Usmievavý s dobrou náladou vstúpil do preplnenej spoločenskej sály, kde zožal prvý potlesk a ujal sa hlavného slova. „S prípravami na kamčatskú expedíciu som začal ešte pred rokom 2010. Študoval som dostupnú literatúru, najmä nemeckú a ruskú, robil som si výpisky,“ povedal v úvode pán Schuster.
Panenská príroda, ľadovce, gejzíry, bohatý výskyt divokej zveri, nespočetné sopky, ktoré dodávajú horám unikátnu scenériu, lososy a...neodmysliteľné medvede a zážitky s nimi, to je len stručné zhrnutie z množstva informácií, ktoré zazneli počas dvojhodinového rozprávania o krajine, kam sa len tak bežne ktokoľvek nevyberie. Spoločnosť na cestách mu robil syn ruského priateľa Sašu, žijúceho na Slovensku, profesionálny fotograf Eduard. Pobyt na Kamčatke bol naplánovaný na jeden mesiac, aby stihli vidieť aspoň najzaujímavejšie a najatraktívnejšie miesta, aby absolvovali plavbu po rieke, či prešli po stopách nášho grófa, slovenského dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského. Krajina, ktorá je päťkrát väčšia ako Slovensko, má množstvo národných parkov, najväčšie vulkány sveta, ale i najväčšie hnedé medvede. „Pri fotografovaní som sa v jednej chvíli dostal do bezprostrednej blízkosti medveďa, ktorý držal svoju korisť - lososa. Našťastie sa to pre mňa zaobišlo bez následkov. Moje cesty v posledných rokoch smerovali na blízky a ďaleký sever, kde najlepšie vidieť, čo prináša otepľovanie Zeme. Ľadovce z našej planéty postupne miznú. Tieto jedinečné premeny stojí za to zachytiť fotoaparátom či videokamerou,“ povedal v rozhovore pán Schuster. Na otázku, čomu dáva prednosť, či fotoaparátu alebo videokamere, skonštatoval: „Napriek tomu, že striedam fotoaparát s kamerou, je to v danej chvíli veľmi ťažké rozhodovanie. Jedno je však isté – fotografovať cez nie úplne čisté okno vrtuľníka som nedokázal. Umožnili mi to potom cez otvorené dvere, ale museli ma priviazať. Mal som rôzne pocity. Potom sa mi ešte tri noci snívalo, že som z vrtuľníka vypadol.“
Zachytiť množstvo krásnych a neopakovateľných záberov ktoroukoľvek technikou si vyžaduje určitú zručnosť, znalosť, skúsenosť. O svoje zážitky, dojmy a skvelé zábery sa po každej výprave podelí aj s poslucháčmi, divákmi či čitateľmi prostredníctvom výstav, dokumentárnych filmov a kníh. Jeho zábery sú hodnotené aj odbornou verejnosťou na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni.
Neúnavný vo svojej práci od skorého rána do neskorého večera má vžité od nepamäti. Je to osobnosť, s ktorou sa spája funkcia primátora mesta Košice a do moderných dejín nášho štátu sa zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. Cestovanie, fotografovanie, filmovanie a písanie cestopisných kníh z krajín, ktoré nie sú bežnými destináciami - aj tým sa dostal pán Rudolf Schuster za posledné obdobie do povedomia verejnosti.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský, usmievavý. Ak sa pre niečo rozhodne, dotiahne to do konca bez ohľadu na to, koľko ho to bude stáť námahy a síl. A nehovoriac o tom, aké riziká pri tom musí podstúpiť. Svoju vášeň tak trochu berie aj ako povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby si raz mohli pozrieť, ako to bolo napríklad pred 50-mi rokmi.
22. máj 2013 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Srdečné poďakovanie patrí nielen jemu, ale aj pánovi Jozefovi Širotňákovi a celému tímu ľudí, ktorí sa na tomto stretnutí podieľali.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 22. mája 2013 Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja poctil svojou návštevou bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-