Zvolili si ho sami kníhkupci, lebo na jar bola v ich obchodoch malá návštevnosť. Od vynájdenia kníhtlače patrí kniha medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých i starých.
Nanešťastie, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú čítanie kníh a radšej surfujú po internete alebo pozerajú televíziu. A práve preto knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne, v marci, organizuje literárne besedy, v rámci ktorých sa zameriava na regionálnych spisovateľov. Našim cieľom je propagovať význam knihy a čítania v živote človeka, taktiež zviditeľniť knižnicu a jej vzácny historický knižný fond. Snažíme sa organizovať besedy s autormi z regiónu Gemer-Malohont, v duchu poslania, ktoré plní múzeum regionálneho charakteru, akým Gemersko-malohontské múzeum bezpochyby je.
V rámci 11. ročníka tohto podujatia sme, 10. marca 2016 v priestoroch múzea, zorganizovali besedu so spisovateľom Petrom Glockom (nar. 1946), rodákom z Muráňa. Hoci žije v Bratislave, nezabúda na svoj rodný kraj, ktorý často navštevuje a ktorým sa inšpiruje a pretavuje ho do svojich literárnych diel. Peter Glocko sa venuje tvorbe pre deti a mládež, i pre dospelých. Píše detské rozprávky a romány, v ktorých mnohokrát využíva ľudové zdroje, ktoré upravuje, no zároveň zachováva ich folklórne hodnoty. Tiež sa venuje písaniu scenárov k filmom a rozhlasovým hrám.
K najznámejším patrí scenár k filmovej rozprávke Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Literárnej tvorbe sa začal venovať na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Svoje prvé diela publikoval od roku 1964 v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady, Kamarát. Knižný debut mu vyšiel v roku 1970.
Besedy s Petrom Glockom sa zúčastnili žiaci základných škôl v Rimavskej Sobote (ZŠ. Š. M. Daxnera, ZŠ P. Dobšinského, ZŠ P. K. Hostinského a Evanjelická základná škola Z. Oravcovej), v celkovom počte 70 detí. Besedu zahájila riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová, ktorá predstavila činnosť múzea a jeho knižnice a privítala žiakov, učiteľom a vzácnych hostí – spisovateľa a scenáristu Petra Glocka, ktorému doprovod robil riaditeľ Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore - MUDr. Oleg Martinove. Knihovníčka múzea Mgr. Iveta Krnáčová deťom predstavila spisovateľa Petra Glocku. Peter Glocko je autorom desiatky kníh, za ktoré získal viacero ocenení a niektoré z nich boli aj preložené do českého, slovinského a francúzskeho jazyka.
Keďže Peter Glocko besedoval s deťmi aj v rokoch 2006, 2008, 2010 a 2012, tohtoročná beseda nebola len o prezentovaní kníh, ktoré napísal, ale o predstavení rodného kraja, jeho histórie a prírody. Deťom rozprával o významných literárnych dejateľoch Gemera-Malohontu (Pavol Dobšinský, Ivan Krasko, Terézia Vansová), ale i o osobnostiach zo zahraničia (Hans Christian Andersen, Pier Paolo Vergeno).
V rámci besedy premietol trailer k historickému filmu, vychádzajúceho z povesti o krásnej Cigánke, ktorá sa zaľúbila do kapitána vojska Muránskeho hradu. Deti sa spisovateľa pýtali na obľúbené a neobľúbené školské predmety, na jeho vzťah k zvieratám. Zaujímalo ich prečo a kedy začal písať, čo ho inšpiruje alebo kto ako prvý číta jeho rukopis. Na túto otázku odpovedal, že jeho manželka, lebo prepisuje jeho rukopis do elektronickej podoby. Kým bola jeho dcéra malé dievča, tak jeho príbehy pre deti čítala ako prvá ona. V rozprávke Ja sa prázdnin nebojím (1988) zachránila život hlavnej postave, prečítaním rukopisu. Príbeh rozpráva o chlapcovi z detského domova, ktorý podľahol drogám. Dcéra Petra Glocku ho poprosila, aby dal hlavnej postave - chlapcovi ešte jednu šancu a nechal ho žiť. Tak aj takýmto spôsobom je ovplyvnený spisovateľ pri svojej tvorbe. Záver besedy tvorila autogramiáda a predaj Glockových rozprávok, o ktoré bol veľký záujem.
Mgr. Martina Mareková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-