prác tohtoročnej Kukučínovej literárnej Revúcej spĺňalo celkom dvadsaťšesť základné podmienky žurnalistických žánrov, prevažne publicistiky emocionálneho typu, ale aj publicistiky typu racionálneho a v jednom prípade spravodajstva. Sú medzi nimi zastúpené publicistické rozhovory, eseje, pozitívne fejtóny – besednice, kurzívky, ale aj poznámka či referát.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroveň prác bola veľmi dobrá a zaujímavo vyrovnaná, čo nemožno pripísať len tomu, že ich tvorcami boli prevažne žiaci ôsmych a deviatych ročníkov, ale hlavne, že tieto deti pravidelne píšu, zamýšľajú sa nad témami, vedia, čo chcú čitateľom povedať. Väčšina si vedela veľmi objektívne a často vtipne odpovedať na životom kladené otázky, svoje príspevky písali ľahko, s radosťou. Výnimočne mali niekoľkí trochu problém s vypointovaním svojich príbehov, čo určite v budúcnosti odstránia. Treba povedať, že zo žurnalistických prác (aj keď tá povestná hranica medzi literatúrou a publicistikou hlavne pri fejtónoch bola mimoriadne tenká) cítiť dobré vedenie pedagógmi, obzvlášť zo ZŠ Hrnčiarska Humenné, ZŠ J. Švermu Humenné, ZŠ s MŠ Tovarné, ZŠ A. Kmeťa Levice, Spojená škola ZŠ Svidník, ale aj ZŠ Slatinské Lazy a ďalšie. Za to im patrí všetkým poďakovanie.Ale pretože zmyslom práce hodnotiteľov súťažných príspevkov bolo ich zaradenie do jednotlivých pásiem (čo mimochodom nebolo ľahké pretože rozdiely v kvalite prác boli minimálne) tu je výsledný sumár: Do Zlatého pásma sa dostali: D. Rovňanová ZŠ Slatinské Lazy, L. Cocuľová – Spojená škola ZŠ Svidník, R. Butala ZŠ J. Švermu Humenné, Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné. Hlavnú cenu žurnalistických prác Kukučínovej literárnej Revúcej 2012 získala Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné za cyklus pozitívnych fejtónov – besedníc: Pýcha duše, Človek plný lásky, Tiež len človek, Originál a Ľudská spoločnosť. Autorsky zrelé, dobre vypointované, ľahko a čisto napísané. Vitaj vo svete emocionálnej (beletristickej) publicistiky.
Blahoželáme a ďakujeme samozrejme všetkým súťažiacim a ešte raz aj ich pedagógom.“
Kategóriu poézia a próza zhodnotil Mgr. Marian Lacko, učiteľ na PSLG: „Celkovo bolo do tohto ročníka KLR zaslaných 40 prozaických prác a 165 básní! No nielen kvalitou sa vyznačovali práce zaslané z celého Slovenska, ale často sa medzi nimi objavili aj veľmi „zdravé“ literárne pokusy, či už v poézii, alebo próze. Všetci autori, ktorí sa dostali až do zlatého pásma majú výrazný písací a poetický talent, keď pri písaní vedia veľmi dobre používať symboliku, metafory a všetky tieto prostriedky tvorby veľmi nenásilne využiť pri písaní poézie. Opäť sa potvrdilo, že asi veľa talentov sa nielen rodí v Starej Ľubovni, ale asi je tam pre ich rast zabezpečená kvalitná príprava.
Do zlatého pásma v poézii sa dostali: Emma Tomková, Stará Ľubovňa, Adam Kollár, Stará Ľubovňa, Laura Smolárová, Zákamenné, Miroslava Ščigulinská, Stará Ľubovňa, Renáta Stričová, Stará Ľubovňa. Hlavnú cenu v poézii získali Jana Biganičová, Stará Ľubovňa (veľmi čisto spracované na prvý pohľad „obyčajné témy obyčajných ľudí“ veľmi citlivo, s čistou symbolikou, peknými metaforami a nevtieravými vtipmi. Zdá sa, že sa zrodil nový poet...) a Barbora Plutová, Stará Ľubovňa (veľmi čisté a prepracované jednoduché témy, veľmi citlivo, s čistou symbolikou a so zaujímavými metaforami Zdá sa, že aj tu sa zrodil nový poet, asi majú v Starej Ľubovni na to „patent“?)Autori, ktorí sa dostali do zlatého pásma v próze, ponúkli veľmi zaujímavú fabuláciu príbehov, ktoré majú často veľmi dobrú štylistiku a dej má aj patričný spád. Žiaľ, u niektorých sa zdá trochu „tuctová“ téma, akoby z amerických filmov. Často potvrdzujú v svojich poviedkach veľmi dobrý rozprávačský talent. Škoda, že sa niektoré poviedky trochu rýchlo skončia. Avšak určite patria k najlepším prácam na tohtoročnej KLR... Do zlatého pásma sa dostali: Daniela Očovanová, Cinobaňa, Daniela Bartková, Slatinské Lazy, Nikola Dudová, Stará Ľubovňa, Katarína Klíčová, Prešov. Hlavnú cenu v próze získala Kristína Melicherová, Cinobaňa (veľmi dobre fabuluje príbeh, v ktorom používa na oživenie aj priamu reč. Tieto dialógy podporujú pointu celej práce. Štylizácia viet je na veľmi slušnej úrovni, čo podporuje spád deja celej poviedky. Škoda len, že sa v príbehu akosi všetko rýchlo udialo. Veľkým kladom je pozitívna téma a nie negativistický postoj. Táto práca patrí medzi to najzaujímavejšie v tomto ročníku KLR...)
Autori, ktorí neboli ocenení nemusia byť smutní, pretože úroveň tohto roku na KLR bola naozaj vysoká. Ani týmto autorom sa nedá uprieť určitá dávka talentu, avšak pri písaní ešte potrebujú trochu viac skúseností a určite aj viac čítania. Jednoducho, ešte im treba trochu „dorásť“. Treba sa ešte asi „vypísať“ a bude to v poriadku. A tiež odporúčam čítať veľa kvalitnej beletrie. Pretože mnohí majú dobrý rozprávačský talent, len sa ešte možno hľadajú. Tým, ktorí sú neocenení odporúčam prečítať ešte veľa básní a hlavne im odporúčam prečítať si knižku Utrpenie mladého poeta, a potom samozrejme veľa, veľa písať...“
Marta Mikitová
{jcomments on}

































__________________________________________________
Jubilejný 10. ročník celoslovenskej literárnej súťaže, ktorú v záujme vyhľadávania najmladších literárnych talentov pod názvom Kukučínova literárna Revúca pripravilo pre žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: publicistika a poézia a próza. Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej privítalo a vyhlásilo v marci 2012 víťazov tejto zaujímavej a podnetnej súťaže.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-