Tento ,,Zbojnícky expres“ ponúkne pestrý program nielen počas jazdy vlakom, ale aj počas zastávok na zaujímavých lokalitách, ktoré ponúknu cestujúcim krásne výhľady a nezabudnuteľné okamžiky v lone slovenskej prírody. Na železničnej trase s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 19. storočia, zažijete popri krásnych historických motoráčikoch aj jazdu na unikátnej súprave historických vagónov ťahaných vyše storočnou parnou zubačkou. Jej existencia a fungovanie je zásluhou dobrovoľníkov z občianskym združením Zubačka, ktorí zároveň vytvorili historické múzeum železnice. Práve tohto miesta sa bude týkať prvá brigáda. Múzeum bude jednou zo zaujímavých zastávok „Zbojníckeho expresu“, ktorý má osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Rozvojová agentúra BBSK v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a o. z. Zubačka sa rozhodli pre spoločnú brigádu, ktorá skrášli nielen interiér múzea, ale aj okolie budovy, v ktorom sídli. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie, historické exponáty či model vláčika, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na historickom vláčiku, alebo bežnou vlakovou dopravou,“ uviedol regionálny historik Mgr. Viktor Brádňanský z OOCR Gemer.
Dobrovoľníkov čaká práca na novom nátere interiéru a exteriéru múzea, náter okolitých zábradlí, úprava záhradky, či ošetrenie samotných exponátov. Všetky šikovné ruky, odhodlanie pomôcť a dobrá nálada sú preto vítané. Dobrovoľníci sa stretnú pred budovou múzea, ktorá sa nachádza na hlavnej železničnej stanici mesta Tisovec o 9:30 hod. Náradie, pitný režim a občerstvenie je zabezpečené organizátormi brigády. Odporúčame dobrovoľníkom, aby si doniesli vhodné pracovné oblečenie. Veríme, že sa nám spoločne podarí skrášliť toto zaujímavé miesto, ktoré je dôležité nielen pre pripravované podujatia, ale poslúži aj ako vstupná brána do regiónu pre návštevníkov prichádzajúcich vlakovou dopravou.
Druhá iniciatíva je úzko spojená s jedným z najdôležitejších banských miest na Gemeri. Oblasť v okolí vrchu Železník bola jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších ložísk železnej rudy v rakúsko-uhorskej monarchií. Tunajšie bane poskytovali prácu tisíckam ľudí a pozostatky po banskej a hutníckej činnosti nachádzame v každej okolitej dedine. Jednou z nemých pozostalostí na slávne časy je vysoká pec v Sirku. Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. Spomienky na banské časy tu nachádzame doslova na každom mieste v podobe zachovalej baníckej infraštruktúry, opustených štôlní, podstavcov z lanovky, či násypu úzkokoľajovej železničky. Banská činnosť priniesla do tejto lokality nielen prácu, ale aj bohatý spoločenský život. Dodnes máme možnosť obdivovať na vrchu Železník budovy starej kolkárne, či kino Stachanov, spred ktorého očarí návštevníka nádherná panoráma okolitého kraja. Na staré tradície a zachovanie týchto lokalít sa zišla partia dobrovoľníkov, ktorí spojili svoje sily, aby zveľadili a zachránili tieto pamiatky. K nim patrí aj banícke jazierko v Železníku, a tak sa dobrovoľníci z organizácie Skryté poklady Slovenska a Klub Železník – Kino Stachanov rozhodli zrevitalizovať toto pôvodne banské dielo.
„Naša prvá verejná brigáda na revitalizácii baníckeho jazierka v Železníku. Budeme robiť všetky prvotné činnosti, bez ktorých sa nedajú robiť ďalšie fázy. Budeme potrebovať veľa rúk a zopár aj silných. Budeme odstraňovať náletovú zeleň, zbierať odpadky, upravovať terén v okolí jazierka a aj brehy jazierka. Preto je vhodné, nie však nutné, doniesť si svoje náradie, ako je motyka, hrable, rýľ, vidly, krompáč a pod. Vrecia na odpad a hygienické rukavice budú zabezpečené. Pracovať budeme pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, ktoré si situácia vyžaduje. Stretneme sa o 9.30 na asfaltovej ceste, odkiaľ sa vchádza na cestičku k jazierku,“ uviedol organizátor podujatia Ladislav Bene z organizácie Skryté poklady Slovenska.
Mgr. Viktor Brádňanský
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-