Zvolili si ho sami kníhkupci, lebo na jar bola v ich obchodoch malá návštevnosť. Od vynájdenia kníhtlače patrí kniha medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých i starých.
Nanešťastie, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú čítanie kníh a radšej surfujú po internete alebo pozerajú televíziu. A práve preto knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne, v marci, organizuje literárne besedy, v rámci ktorých sa zameriava na regionálnych spisovateľov. Našim cieľom je propagovať význam knihy a čítania v živote človeka, taktiež zviditeľniť knižnicu a jej vzácny historický knižný fond. Snažíme sa organizovať besedy s autormi z regiónu Gemer-Malohont, v duchu poslania, ktoré plní múzeum regionálneho charakteru, akým Gemersko-malohontské múzeum bezpochyby je.
V rámci 11. ročníka tohto podujatia sme, 10. marca 2016 v priestoroch múzea, zorganizovali besedu so spisovateľom Petrom Glockom (nar. 1946), rodákom z Muráňa. Hoci žije v Bratislave, nezabúda na svoj rodný kraj, ktorý často navštevuje a ktorým sa inšpiruje a pretavuje ho do svojich literárnych diel. Peter Glocko sa venuje tvorbe pre deti a mládež, i pre dospelých. Píše detské rozprávky a romány, v ktorých mnohokrát využíva ľudové zdroje, ktoré upravuje, no zároveň zachováva ich folklórne hodnoty. Tiež sa venuje písaniu scenárov k filmom a rozhlasovým hrám.
K najznámejším patrí scenár k filmovej rozprávke Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Literárnej tvorbe sa začal venovať na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Svoje prvé diela publikoval od roku 1964 v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady, Kamarát. Knižný debut mu vyšiel v roku 1970.
Besedy s Petrom Glockom sa zúčastnili žiaci základných škôl v Rimavskej Sobote (ZŠ. Š. M. Daxnera, ZŠ P. Dobšinského, ZŠ P. K. Hostinského a Evanjelická základná škola Z. Oravcovej), v celkovom počte 70 detí. Besedu zahájila riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová, ktorá predstavila činnosť múzea a jeho knižnice a privítala žiakov, učiteľom a vzácnych hostí – spisovateľa a scenáristu Petra Glocka, ktorému doprovod robil riaditeľ Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore - MUDr. Oleg Martinove. Knihovníčka múzea Mgr. Iveta Krnáčová deťom predstavila spisovateľa Petra Glocku. Peter Glocko je autorom desiatky kníh, za ktoré získal viacero ocenení a niektoré z nich boli aj preložené do českého, slovinského a francúzskeho jazyka.
Keďže Peter Glocko besedoval s deťmi aj v rokoch 2006, 2008, 2010 a 2012, tohtoročná beseda nebola len o prezentovaní kníh, ktoré napísal, ale o predstavení rodného kraja, jeho histórie a prírody. Deťom rozprával o významných literárnych dejateľoch Gemera-Malohontu (Pavol Dobšinský, Ivan Krasko, Terézia Vansová), ale i o osobnostiach zo zahraničia (Hans Christian Andersen, Pier Paolo Vergeno).
V rámci besedy premietol trailer k historickému filmu, vychádzajúceho z povesti o krásnej Cigánke, ktorá sa zaľúbila do kapitána vojska Muránskeho hradu. Deti sa spisovateľa pýtali na obľúbené a neobľúbené školské predmety, na jeho vzťah k zvieratám. Zaujímalo ich prečo a kedy začal písať, čo ho inšpiruje alebo kto ako prvý číta jeho rukopis. Na túto otázku odpovedal, že jeho manželka, lebo prepisuje jeho rukopis do elektronickej podoby. Kým bola jeho dcéra malé dievča, tak jeho príbehy pre deti čítala ako prvá ona. V rozprávke Ja sa prázdnin nebojím (1988) zachránila život hlavnej postave, prečítaním rukopisu. Príbeh rozpráva o chlapcovi z detského domova, ktorý podľahol drogám. Dcéra Petra Glocku ho poprosila, aby dal hlavnej postave - chlapcovi ešte jednu šancu a nechal ho žiť. Tak aj takýmto spôsobom je ovplyvnený spisovateľ pri svojej tvorbe. Záver besedy tvorila autogramiáda a predaj Glockových rozprávok, o ktoré bol veľký záujem.
Mgr. Martina Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.