prác tohtoročnej Kukučínovej literárnej Revúcej spĺňalo celkom dvadsaťšesť základné podmienky žurnalistických žánrov, prevažne publicistiky emocionálneho typu, ale aj publicistiky typu racionálneho a v jednom prípade spravodajstva. Sú medzi nimi zastúpené publicistické rozhovory, eseje, pozitívne fejtóny – besednice, kurzívky, ale aj poznámka či referát.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroveň prác bola veľmi dobrá a zaujímavo vyrovnaná, čo nemožno pripísať len tomu, že ich tvorcami boli prevažne žiaci ôsmych a deviatych ročníkov, ale hlavne, že tieto deti pravidelne píšu, zamýšľajú sa nad témami, vedia, čo chcú čitateľom povedať. Väčšina si vedela veľmi objektívne a často vtipne odpovedať na životom kladené otázky, svoje príspevky písali ľahko, s radosťou. Výnimočne mali niekoľkí trochu problém s vypointovaním svojich príbehov, čo určite v budúcnosti odstránia. Treba povedať, že zo žurnalistických prác (aj keď tá povestná hranica medzi literatúrou a publicistikou hlavne pri fejtónoch bola mimoriadne tenká) cítiť dobré vedenie pedagógmi, obzvlášť zo ZŠ Hrnčiarska Humenné, ZŠ J. Švermu Humenné, ZŠ s MŠ Tovarné, ZŠ A. Kmeťa Levice, Spojená škola ZŠ Svidník, ale aj ZŠ Slatinské Lazy a ďalšie. Za to im patrí všetkým poďakovanie.Ale pretože zmyslom práce hodnotiteľov súťažných príspevkov bolo ich zaradenie do jednotlivých pásiem (čo mimochodom nebolo ľahké pretože rozdiely v kvalite prác boli minimálne) tu je výsledný sumár: Do Zlatého pásma sa dostali: D. Rovňanová ZŠ Slatinské Lazy, L. Cocuľová – Spojená škola ZŠ Svidník, R. Butala ZŠ J. Švermu Humenné, Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné. Hlavnú cenu žurnalistických prác Kukučínovej literárnej Revúcej 2012 získala Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné za cyklus pozitívnych fejtónov – besedníc: Pýcha duše, Človek plný lásky, Tiež len človek, Originál a Ľudská spoločnosť. Autorsky zrelé, dobre vypointované, ľahko a čisto napísané. Vitaj vo svete emocionálnej (beletristickej) publicistiky.
Blahoželáme a ďakujeme samozrejme všetkým súťažiacim a ešte raz aj ich pedagógom.“
Kategóriu poézia a próza zhodnotil Mgr. Marian Lacko, učiteľ na PSLG: „Celkovo bolo do tohto ročníka KLR zaslaných 40 prozaických prác a 165 básní! No nielen kvalitou sa vyznačovali práce zaslané z celého Slovenska, ale často sa medzi nimi objavili aj veľmi „zdravé“ literárne pokusy, či už v poézii, alebo próze. Všetci autori, ktorí sa dostali až do zlatého pásma majú výrazný písací a poetický talent, keď pri písaní vedia veľmi dobre používať symboliku, metafory a všetky tieto prostriedky tvorby veľmi nenásilne využiť pri písaní poézie. Opäť sa potvrdilo, že asi veľa talentov sa nielen rodí v Starej Ľubovni, ale asi je tam pre ich rast zabezpečená kvalitná príprava.
Do zlatého pásma v poézii sa dostali: Emma Tomková, Stará Ľubovňa, Adam Kollár, Stará Ľubovňa, Laura Smolárová, Zákamenné, Miroslava Ščigulinská, Stará Ľubovňa, Renáta Stričová, Stará Ľubovňa. Hlavnú cenu v poézii získali Jana Biganičová, Stará Ľubovňa (veľmi čisto spracované na prvý pohľad „obyčajné témy obyčajných ľudí“ veľmi citlivo, s čistou symbolikou, peknými metaforami a nevtieravými vtipmi. Zdá sa, že sa zrodil nový poet...) a Barbora Plutová, Stará Ľubovňa (veľmi čisté a prepracované jednoduché témy, veľmi citlivo, s čistou symbolikou a so zaujímavými metaforami Zdá sa, že aj tu sa zrodil nový poet, asi majú v Starej Ľubovni na to „patent“?)Autori, ktorí sa dostali do zlatého pásma v próze, ponúkli veľmi zaujímavú fabuláciu príbehov, ktoré majú často veľmi dobrú štylistiku a dej má aj patričný spád. Žiaľ, u niektorých sa zdá trochu „tuctová“ téma, akoby z amerických filmov. Často potvrdzujú v svojich poviedkach veľmi dobrý rozprávačský talent. Škoda, že sa niektoré poviedky trochu rýchlo skončia. Avšak určite patria k najlepším prácam na tohtoročnej KLR... Do zlatého pásma sa dostali: Daniela Očovanová, Cinobaňa, Daniela Bartková, Slatinské Lazy, Nikola Dudová, Stará Ľubovňa, Katarína Klíčová, Prešov. Hlavnú cenu v próze získala Kristína Melicherová, Cinobaňa (veľmi dobre fabuluje príbeh, v ktorom používa na oživenie aj priamu reč. Tieto dialógy podporujú pointu celej práce. Štylizácia viet je na veľmi slušnej úrovni, čo podporuje spád deja celej poviedky. Škoda len, že sa v príbehu akosi všetko rýchlo udialo. Veľkým kladom je pozitívna téma a nie negativistický postoj. Táto práca patrí medzi to najzaujímavejšie v tomto ročníku KLR...)
Autori, ktorí neboli ocenení nemusia byť smutní, pretože úroveň tohto roku na KLR bola naozaj vysoká. Ani týmto autorom sa nedá uprieť určitá dávka talentu, avšak pri písaní ešte potrebujú trochu viac skúseností a určite aj viac čítania. Jednoducho, ešte im treba trochu „dorásť“. Treba sa ešte asi „vypísať“ a bude to v poriadku. A tiež odporúčam čítať veľa kvalitnej beletrie. Pretože mnohí majú dobrý rozprávačský talent, len sa ešte možno hľadajú. Tým, ktorí sú neocenení odporúčam prečítať ešte veľa básní a hlavne im odporúčam prečítať si knižku Utrpenie mladého poeta, a potom samozrejme veľa, veľa písať...“
Marta Mikitová
{jcomments on}
































Jubilejný 10. ročník celoslovenskej literárnej súťaže, ktorú v záujme vyhľadávania najmladších literárnych talentov pod názvom Kukučínova literárna Revúca pripravilo pre žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: publicistika a poézia a próza. Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej privítalo a vyhlásilo v marci 2012 víťazov tejto zaujímavej a podnetnej súťaže.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.