
Podujatia sa zúčastnila rodina, blízki známi a verejnosť. Pozvanie prijali zástupcovia kultúry a histórie mesta Rožňava, vedúci odboru kultúry MsÚ Ing. Ivan Nemčok, historičky mesta Rožňava Mgr. Edita Kušnierová a Mgr. Eva Tományová, na podujatie zavítal tiež PhDr. Kliment Mitura, významný Slovenský medailér a autor plakiet. Rovnako sa podujatia zúčastnili regionálni výtvarníci Mgr. Jana Kušnierová, Monika Vozárová a Tibor Guľkáš.
Hneď v úvode podujatia bola predstavená tvorba akademického maliara Jaroslava Rešovského (*1953 Rožňava – †2008 Prešov), ktorý sa výraznou mierou zasadil o renováciu historických pamiatok – artefaktov východného Slovenska. Pod jeho vedením dvadsať rokov získavali architektonické pamiatky na východe Slovenska novú podobu.

Reštaurovaná bola atika renesančného kostola vo Fričovciach, sgrafitová výzdoba renesančnej veže vo Svinnej, Floriánova veža v Prešove a iné. Vzácne ikony, ikonostas v Cernine, drevorezba Immaculaty, veľkoformátové plátna Maxa Kurtha, olejomaľby maliarov 19. storočia, nástenné maľby mestskej radnice, meštianske domy v Bardejove a Prešove, oltárne komplexy v Pečovskej a Chminianskej Novej Vsi. Ostalo po ňom významné dielo, ktoré slúži k obdivu domácich aj zahraničných návštevníkov.
Vo výtvarnej tvorbe uprednostňoval suchý pastel a olejomaľbu. Stvárňoval figurálne kompozície, voľnú krajinu, architektúru. Mal 7 individuálnych výstav, 15 kolektívnych, 4 v zahraničí – Francúzsko, Poľsko, Ukrajina. Bol účastníkom plenérov. V roku 2006 získal cenu primátora mesta Nowy Sacz na súťažnej výstave Salon' 06 Poľsko. V roku 2011 dostal Cenu mesta Prešov za rok 2010.
Bol skromným človekom, jeho precízna tvorba v celom spektre pôsobí anonymne, nakoľko oko diváka nevníma reštaurátora, ale samotné dielo.
Za svoj krátky život toho urobil veľa pre zachovanie pamiatok našim ďalším generáciám. Jeho plány však prerušila brána večnosti vo veku 55 rokov.
Margita Rešovská
je významná prešovská výtvarníčka, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove. V r. 1979 absolvovala VŠ štúdium na Katedre Výtvarnej výchovy, Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Je manželkou zosnulého akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského, ktorý pochádzal z regiónu Gemer z mestečka Dobšiná. Venuje sa hlavne krajinárskym motívom a

zátišiam v technikách akvarel a jeho kombináciách, pastel, akryl, tiež propagačnému výtvarníctvu a knižnej ilustrácii. Mala 12 samostatných výstav, 55 kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, zúčastnila sa 45 medzinárodných aj domácich plenérov a sympózií, v Maďarsku, ČR, Poľsku, Chorvátsku a naposledy v Cavnic 5. až 12. júla a v Baia Sprie 7. až 12. augusta 2023 v Rumunsku.
V rokoch 2009 až 2010 ilustrovala knihu rozprávok Magdalény Pavlišínovej – Modrý vlk a Zo zelenej lúky a v roku 2014 pracovala na ilustrácii knihy básní Srdce v sieti od Alexandra Tokarčíka.
Jej diela sa nachádzajú v mestských múzeách a galériách, ako aj v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Vychovala dvoch synov Mariána a Jána, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej práce svojho otca Jaroslava a autorom originálnych drevených plastík.
Ján Rešovský
je mladý tvorca jedinečných rezbárskych plastík. Žije v Levoči, kde pôsobí ako konzervátor umelecko-historických pamiatok. Napriek sluchovému postihnutiu vyštudoval strednú umeleckú školu v Prešove, zamestnal sa v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči. Venuje sa umeleckému a úžitkovemu rezbárstvu, samostatnému konzervovaniu historického nábytku. Pod vedením

reštauruje oltárnu architektúru, plastiky, nástenné a komorné maľby. Pri svojej práci využíva špeciálne postupy a znalosti, ktoré ho naučil jeho otec Jaroslav, s ktorým spolupracoval.
Popri reštaurátorskej práci, fascinovaný ženským telom, tvorí akty z ovocných drevín, anjelov a sakrálnu tvorbu. Zúčastnil sa mnohých výtvarných, rezbárskych a sochárskych sympózií doma aj v zahraničí. Mal autorské aj kolektívne výstavy a spoločné výstavy napr. v Poľsku v Krakowe, v Nowom Saczi, kde získal ocenenie za súbor drevených plastík " Zlatý rám ".

Celé podujatie sprevádzal hudbou a spevom člen rodiny Rešovských Jaroslav Boldiš.
Iveta Čapóová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/224/besedy/12455/trinastu-besedu-s-gemerskymi-umelcami-a-remeselnikmi-venovali-akademickemu-maliarovi-jaroslavovi-resovskemu#sigProGalleriad074a326b1





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.