Cesta rozprávkovým lesom, na ktorej čakajú malých aj veľkých stretnutia s rôznymi rozprávkovými postavami a úlohami. Podobne tomu bude v tento deň aj v Kokave nad Rimavicou, kde sú okrem rozprávkovej cesty pripravené ukážky práce polície, vojakov, hasičov a záchranárov, ale aj tvorivé dielne, nafukovacie atrakcie a adrenalínová exhibícia najlepších BMX, MTB a Freestyle jazdcov.
Plné hier, zaujímavostí a súťaží bude aj podujatie Hurá prázdniny, ktoré sa koná v sobotu 18. júna v Mestskej záhrade v Rimavskej Sobote. Bohatý program je zárukou celodennej zábavy pre veľkých, malých aj najmenších z mesta i celého okolia. Ani tento rok nebude chýbať súťaž družstiev zložených z detí a dospelákov, v ktorej na víťazov čaká lákavá cena v podobe víkendového zájazdu do Disneylandu v Paríži.
Tradičná ľudová kultúra
Obec Kokava nad Rimavicou bude v sobotu 4. júna hostiť stretnutie heligonkárov z rôznych obcí a miest Slovenska.
Posledný júnový víkend (24. - 26. júna 2016) sa bude niesť v duchu tradičnej ľudovej kultúry vďaka folklórnemu festivalu Klenovská rontouka. V piatok sa ako prvé predstavia detské folklórne kolektívy z regiónu v programe pod názvom Na pažiti. Potom bude nasledovať komorný program Roztratené zrnká o ľuďoch, kultúre a prírodnom dedičstve obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta. Večerný program Jánska noc má svoju moc bude venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom.
V sobotu pokračuje festival otvorením dvorov, jarmokom, tvorivými dielňami a spoločným programom jubilujúcich folklórnych súborov z regiónu. Svojím profilovým programom sa neskôr predstaví aj 50-ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena a sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký súbor PUĽS z Prešova programom Návraty.
Pre priaznivcov turistiky a hasičského športu
V sobotu 11. júna sa nadšenci turistiky môžu zapojiť do výstupu na rozhľadňu Maginhrad z obcí Veľké Teriakovce, Nižný Skálnik a Horné Zahorany, prípadne aj z obce Vyšná Pokoradz. Rok po jej oficiálnom otvorení je príležitosťou pre spoločné stretnutie priateľov a známych, pričom prvých 100 účastníkov získa odznak s rozhľadňou zadarmo. V prípade priaznivého počasia dotvoria atmosféru akcie paraglidisti.
Hasičská súťaž v nočných hodinách sa už neodmysliteľne spája s obcou Rimavské Brezovo. Tento rok sa podujatie koná v sobotu 18. júna so začiatkom o 21:00 hod. Oslavou hasičov bude žiť aj obec Hrachovo, a to v sobotu 25. júna, kedy si ukážkami práce dobrovoľných i profesionálnych hasičov, ale aj vtipnými súťažami pripomenie 120. výročie založenie DHZ Hrachovo.
Koncerty
Intimita, šansón, komorné prostredie a nádherné aranžmány. Takto by sa dal charakterizovať program Richarda Müllera and Band, ktorý môžete zažiť v rámci tohtoročného turné vo štvrtok 16. júna o 18:00 hod. na koncerte v Rimavskej Sobote. Nenechajte si ujsť jeho známe hity v podaní akustických hudobných nástrojov ako klarinet, flauta či kontrabas.
Piatok 17. júna bude v meste Hnúšťa patriť komornému podujatiu pod holým nebom Noc hudby, počas ktorej odznejú v parku pri knižnici tóny klavíru a spev žiakov Základnej umeleckej školy a ich hostí.
Pianista Jozef Hollý, kapela Elán Tribute, speváčka Dominika Mirgová, hudobná skupina Le Payaco či Laci Strike - to sú najzvučnejšie mená hostí, ktorí obohatia svojimi koncertmi Dni mesta Revúca, ktoré sa konajú 17. a 18. júna. Ich súčasťou sú aj vystúpenia domácich tanečných, hudobných i folklórnych skupín a súborov, ako aj jarmok či rôzne výstavy.
Divadlo mladých aj známych hereckých tvárí
Počas troch dní (3. - 5. júna) sa mesto Tisovec stane centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví 12 divadelných súborov z Liptovského Petra, Kežmarku, Popradu, Revúcej, Malaciek, Tvrdošína, Bratislavy, Trnavy, Trebišova, Prievidze a Nitry, ako aj domáci DS Daxner z Tisovca. Diváci si budú môcť vychutnať 11 úsmevných i provokatívnych, druhovo pestrých inscenácií.
Do Revúcej zavítajú v stredu 22. júna známe herecké tváre, ktoré v Dome kultúry o 19:00 hod. odohrajú najznámejšiu a najhrávanejšiu Shakespearovu komédiu Sen svätojánskej noci.
Predstavenie v podaní Divadla Astorka Korzo z Bratislavy prináša skvelú zábavu, výborné herecké príležitosti, vtipné scény a humorné situácie. Originálne režijno-výtvarné riešenie privedie divákov do orientálneho prostredia hotela či na čarovné miesta tajomného lesa, kde žijú elfovia, víly a bytosti, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-