Na jeho pamiatku sa každý rok v Gemerskej Polome koná súťaž v prednese poézie a prózy. Dňa 27. apríla 2012 sa konal už 17. ročník. Organizátormi sú už tradične Obecný úrad v Gemerskej Polome, ZŠ v Gemerskej Polome, Miestny odbor Matice slovenskej v Gemerskej Polome a Dom Matice slovenskej v Rožňave. Všetkých prítomných privítal starosta obce Ján Chanas, prihovorili sa aj riaditeľ školy Juraj Matejsko a riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková. Milým prekvapením bolo poďakovanie kvetmi dlhoročným účastníčkam uvedenej súťaže. Mária Halková nevynechala ani jeden ročník, Beatrix Trojanová pripravuje oduševnene deti na vystúpenia, Edita Galliková sa spolupodieľa na každoročnom organizovaní, Mária Dovalová pripravuje s láskou občerstvenie a pomáha v technických zabezpečeniach. Ale veľké poďakovanie patrí Helenke Demkovej, ktorá každoročne venuje tomuto krásnemu podujatiu celé svoje srdce. Svojou vlastnou zbierkou básni, aj prednesom milo prekvapil aj Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy.
Prihlásené deti s materských a základných škôl z okresu Rožňava súťažili v štyroch kategóriách.
Materské školy:
|
Poézia: |
|
1. |
Janka Kardošová |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
1. |
Ingrid Uhliarová |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Bianka Gubeková |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Walter Marcinko |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Próza: |
|
1. |
Richard Sakal |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
1. |
Nela Hutníková |
|
MŠ |
|
Štítnik |
|
|
|
2. |
Zuzana Zatrochová |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Marián a Matúš Čipka |
|
MŠ |
|
Nižná Slaná |
1 – 3. ročník ZŠ:
|
Poézia: |
|
1. |
Samuel Kelecsenyi |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Timea Jeňová |
|
ZŠ |
|
Vlachovo |
|
|
|
3. |
Lenka Kamencová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Próza: |
|
1. |
Roman Spišiak |
|
|
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Vanesa Szabóová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
3. |
Diana Ferenčíková |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
4 – 6. ročník ZŠ:
|
Poézia: |
|
1. |
Dušan Šurina |
|
ZŠ Zlatá |
|
Rožňava |
|
Próza: |
|
1. |
Kristína Kerekešová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Vanesa Martinková |
|
ZŠ |
|
Nižná Slaná |
|
|
|
2. |
Ivana Žúdelová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Miroslava Tomašíková |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Monika Nell |
|
ZUŠ |
|
Rožňava |
7 – 9. ročník ZŠ
|
Poézia: |
|
3. |
Stanislava Machová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Alžbeta Dovcová |
|
ZŠ Sama Tomašíka |
|
Rožňava |
|
Próza: |
|
1. |
Bianka Pástorová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Matúš Hatvanik |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Gabriela Kalinová |
|
ZŠ Sama Tomašíka |
|
Rožňava |
|
|
|
3. |
Monika Fabiánová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
{gallery}kultura/kellner/12{/gallery}
{jcomments on}
































Peter Kellner-Hostinský - narodil sa 6.1.1823 v Gemerskej Polome, zomrel 10.8.1873 v Rimavskej Sobote. Bol spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor. Vzdelanie získal v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Zároveň pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. Napísal niekoľko rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.