žánrových kategóriách. Tematicky boli filmy rôznorodé a ich dĺžka sa pohybovala od jednej až do štyridsať minút. Filmy posudzovala porota, vysokoškolskí pedagógovia a aktívni filmoví tvorcovia: doc. Marcela Plítková, ArtD., PhDr. Tomáš Hučko, Mgr. Ladislav Munk, Mgr. Roman Varga, a Mgr. Michal Vrbňák. Títo odborníci boli zároveň aj lektormi na rozborovom seminári, kde sa podrobili analýze všetky uvedené filmy. Súťažné snímky autorov z najmladšej vekovej kategórie posudzovali aj členovia detskej poroty - žiaci bratislavskej ZŠ Milana Hodžu.
V rámci nesúťažnej projekcie mohli účastníci podujatia sledovať filmy autorov z Českej republiky a ocenené snímky z minuloročnej súťaže UNICA.
Výber z filmov ocenených na 21. ročníku CINEAMA bude uvedený na českej národnej súťaži Český videosalón 14. - 16. júna 2013 v Ústí nad Orlicí a v auguste na svetovej súťaži a kongrese UNICA v rakúskom Fieberbrunne. Vynikajúci úspech dosiahol Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý svojím súťažným filmom Norik muránsky získal hlavnú cenu Cineama 2013. Pre náš región s cenou prišla zo súťaže aj Alexandra Borzy z Rožňavy, ktorá v kategórii C, autori do 25 rokov si priniesla Čestné uznanie za dokument Bakuľkár. Kolektív Reedukačného centra z Čerenčian v kategórii A, autori do 16 rokov získal za hraný film Robo a Aďa 2. miestoa v kategórii A, autori do 16 rokov za animovaný film Osud nepochopeného diela získal 2. miesto Michal Šereš z Rimavskej Soboty. Všetkým oceneným autorom z Gemera srdečne blahoželáme.
Na moju otázku, ako prijal správu o ocenení filmu, mi pán Peter Poboček z Revúcej odpovedal: "Dokumentárny film Norik muránsky prešiel okresnou prehliadkou v Rimavskej Sobote, krajskou v Žiari nad Hronom a dostal sa až do celoslovenskej prehliadky CINEAMA 2013 v Bratislave, kde získal hlavnú cenu. Na krajskej a celoslovenskej prehliadke som sa osobne nezúčastnil kvôli pobytu mimo Slovenska,
čo ma veľmi mrzí. Správa o ocenení v Bratislave ma zastihla v Českej republike v Uherskom Hradišti, kde sa konala prehliadka filmov s ekologickou tématikou. Najskôr som tomu neveril, pretože na Slovensku sú amatérski tvorcovia na vysokej úrovni, a ja som mal skoro desaťročnú pauzu v tvorbe. Po druhej sms správe od filmových priateľov som uveril, že film Norik muránsky bol takto ocenený a postúpil na medzinárodnú prehliadku UNICA v rakúskom Fieberbrun, kde bude aj s ostatnými ocenenými dielami 30.8.2013 reprezentovať Slovenskú republiku. Film ukazuje chov koní plemena Norik muránsky v Dobšinej a na Veľkej lúke pri Muráni. Koníky sa takto obrazovo vrátia do krajiny svojich dávnych predkov, kde tvrdo pracovali v náročných horských podmienkach.
Na UNICA prehliadke v Luxemburgu v roku 2002 som už mal film „Cesta životom“, kde pri práci na krosnách svoj životný príbeh vyrozprávala pani Sklenáriková z Muráňa. Ocenené boli aj ďalšie filmy z Gemera, čo mňa osobne teší, pretože filmové kluby v Gemeri mali v 70tych až 90tych rokoch dobré meno medzi filmármi v Československej republike.
Keby si niekto myslel, že takýmto ocenením si finančne polepší, tak je na veľkom omyle. Ľudí s kamerami chodí po Gemeri veľa, ale tvorcov je málo. Aj keď Gemer ako taký ekonomicky upadá, stále je čo filmovať a ukazovať, či už záporné alebo kladné, ako to robil filmový klub Gemerfilm z Rožňavy, či filmový klub Revúčan pod vedením pána Zoltána Bohuša, ktorého film Jar pod Kráľovou hoľou sa tiež dostal na UNICU ešte v období pred rokom 1989. Pevne verím, že filmoví klub Gemerfilm z Rožňavy naberie do seba mladú krv, ktorá ho zase pozdvihne tam, kde kedysi bol, a v Revúcej a Rimavskej Sobote sa nájdu noví tvorcovia, ktorí pozdvihnú región Gemera, aby neupadol do zabudnutia."
Ešte raz, pán Poboček, prijmite gratuláciu k tomuto úspechu, predovšetkých od nás Gemerčanov, so želaním veľa tvorivých síl a podobných úspechov aj na iných podujatiach.
OD
{jcomments on}
































V dňoch 7. – 9. júna 2013 sa v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave uskutočnila celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum a organizačným garantom Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Uvedených bolo 87 filmov od 114 autorov zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Súťažilo sa v štyroch vekových
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.