Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2016 sa do súťaže prihlásilo spolu 14 družstiev z ôsmych základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Poltár a Revúca.
Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na stálu expozíciu GMM. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže. Súťaž má päť častí. Súťažiace družstvá prezentovali svoje vedomosti z piatich odborov, ktoré odrážajú skladbu zbierkových fondov múzea. V dvoch odboroch sa odpovedalo ústne (žiaci si ťahali otázky, každé družstvo jednu) a v troch odboroch písomne (súťažiace družstvá písali test). Odpovede jednotlivých družstiev hodnotila odborná porota (odborní pracovníci, kurátori fondov GMM). V odbornej porote je už tradične prítomný aj hosť z Mestského Úradu Rimavská Sobota (z odboru školstva a kultúry), v roku 2016 to bola PaedDr. Mária Chovanová. Predsedkyňou poroty bola riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová.
Víťazné družstvá získali okrem diplomov i zaujímavé vecné ceny. Tou najhlavnejšou je však to, čo sa nad rámec povinností v škole naučili o regióne, v ktorom žijú. Potešujúce je, že v posledných ročníkoch sa do súťaže hlásia aj školy nielen z mesta Rimavská Sobota, ale aj zo vzdialenejších lokalít okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Tento rok to boli školy z Revúcej, z Tisovca, z Kokavy nad Rimavicou, z Tornale a z Jesenského.
Do súťaže sa v roku 2016 zapojili 3 základné školy z Rimavskej Soboty a 5 základných škôl z iných miest regiónu Gemer-Malohont. Školy spolu prihlásili 14 družstiev. ZŠ z Revúcej sa súťaže nakoniec nezúčastnila, pre iné povinnosti a nedostatok času na prípravu. Tesne pred súťažou sa odhlásilo ešte jedno družstvo zo ZŠ Š. M. Daxnera Rimavská Sobota. Nakoniec súťažilo 11 družstiev, s nasledovným umiestnením:
| Umiestnenie | Súťažiace družstvá | |
|
I. miesto |
ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa, Tisovec |
|
| II. miesto | ZŠ Pavla Dobšinského, Rimavská Sobota II. | |
| III. miesto | ZŠ Petra Kellnera-Hostinského, Rimavská Sobota III. | |
| IV. miesto | ZŠ Pavla Dobšinského, Rimavská Sobota I. | |
| V. miesto | ZŠ Petra Kellnera-Hostinského, Rimavská Sobota I. | |
| ZŠ Ferencza Kazinczyho, Tornaľa | ||
| VI. miesto | ZŠ Petra Kellnera-Hostinského, Rimavská Sobota II. | |
| ZŠ Štefana Marka Daxnera, Rimavská Sobota I. | ||
| VII. miesto | ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou | |
| VIII. miesto | ZŠ Jesenské | |
| IX. miesto | ZŠ Petra Kellnera-Hostinského, Rimavská Sobota IV. |
PhDr. Elena Lindisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.