„Talent a lásku k umeleckému slovu treba objavovať a začať rozvíjať už v detskom veku,“ povedala pani Zuzka – a my sme si jej slová prepožičali, aby sme mohli našim občanom predstaviť bývalú pani učiteľku materskej školy, ale ešte stále recitujúcu našu Zuzku Molčanovú z Gemerskej Polomy, ktorá i dnes žne úspechy a neustálym úsmevom na tvári a optimizmom dokáže „stiahnuť“ aj svoje okolie. Najlepšie ju predstavíme slovami tých, ktorí si jej recitátorské umenie mohli vychutnať na nejednej súťaži či spoločenskom podujatí.
Kulturolgička a predsedníčka poroty súťaže Vansovej Lomnička prof. Eva Kollárová stručne, ale výstižne zhodnotila jej umelecký prejav: „Učiteľka materskej školy p. Zuzana Molčanová „stretla“ svoj text. Autorkina bolesť bola jej bolesťou, odovzdala nám ju so všetkou úprimnosťou. Nijaký uslzený pátos, nijaký náznak „herecky“ dojať poslucháča, diváka. Pani Molčanová stála a jednoducho nám rozprávala... (Dobré slovo o nejubilejnej Vansovej Lomničke, Učiteľské noviny, 7.11.1996.)
„V prednese do celoslovenskej súťaže postúpila a náš okres bude reprezentovať naša „dlhoročná stálica“ Zuzka Molčanová, učiteľka MŠ v Rožňave, rodáčka z Gemerskej Polomy, kde už dlhé roky pôsobí pri rôznych obradoch, ktoré obohacuje o svoj prednes a tiež i spev,“ napísala v roku 1996 Gabriela Olbrichtová, predsedníčka Okresného výboru Demokratickej únie žien Slovenska v Rožňave.
A čo o sebe povedala pani Zuzka? Takto nám trocha pootvorila dvere jej úspechu a radosti: „Ja som mala to šťastie stretnúť sa s ľuďmi, ktorí okrem lásky k umeleckému slovu nosia v sebe aj lásku k človeku a k životu.
Keď ma oslovil náš predseda ZO-SZTP v Gemerskej Polome pán Bohuš Brezňan, či sa zúčastním celoslovenskej súťaže v prednese prózy, ani minútu som nezaváhala, pretože mojím koníčkom od malička bol umelecký prednes, spev a tanec. V presvedčení, že budem mať tú česť reprezentovať našu krásnu obec a ľudí som bola potešená. To isté môžem povedať o všetkých zúčastnených súťažiacich, ktorým ďakujem za snahu o víťazstvo, spolupatričnosť, zodpovednosť pri nácvikoch i prežívaní spevu srdcom. Moje krédo pri prednese, rečovom prejave je: Ľudí, ktorí ma počúvajú, musím presvedčiť, že to čo hovorím, myslím úprimne.“Pani Zuzka Molčanová - mama, stará mama, učiteľka, recitátorka, priateľka, kamarátka... Jednoducho žena, ktorá má neustále úsmev na tvári, je dobre naladená a vždy pohodová. Takto ju poznáme. Bývalá pani učiteľka zo škôlky, ktorá sa deťom venovala vždy naplno, zapájala sa do mimoškolských aktivít, zorganizovala akciu pre deti predškolského veku v prednese poézie a prózy s poprednými hosťami a odborníkmi a ktorá i dnes je plná energie.
Prajeme Vám, pani Zuzka, veľa, veľa zdravia, ešte viac energie a lásky plný košík, nech Váš úsmev nikdy neodveje a Vaše srdiečko stále hreje.
D. Červenáková
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.