie týchto lokalít sa zišla partia dobrovoľníkov, ktorí spojili svoje sily, aby zveľadili a zachránili tieto pamiatky. K nim patrí aj banícke jazierko v Železníku, a tak sa dobrovoľníci z organizácie Skryté poklady Slovenska a Klub Železník – Kino Stachanov rozhodli zrevitalizovať toto pôvodne banské dielo.
„Naša prvá verejná brigáda na revitalizácii baníckeho jazierka v Železníku. Budeme robiť všetky prvotné činnosti, bez ktorých sa nedajú robiť ďalšie fázy. Budeme potrebovať veľa rúk a zopár aj silných. Budeme odstraňovať náletovú zeleň, zbierať odpadky, upravovať terén v okolí jazierka a aj brehy jazierka. Preto je vhodné, nie však nutné, doniesť si svoje náradie, ako je motyka, hrable, rýľ, vidly, krompáč a pod. Vrecia na odpad a hygienické rukavice budú zabezpečené. Pracovať budeme pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, ktoré si situácia vyžaduje. Stretneme sa o 9.30 na asfaltovej ceste, odkiaľ sa vchádza na cestičku k jazierku,“ uviedol organizátor podujatia Ladislav Bene z organizácie Skryté poklady Slovenska.
Mgr. Viktor Brádňanský
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).