žánrových kategóriách. Tematicky boli filmy rôznorodé a ich dĺžka sa pohybovala od jednej až do štyridsať minút. Filmy posudzovala porota, vysokoškolskí pedagógovia a aktívni filmoví tvorcovia: doc. Marcela Plítková, ArtD., PhDr. Tomáš Hučko, Mgr. Ladislav Munk, Mgr. Roman Varga, a Mgr. Michal Vrbňák. Títo odborníci boli zároveň aj lektormi na rozborovom seminári, kde sa podrobili analýze všetky uvedené filmy. Súťažné snímky autorov z najmladšej vekovej kategórie posudzovali aj členovia detskej poroty - žiaci bratislavskej ZŠ Milana Hodžu.
V rámci nesúťažnej projekcie mohli účastníci podujatia sledovať filmy autorov z Českej republiky a ocenené snímky z minuloročnej súťaže UNICA.
Výber z filmov ocenených na 21. ročníku CINEAMA bude uvedený na českej národnej súťaži Český videosalón 14. - 16. júna 2013 v Ústí nad Orlicí a v auguste na svetovej súťaži a kongrese UNICA v rakúskom Fieberbrunne. Vynikajúci úspech dosiahol Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý svojím súťažným filmom Norik muránsky získal hlavnú cenu Cineama 2013. Pre náš región s cenou prišla zo súťaže aj Alexandra Borzy z Rožňavy, ktorá v kategórii C, autori do 25 rokov si priniesla Čestné uznanie za dokument Bakuľkár. Kolektív Reedukačného centra z Čerenčian v kategórii A, autori do 16 rokov získal za hraný film Robo a Aďa 2. miestoa v kategórii A, autori do 16 rokov za animovaný film Osud nepochopeného diela získal 2. miesto Michal Šereš z Rimavskej Soboty. Všetkým oceneným autorom z Gemera srdečne blahoželáme.
Na moju otázku, ako prijal správu o ocenení filmu, mi pán Peter Poboček z Revúcej odpovedal: "Dokumentárny film Norik muránsky prešiel okresnou prehliadkou v Rimavskej Sobote, krajskou v Žiari nad Hronom a dostal sa až do celoslovenskej prehliadky CINEAMA 2013 v Bratislave, kde získal hlavnú cenu. Na krajskej a celoslovenskej prehliadke som sa osobne nezúčastnil kvôli pobytu mimo Slovenska,
čo ma veľmi mrzí. Správa o ocenení v Bratislave ma zastihla v Českej republike v Uherskom Hradišti, kde sa konala prehliadka filmov s ekologickou tématikou. Najskôr som tomu neveril, pretože na Slovensku sú amatérski tvorcovia na vysokej úrovni, a ja som mal skoro desaťročnú pauzu v tvorbe. Po druhej sms správe od filmových priateľov som uveril, že film Norik muránsky bol takto ocenený a postúpil na medzinárodnú prehliadku UNICA v rakúskom Fieberbrun, kde bude aj s ostatnými ocenenými dielami 30.8.2013 reprezentovať Slovenskú republiku. Film ukazuje chov koní plemena Norik muránsky v Dobšinej a na Veľkej lúke pri Muráni. Koníky sa takto obrazovo vrátia do krajiny svojich dávnych predkov, kde tvrdo pracovali v náročných horských podmienkach.
Na UNICA prehliadke v Luxemburgu v roku 2002 som už mal film „Cesta životom“, kde pri práci na krosnách svoj životný príbeh vyrozprávala pani Sklenáriková z Muráňa. Ocenené boli aj ďalšie filmy z Gemera, čo mňa osobne teší, pretože filmové kluby v Gemeri mali v 70tych až 90tych rokoch dobré meno medzi filmármi v Československej republike.
Keby si niekto myslel, že takýmto ocenením si finančne polepší, tak je na veľkom omyle. Ľudí s kamerami chodí po Gemeri veľa, ale tvorcov je málo. Aj keď Gemer ako taký ekonomicky upadá, stále je čo filmovať a ukazovať, či už záporné alebo kladné, ako to robil filmový klub Gemerfilm z Rožňavy, či filmový klub Revúčan pod vedením pána Zoltána Bohuša, ktorého film Jar pod Kráľovou hoľou sa tiež dostal na UNICU ešte v období pred rokom 1989. Pevne verím, že filmoví klub Gemerfilm z Rožňavy naberie do seba mladú krv, ktorá ho zase pozdvihne tam, kde kedysi bol, a v Revúcej a Rimavskej Sobote sa nájdu noví tvorcovia, ktorí pozdvihnú región Gemera, aby neupadol do zabudnutia."
Ešte raz, pán Poboček, prijmite gratuláciu k tomuto úspechu, predovšetkých od nás Gemerčanov, so želaním veľa tvorivých síl a podobných úspechov aj na iných podujatiach.
OD
{jcomments on}





























V dňoch 7. – 9. júna 2013 sa v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave uskutočnila celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum a organizačným garantom Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Uvedených bolo 87 filmov od 114 autorov zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Súťažilo sa v štyroch vekových
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-