žánrových kategóriách. Tematicky boli filmy rôznorodé a ich dĺžka sa pohybovala od jednej až do štyridsať minút. Filmy posudzovala porota, vysokoškolskí pedagógovia a aktívni filmoví tvorcovia: doc. Marcela Plítková, ArtD., PhDr. Tomáš Hučko, Mgr. Ladislav Munk, Mgr. Roman Varga, a Mgr. Michal Vrbňák. Títo odborníci boli zároveň aj lektormi na rozborovom seminári, kde sa podrobili analýze všetky uvedené filmy. Súťažné snímky autorov z najmladšej vekovej kategórie posudzovali aj členovia detskej poroty - žiaci bratislavskej ZŠ Milana Hodžu.
V rámci nesúťažnej projekcie mohli účastníci podujatia sledovať filmy autorov z Českej republiky a ocenené snímky z minuloročnej súťaže UNICA.
Výber z filmov ocenených na 21. ročníku CINEAMA bude uvedený na českej národnej súťaži Český videosalón 14. - 16. júna 2013 v Ústí nad Orlicí a v auguste na svetovej súťaži a kongrese UNICA v rakúskom Fieberbrunne. Vynikajúci úspech dosiahol Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý svojím súťažným filmom Norik muránsky získal hlavnú cenu Cineama 2013. Pre náš región s cenou prišla zo súťaže aj Alexandra Borzy z Rožňavy, ktorá v kategórii C, autori do 25 rokov si priniesla Čestné uznanie za dokument Bakuľkár. Kolektív Reedukačného centra z Čerenčian v kategórii A, autori do 16 rokov získal za hraný film Robo a Aďa 2. miestoa v kategórii A, autori do 16 rokov za animovaný film Osud nepochopeného diela získal 2. miesto Michal Šereš z Rimavskej Soboty. Všetkým oceneným autorom z Gemera srdečne blahoželáme.
Na moju otázku, ako prijal správu o ocenení filmu, mi pán Peter Poboček z Revúcej odpovedal: "Dokumentárny film Norik muránsky prešiel okresnou prehliadkou v Rimavskej Sobote, krajskou v Žiari nad Hronom a dostal sa až do celoslovenskej prehliadky CINEAMA 2013 v Bratislave, kde získal hlavnú cenu. Na krajskej a celoslovenskej prehliadke som sa osobne nezúčastnil kvôli pobytu mimo Slovenska,
čo ma veľmi mrzí. Správa o ocenení v Bratislave ma zastihla v Českej republike v Uherskom Hradišti, kde sa konala prehliadka filmov s ekologickou tématikou. Najskôr som tomu neveril, pretože na Slovensku sú amatérski tvorcovia na vysokej úrovni, a ja som mal skoro desaťročnú pauzu v tvorbe. Po druhej sms správe od filmových priateľov som uveril, že film Norik muránsky bol takto ocenený a postúpil na medzinárodnú prehliadku UNICA v rakúskom Fieberbrun, kde bude aj s ostatnými ocenenými dielami 30.8.2013 reprezentovať Slovenskú republiku. Film ukazuje chov koní plemena Norik muránsky v Dobšinej a na Veľkej lúke pri Muráni. Koníky sa takto obrazovo vrátia do krajiny svojich dávnych predkov, kde tvrdo pracovali v náročných horských podmienkach.
Na UNICA prehliadke v Luxemburgu v roku 2002 som už mal film „Cesta životom“, kde pri práci na krosnách svoj životný príbeh vyrozprávala pani Sklenáriková z Muráňa. Ocenené boli aj ďalšie filmy z Gemera, čo mňa osobne teší, pretože filmové kluby v Gemeri mali v 70tych až 90tych rokoch dobré meno medzi filmármi v Československej republike.
Keby si niekto myslel, že takýmto ocenením si finančne polepší, tak je na veľkom omyle. Ľudí s kamerami chodí po Gemeri veľa, ale tvorcov je málo. Aj keď Gemer ako taký ekonomicky upadá, stále je čo filmovať a ukazovať, či už záporné alebo kladné, ako to robil filmový klub Gemerfilm z Rožňavy, či filmový klub Revúčan pod vedením pána Zoltána Bohuša, ktorého film Jar pod Kráľovou hoľou sa tiež dostal na UNICU ešte v období pred rokom 1989. Pevne verím, že filmoví klub Gemerfilm z Rožňavy naberie do seba mladú krv, ktorá ho zase pozdvihne tam, kde kedysi bol, a v Revúcej a Rimavskej Sobote sa nájdu noví tvorcovia, ktorí pozdvihnú región Gemera, aby neupadol do zabudnutia."
Ešte raz, pán Poboček, prijmite gratuláciu k tomuto úspechu, predovšetkých od nás Gemerčanov, so želaním veľa tvorivých síl a podobných úspechov aj na iných podujatiach.
OD
{jcomments on}

































V dňoch 7. – 9. júna 2013 sa v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave uskutočnila celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum a organizačným garantom Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Uvedených bolo 87 filmov od 114 autorov zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Súťažilo sa v štyroch vekových
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-