Malohont (21)
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Podporia budovanie ubytovacích zariadení v regióne
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT vyhlásila koncom júla výzvu na predkladanie projektov zameranú na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ubytovacích zariadení v nadväznosti na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 220 000 €.
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie, a to s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností.
O podporu vo výške maximálne 30 000 €, resp. 100 000 € na 1 projekt sa môžu uchádzať mikro a malé podniky vo vidieckych oblastiach, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, obhospodarujúce lesy alebo podnikajúce v oblasti chovu rýb.
Podporia budovanie turistickej infraštruktúry v lesoch
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna výzvu na predkladanie projektov zameraných na budovanie a obnovu občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 50 000 €. Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch, ako sú náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky či objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie (mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Aktivity projektu musia byť v súlade s programom starostlivosti o lesy.
Víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami 2019 sa dozvieme na vernisáži výstavy
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy fotografií zo súťaže Malohont mojimi očami 2019, ktorá sa uskutoční v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti v stredu 8. januára 2020 o 16:00 hod. Počas výstavy sa dozvieme mená autorov víťazných fotografií, ktoré si budete môcť spolu s ďalšími pozrieť v priestoroch knižnice až do konca apríla 2020. Do súťaže sa zapojilo celkovo 20 fotografov prevažne z obcí MAS MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov. Zo 109 fotografií bolo 11 vyradených kvôli nesplneniu podmienok súťaže, pričom najčastejším dôvodom bolo nedostatočné rozlíšenie, nedodržanie súťažnej kategórie alebo miesta zhotovenia fotografií.
Leto v regióne Gemer-Malohont prináša so sebou bohatú ponuku podujatí, ktorú v mesiaci jún tvoria oslavy dňa detí, divadlá, koncerty, tvorivé dielne, dni miest, multižánrový i folklórny festival. Nechajte sa inšpirovať našimi tipmi a užite si veľa zábavy.
Oslava dňa detí
Po podujatiach v úvode mesiaca pokračujú oslavy dňa detí prehliadkou divadiel dospelých hrajúcich pre deti pod názvom Divadlo a deti 2019. Počas dvoch júnových dní (6. - 7.6. 2019) sa v Rimavskej Sobote detskému publiku i porote predstaví 7 divadelných kolektívov s hrami ako
JÚN: Pestrá paleta podujatí nielen pre deti
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPred 3 rokmi sme začínali s prípravou stratégie miestneho rozvoja
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPrišiel január - začína fašiangové obdobie
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPozvanie do Malohontu na výstup na rozhľadňu MAGINHRAD
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT srdečne pozýva všetkých priaznivcov turistiky na spoločný výstup na rozhľadňu Maginhrad, ktorý sa koná v sobotu 11. júna 2016. Na prvých 100 účastníkov čaká odznak rozhľadne zadarmo. Rok po oficiálnom otvorení rozhľadne je dôvodom pre stretnutie priateľov a známych na obľúbenom mieste, ktorým sa Maginhrad stal najmä po vybudovaní 16,8 metrov vysokej rozhľadne, ktorá je zatiaľ najvyššou
Podujatia v decembri budú plné vône, chutí a vianočných tradícií aj v Malohonte
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Kalendár podujatí nášho regiónu na december 2015 sa naplnil množstvom vianočných akcií, na ktorých odznejú tradičné vinše a koledy, betlehemské hry a nebudú chýbať ani vianočné dobroty a tvorivé dielne. Spríjemnite si advent niektorým z nich, ste srdečne vítaní.
Už v piatok 4. decembra
bude v obci Drienčany rozvoniavať kapustnica a iné vianočné dobroty,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-