Cesta rozprávkovým lesom, na ktorej čakajú malých aj veľkých stretnutia s rôznymi rozprávkovými postavami a úlohami. Podobne tomu bude v tento deň aj v Kokave nad Rimavicou, kde sú okrem rozprávkovej cesty pripravené ukážky práce polície, vojakov, hasičov a záchranárov, ale aj tvorivé dielne, nafukovacie atrakcie a adrenalínová exhibícia najlepších BMX, MTB a Freestyle jazdcov.
Plné hier, zaujímavostí a súťaží bude aj podujatie Hurá prázdniny, ktoré sa koná v sobotu 18. júna v Mestskej záhrade v Rimavskej Sobote. Bohatý program je zárukou celodennej zábavy pre veľkých, malých aj najmenších z mesta i celého okolia. Ani tento rok nebude chýbať súťaž družstiev zložených z detí a dospelákov, v ktorej na víťazov čaká lákavá cena v podobe víkendového zájazdu do Disneylandu v Paríži.
Tradičná ľudová kultúra
Obec Kokava nad Rimavicou bude v sobotu 4. júna hostiť stretnutie heligonkárov z rôznych obcí a miest Slovenska.
Posledný júnový víkend (24. - 26. júna 2016) sa bude niesť v duchu tradičnej ľudovej kultúry vďaka folklórnemu festivalu Klenovská rontouka. V piatok sa ako prvé predstavia detské folklórne kolektívy z regiónu v programe pod názvom Na pažiti. Potom bude nasledovať komorný program Roztratené zrnká o ľuďoch, kultúre a prírodnom dedičstve obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta. Večerný program Jánska noc má svoju moc bude venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom.
V sobotu pokračuje festival otvorením dvorov, jarmokom, tvorivými dielňami a spoločným programom jubilujúcich folklórnych súborov z regiónu. Svojím profilovým programom sa neskôr predstaví aj 50-ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena a sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký súbor PUĽS z Prešova programom Návraty.
Pre priaznivcov turistiky a hasičského športu
V sobotu 11. júna sa nadšenci turistiky môžu zapojiť do výstupu na rozhľadňu Maginhrad z obcí Veľké Teriakovce, Nižný Skálnik a Horné Zahorany, prípadne aj z obce Vyšná Pokoradz. Rok po jej oficiálnom otvorení je príležitosťou pre spoločné stretnutie priateľov a známych, pričom prvých 100 účastníkov získa odznak s rozhľadňou zadarmo. V prípade priaznivého počasia dotvoria atmosféru akcie paraglidisti.
Hasičská súťaž v nočných hodinách sa už neodmysliteľne spája s obcou Rimavské Brezovo. Tento rok sa podujatie koná v sobotu 18. júna so začiatkom o 21:00 hod. Oslavou hasičov bude žiť aj obec Hrachovo, a to v sobotu 25. júna, kedy si ukážkami práce dobrovoľných i profesionálnych hasičov, ale aj vtipnými súťažami pripomenie 120. výročie založenie DHZ Hrachovo.
Koncerty
Intimita, šansón, komorné prostredie a nádherné aranžmány. Takto by sa dal charakterizovať program Richarda Müllera and Band, ktorý môžete zažiť v rámci tohtoročného turné vo štvrtok 16. júna o 18:00 hod. na koncerte v Rimavskej Sobote. Nenechajte si ujsť jeho známe hity v podaní akustických hudobných nástrojov ako klarinet, flauta či kontrabas.
Piatok 17. júna bude v meste Hnúšťa patriť komornému podujatiu pod holým nebom Noc hudby, počas ktorej odznejú v parku pri knižnici tóny klavíru a spev žiakov Základnej umeleckej školy a ich hostí.
Pianista Jozef Hollý, kapela Elán Tribute, speváčka Dominika Mirgová, hudobná skupina Le Payaco či Laci Strike - to sú najzvučnejšie mená hostí, ktorí obohatia svojimi koncertmi Dni mesta Revúca, ktoré sa konajú 17. a 18. júna. Ich súčasťou sú aj vystúpenia domácich tanečných, hudobných i folklórnych skupín a súborov, ako aj jarmok či rôzne výstavy.
Divadlo mladých aj známych hereckých tvárí
Počas troch dní (3. - 5. júna) sa mesto Tisovec stane centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví 12 divadelných súborov z Liptovského Petra, Kežmarku, Popradu, Revúcej, Malaciek, Tvrdošína, Bratislavy, Trnavy, Trebišova, Prievidze a Nitry, ako aj domáci DS Daxner z Tisovca. Diváci si budú môcť vychutnať 11 úsmevných i provokatívnych, druhovo pestrých inscenácií.
Do Revúcej zavítajú v stredu 22. júna známe herecké tváre, ktoré v Dome kultúry o 19:00 hod. odohrajú najznámejšiu a najhrávanejšiu Shakespearovu komédiu Sen svätojánskej noci.
Predstavenie v podaní Divadla Astorka Korzo z Bratislavy prináša skvelú zábavu, výborné herecké príležitosti, vtipné scény a humorné situácie. Originálne režijno-výtvarné riešenie privedie divákov do orientálneho prostredia hotela či na čarovné miesta tajomného lesa, kde žijú elfovia, víly a bytosti, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-