žánrových kategóriách. Tematicky boli filmy rôznorodé a ich dĺžka sa pohybovala od jednej až do štyridsať minút. Filmy posudzovala porota, vysokoškolskí pedagógovia a aktívni filmoví tvorcovia: doc. Marcela Plítková, ArtD., PhDr. Tomáš Hučko, Mgr. Ladislav Munk, Mgr. Roman Varga, a Mgr. Michal Vrbňák. Títo odborníci boli zároveň aj lektormi na rozborovom seminári, kde sa podrobili analýze všetky uvedené filmy. Súťažné snímky autorov z najmladšej vekovej kategórie posudzovali aj členovia detskej poroty - žiaci bratislavskej ZŠ Milana Hodžu.
V rámci nesúťažnej projekcie mohli účastníci podujatia sledovať filmy autorov z Českej republiky a ocenené snímky z minuloročnej súťaže UNICA.
Výber z filmov ocenených na 21. ročníku CINEAMA bude uvedený na českej národnej súťaži Český videosalón 14. - 16. júna 2013 v Ústí nad Orlicí a v auguste na svetovej súťaži a kongrese UNICA v rakúskom Fieberbrunne. Vynikajúci úspech dosiahol Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý svojím súťažným filmom Norik muránsky získal hlavnú cenu Cineama 2013. Pre náš región s cenou prišla zo súťaže aj Alexandra Borzy z Rožňavy, ktorá v kategórii C, autori do 25 rokov si priniesla Čestné uznanie za dokument Bakuľkár. Kolektív Reedukačného centra z Čerenčian v kategórii A, autori do 16 rokov získal za hraný film Robo a Aďa 2. miestoa v kategórii A, autori do 16 rokov za animovaný film Osud nepochopeného diela získal 2. miesto Michal Šereš z Rimavskej Soboty. Všetkým oceneným autorom z Gemera srdečne blahoželáme.
Na moju otázku, ako prijal správu o ocenení filmu, mi pán Peter Poboček z Revúcej odpovedal: "Dokumentárny film Norik muránsky prešiel okresnou prehliadkou v Rimavskej Sobote, krajskou v Žiari nad Hronom a dostal sa až do celoslovenskej prehliadky CINEAMA 2013 v Bratislave, kde získal hlavnú cenu. Na krajskej a celoslovenskej prehliadke som sa osobne nezúčastnil kvôli pobytu mimo Slovenska,
čo ma veľmi mrzí. Správa o ocenení v Bratislave ma zastihla v Českej republike v Uherskom Hradišti, kde sa konala prehliadka filmov s ekologickou tématikou. Najskôr som tomu neveril, pretože na Slovensku sú amatérski tvorcovia na vysokej úrovni, a ja som mal skoro desaťročnú pauzu v tvorbe. Po druhej sms správe od filmových priateľov som uveril, že film Norik muránsky bol takto ocenený a postúpil na medzinárodnú prehliadku UNICA v rakúskom Fieberbrun, kde bude aj s ostatnými ocenenými dielami 30.8.2013 reprezentovať Slovenskú republiku. Film ukazuje chov koní plemena Norik muránsky v Dobšinej a na Veľkej lúke pri Muráni. Koníky sa takto obrazovo vrátia do krajiny svojich dávnych predkov, kde tvrdo pracovali v náročných horských podmienkach.
Na UNICA prehliadke v Luxemburgu v roku 2002 som už mal film „Cesta životom“, kde pri práci na krosnách svoj životný príbeh vyrozprávala pani Sklenáriková z Muráňa. Ocenené boli aj ďalšie filmy z Gemera, čo mňa osobne teší, pretože filmové kluby v Gemeri mali v 70tych až 90tych rokoch dobré meno medzi filmármi v Československej republike.
Keby si niekto myslel, že takýmto ocenením si finančne polepší, tak je na veľkom omyle. Ľudí s kamerami chodí po Gemeri veľa, ale tvorcov je málo. Aj keď Gemer ako taký ekonomicky upadá, stále je čo filmovať a ukazovať, či už záporné alebo kladné, ako to robil filmový klub Gemerfilm z Rožňavy, či filmový klub Revúčan pod vedením pána Zoltána Bohuša, ktorého film Jar pod Kráľovou hoľou sa tiež dostal na UNICU ešte v období pred rokom 1989. Pevne verím, že filmoví klub Gemerfilm z Rožňavy naberie do seba mladú krv, ktorá ho zase pozdvihne tam, kde kedysi bol, a v Revúcej a Rimavskej Sobote sa nájdu noví tvorcovia, ktorí pozdvihnú región Gemera, aby neupadol do zabudnutia."
Ešte raz, pán Poboček, prijmite gratuláciu k tomuto úspechu, predovšetkých od nás Gemerčanov, so želaním veľa tvorivých síl a podobných úspechov aj na iných podujatiach.
OD
{jcomments on}
































V dňoch 7. – 9. júna 2013 sa v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave uskutočnila celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum a organizačným garantom Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Uvedených bolo 87 filmov od 114 autorov zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Súťažilo sa v štyroch vekových
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-