Cesta rozprávkovým lesom, na ktorej čakajú malých aj veľkých stretnutia s rôznymi rozprávkovými postavami a úlohami. Podobne tomu bude v tento deň aj v Kokave nad Rimavicou, kde sú okrem rozprávkovej cesty pripravené ukážky práce polície, vojakov, hasičov a záchranárov, ale aj tvorivé dielne, nafukovacie atrakcie a adrenalínová exhibícia najlepších BMX, MTB a Freestyle jazdcov.
Plné hier, zaujímavostí a súťaží bude aj podujatie Hurá prázdniny, ktoré sa koná v sobotu 18. júna v Mestskej záhrade v Rimavskej Sobote. Bohatý program je zárukou celodennej zábavy pre veľkých, malých aj najmenších z mesta i celého okolia. Ani tento rok nebude chýbať súťaž družstiev zložených z detí a dospelákov, v ktorej na víťazov čaká lákavá cena v podobe víkendového zájazdu do Disneylandu v Paríži.
Tradičná ľudová kultúra
Obec Kokava nad Rimavicou bude v sobotu 4. júna hostiť stretnutie heligonkárov z rôznych obcí a miest Slovenska.
Posledný júnový víkend (24. - 26. júna 2016) sa bude niesť v duchu tradičnej ľudovej kultúry vďaka folklórnemu festivalu Klenovská rontouka. V piatok sa ako prvé predstavia detské folklórne kolektívy z regiónu v programe pod názvom Na pažiti. Potom bude nasledovať komorný program Roztratené zrnká o ľuďoch, kultúre a prírodnom dedičstve obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta. Večerný program Jánska noc má svoju moc bude venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom.
V sobotu pokračuje festival otvorením dvorov, jarmokom, tvorivými dielňami a spoločným programom jubilujúcich folklórnych súborov z regiónu. Svojím profilovým programom sa neskôr predstaví aj 50-ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena a sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký súbor PUĽS z Prešova programom Návraty.
Pre priaznivcov turistiky a hasičského športu
V sobotu 11. júna sa nadšenci turistiky môžu zapojiť do výstupu na rozhľadňu Maginhrad z obcí Veľké Teriakovce, Nižný Skálnik a Horné Zahorany, prípadne aj z obce Vyšná Pokoradz. Rok po jej oficiálnom otvorení je príležitosťou pre spoločné stretnutie priateľov a známych, pričom prvých 100 účastníkov získa odznak s rozhľadňou zadarmo. V prípade priaznivého počasia dotvoria atmosféru akcie paraglidisti.
Hasičská súťaž v nočných hodinách sa už neodmysliteľne spája s obcou Rimavské Brezovo. Tento rok sa podujatie koná v sobotu 18. júna so začiatkom o 21:00 hod. Oslavou hasičov bude žiť aj obec Hrachovo, a to v sobotu 25. júna, kedy si ukážkami práce dobrovoľných i profesionálnych hasičov, ale aj vtipnými súťažami pripomenie 120. výročie založenie DHZ Hrachovo.
Koncerty
Intimita, šansón, komorné prostredie a nádherné aranžmány. Takto by sa dal charakterizovať program Richarda Müllera and Band, ktorý môžete zažiť v rámci tohtoročného turné vo štvrtok 16. júna o 18:00 hod. na koncerte v Rimavskej Sobote. Nenechajte si ujsť jeho známe hity v podaní akustických hudobných nástrojov ako klarinet, flauta či kontrabas.
Piatok 17. júna bude v meste Hnúšťa patriť komornému podujatiu pod holým nebom Noc hudby, počas ktorej odznejú v parku pri knižnici tóny klavíru a spev žiakov Základnej umeleckej školy a ich hostí.
Pianista Jozef Hollý, kapela Elán Tribute, speváčka Dominika Mirgová, hudobná skupina Le Payaco či Laci Strike - to sú najzvučnejšie mená hostí, ktorí obohatia svojimi koncertmi Dni mesta Revúca, ktoré sa konajú 17. a 18. júna. Ich súčasťou sú aj vystúpenia domácich tanečných, hudobných i folklórnych skupín a súborov, ako aj jarmok či rôzne výstavy.
Divadlo mladých aj známych hereckých tvárí
Počas troch dní (3. - 5. júna) sa mesto Tisovec stane centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví 12 divadelných súborov z Liptovského Petra, Kežmarku, Popradu, Revúcej, Malaciek, Tvrdošína, Bratislavy, Trnavy, Trebišova, Prievidze a Nitry, ako aj domáci DS Daxner z Tisovca. Diváci si budú môcť vychutnať 11 úsmevných i provokatívnych, druhovo pestrých inscenácií.
Do Revúcej zavítajú v stredu 22. júna známe herecké tváre, ktoré v Dome kultúry o 19:00 hod. odohrajú najznámejšiu a najhrávanejšiu Shakespearovu komédiu Sen svätojánskej noci.
Predstavenie v podaní Divadla Astorka Korzo z Bratislavy prináša skvelú zábavu, výborné herecké príležitosti, vtipné scény a humorné situácie. Originálne režijno-výtvarné riešenie privedie divákov do orientálneho prostredia hotela či na čarovné miesta tajomného lesa, kde žijú elfovia, víly a bytosti, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.