
Podujatia sa zúčastnila rodina, blízki známi a verejnosť. Pozvanie prijali zástupcovia kultúry a histórie mesta Rožňava, vedúci odboru kultúry MsÚ Ing. Ivan Nemčok, historičky mesta Rožňava Mgr. Edita Kušnierová a Mgr. Eva Tományová, na podujatie zavítal tiež PhDr. Kliment Mitura, významný Slovenský medailér a autor plakiet. Rovnako sa podujatia zúčastnili regionálni výtvarníci Mgr. Jana Kušnierová, Monika Vozárová a Tibor Guľkáš.
Hneď v úvode podujatia bola predstavená tvorba akademického maliara Jaroslava Rešovského (*1953 Rožňava – †2008 Prešov), ktorý sa výraznou mierou zasadil o renováciu historických pamiatok – artefaktov východného Slovenska. Pod jeho vedením dvadsať rokov získavali architektonické pamiatky na východe Slovenska novú podobu.

Reštaurovaná bola atika renesančného kostola vo Fričovciach, sgrafitová výzdoba renesančnej veže vo Svinnej, Floriánova veža v Prešove a iné. Vzácne ikony, ikonostas v Cernine, drevorezba Immaculaty, veľkoformátové plátna Maxa Kurtha, olejomaľby maliarov 19. storočia, nástenné maľby mestskej radnice, meštianske domy v Bardejove a Prešove, oltárne komplexy v Pečovskej a Chminianskej Novej Vsi. Ostalo po ňom významné dielo, ktoré slúži k obdivu domácich aj zahraničných návštevníkov.
Vo výtvarnej tvorbe uprednostňoval suchý pastel a olejomaľbu. Stvárňoval figurálne kompozície, voľnú krajinu, architektúru. Mal 7 individuálnych výstav, 15 kolektívnych, 4 v zahraničí – Francúzsko, Poľsko, Ukrajina. Bol účastníkom plenérov. V roku 2006 získal cenu primátora mesta Nowy Sacz na súťažnej výstave Salon' 06 Poľsko. V roku 2011 dostal Cenu mesta Prešov za rok 2010.
Bol skromným človekom, jeho precízna tvorba v celom spektre pôsobí anonymne, nakoľko oko diváka nevníma reštaurátora, ale samotné dielo.
Za svoj krátky život toho urobil veľa pre zachovanie pamiatok našim ďalším generáciám. Jeho plány však prerušila brána večnosti vo veku 55 rokov.
Margita Rešovská
je významná prešovská výtvarníčka, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove. V r. 1979 absolvovala VŠ štúdium na Katedre Výtvarnej výchovy, Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Je manželkou zosnulého akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského, ktorý pochádzal z regiónu Gemer z mestečka Dobšiná. Venuje sa hlavne krajinárskym motívom a

zátišiam v technikách akvarel a jeho kombináciách, pastel, akryl, tiež propagačnému výtvarníctvu a knižnej ilustrácii. Mala 12 samostatných výstav, 55 kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, zúčastnila sa 45 medzinárodných aj domácich plenérov a sympózií, v Maďarsku, ČR, Poľsku, Chorvátsku a naposledy v Cavnic 5. až 12. júla a v Baia Sprie 7. až 12. augusta 2023 v Rumunsku.
V rokoch 2009 až 2010 ilustrovala knihu rozprávok Magdalény Pavlišínovej – Modrý vlk a Zo zelenej lúky a v roku 2014 pracovala na ilustrácii knihy básní Srdce v sieti od Alexandra Tokarčíka.
Jej diela sa nachádzajú v mestských múzeách a galériách, ako aj v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Vychovala dvoch synov Mariána a Jána, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej práce svojho otca Jaroslava a autorom originálnych drevených plastík.
Ján Rešovský
je mladý tvorca jedinečných rezbárskych plastík. Žije v Levoči, kde pôsobí ako konzervátor umelecko-historických pamiatok. Napriek sluchovému postihnutiu vyštudoval strednú umeleckú školu v Prešove, zamestnal sa v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči. Venuje sa umeleckému a úžitkovemu rezbárstvu, samostatnému konzervovaniu historického nábytku. Pod vedením

reštauruje oltárnu architektúru, plastiky, nástenné a komorné maľby. Pri svojej práci využíva špeciálne postupy a znalosti, ktoré ho naučil jeho otec Jaroslav, s ktorým spolupracoval.
Popri reštaurátorskej práci, fascinovaný ženským telom, tvorí akty z ovocných drevín, anjelov a sakrálnu tvorbu. Zúčastnil sa mnohých výtvarných, rezbárskych a sochárskych sympózií doma aj v zahraničí. Mal autorské aj kolektívne výstavy a spoločné výstavy napr. v Poľsku v Krakowe, v Nowom Saczi, kde získal ocenenie za súbor drevených plastík " Zlatý rám ".

Celé podujatie sprevádzal hudbou a spevom člen rodiny Rešovských Jaroslav Boldiš.
Iveta Čapóová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/224/besedy/12455/trinastu-besedu-s-gemerskymi-umelcami-a-remeselnikmi-venovali-akademickemu-maliarovi-jaroslavovi-resovskemu#sigProGalleriad074a326b1
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-