Od konca augusta do polovice septembra kostol hostil inštaláciu objektov sochára Martina Dzureka Ak chceš a Prijatie, ktorú zavŕšila hudobná improvizácia jazzmana Borisa Čellára a premietanie filmu Zrkadlenie. Popri hudbe sa v Brdárke tradične konali aj kurzy permakultúry, keramiky, krajinárskej maľby a zberu a spracovania divokých rastlín.
Jesenná Brdárka svojou krásou pripomína druhú jar. V sobotu 10. októbra tu zaznejú aj ľudské hlasy. Od 10.00 h povedú hlasovú a spevácku dielňu Hlas, ktorý znie speváčka a dlhoročná pedagogička spevu Veronika Rabada a speváčka, skladateľka a textárka Skyva. Účastníkov čaká práca s dychom, uvoľnenie tela a hlasu, spoznávanie vlastného hlasu, práca s textom a výrazom a spoločný nácvik piesní. Dielňa je otvorená pre všetkých, profesionálna spevácka skúsenosť nie je potrebná. Cena je 55 € vrátane vstupu na večerný koncert, pre účastníkov z okresov Rožňava a Revúca platí regionálna zľava 50 %.
Deň vyvrcholí o 17.00 h komorným akustickým koncertom Balady. Veronika Rabada – spev, Skyva – klavír, vokály a Michal Brandys – gitara, husle, vokály uvedú piesne z albumov Veroniky Rabada aj autorskú tvorbu Skyvy. Kulisu im vytvorí kostol z roku 1696 s maľovanou emporou a vzácnym Wallachyho organom z roku 1762.„Tak ako sa čerešňové sady na jeseň zafarbia do tónov, o ktorých sme na jar ani netušili, aj ľudský hlas v sebe skrýva farby, ktoré často sami nepoznáme. Mnohí ľudia o svojom hlase celý život pochybujú. Dielňa s Veronikou a Skyvou je príležitosťou tieto farby objaviť a možno sa o ne aj podeliť s ostatnými. Hudba totiž spája najviac vtedy, keď ju tvoríme spoločne,“ hovorí Marcel Antal, predseda združenia Alter Nativa.
Praktické info:
Prihlášky na dielňu: https://alter-nativa.sk/hlas-ktory-znie/
Rezervácia miest na koncert: https://alter-nativa.sk/koncert-balady/
Prihlášky na dielňu: https://alter-nativa.sk/hlas-ktory-znie/
Rezervácia miest na koncert: https://alter-nativa.sk/koncert-balady/
Podujatie sa koná v rámci projektu Hudobné prepojenia v srdci Gemera, ktorý sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne a Nadácie otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru.
O Alter Nativa
Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa už viac ako štvrťstoročie venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. Pravidelne organizuje permakultúrne a remeselné kurzy a v rámci iniciatívy Hudba na Brdárke aj hudobné dielne a koncerty. www.alter-nativa.sk
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.