Od konca augusta do polovice septembra kostol hostil inštaláciu objektov sochára Martina Dzureka Ak chceš a Prijatie, ktorú zavŕšila hudobná improvizácia jazzmana Borisa Čellára a premietanie filmu Zrkadlenie. Popri hudbe sa v Brdárke tradične konali aj kurzy permakultúry, keramiky, krajinárskej maľby a zberu a spracovania divokých rastlín.
Jesenná Brdárka svojou krásou pripomína druhú jar. V sobotu 10. októbra tu zaznejú aj ľudské hlasy. Od 10.00 h povedú hlasovú a spevácku dielňu Hlas, ktorý znie speváčka a dlhoročná pedagogička spevu Veronika Rabada a speváčka, skladateľka a textárka Skyva. Účastníkov čaká práca s dychom, uvoľnenie tela a hlasu, spoznávanie vlastného hlasu, práca s textom a výrazom a spoločný nácvik piesní. Dielňa je otvorená pre všetkých, profesionálna spevácka skúsenosť nie je potrebná. Cena je 55 € vrátane vstupu na večerný koncert, pre účastníkov z okresov Rožňava a Revúca platí regionálna zľava 50 %.
Deň vyvrcholí o 17.00 h komorným akustickým koncertom Balady. Veronika Rabada – spev, Skyva – klavír, vokály a Michal Brandys – gitara, husle, vokály uvedú piesne z albumov Veroniky Rabada aj autorskú tvorbu Skyvy. Kulisu im vytvorí kostol z roku 1696 s maľovanou emporou a vzácnym Wallachyho organom z roku 1762.„Tak ako sa čerešňové sady na jeseň zafarbia do tónov, o ktorých sme na jar ani netušili, aj ľudský hlas v sebe skrýva farby, ktoré často sami nepoznáme. Mnohí ľudia o svojom hlase celý život pochybujú. Dielňa s Veronikou a Skyvou je príležitosťou tieto farby objaviť a možno sa o ne aj podeliť s ostatnými. Hudba totiž spája najviac vtedy, keď ju tvoríme spoločne,“ hovorí Marcel Antal, predseda združenia Alter Nativa.
Praktické info:
Prihlášky na dielňu: https://alter-nativa.sk/hlas-ktory-znie/
Rezervácia miest na koncert: https://alter-nativa.sk/koncert-balady/
Prihlášky na dielňu: https://alter-nativa.sk/hlas-ktory-znie/
Rezervácia miest na koncert: https://alter-nativa.sk/koncert-balady/
Podujatie sa koná v rámci projektu Hudobné prepojenia v srdci Gemera, ktorý sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne a Nadácie otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru.
O Alter Nativa
Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa už viac ako štvrťstoročie venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. Pravidelne organizuje permakultúrne a remeselné kurzy a v rámci iniciatívy Hudba na Brdárke aj hudobné dielne a koncerty. www.alter-nativa.sk



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a