prevzal velenie od generála Goliana a tri týždne stál na čele hrdinsky bojujúcich povstaleckých vojsk. Po potlačení Povstania boli obaja slovenskí generáli zajatí a odvlečení do Berlína. Stopy po oboch sa strácajú na jar 1945 v nacistickom koncentračnom tábore Flossenbürg.
Generál-hrdina Rudolf Michal Viest sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. Na Gemeri prežil svoje najkrajšie roky – detstvo aj mladosť, vychodil ľudovú i meštiansku školu. Rodina sa odsťahovala, keď mal Viest 15 rokov. Z veľkej vojny sa vrátil ako legionár a v 20. a 30. rokoch ako dôstojník generálneho štábu plnil v čs. armáde viaceré významné funkcie. V roku 1928 bol povýšený na plukovníka, v júli 1933 na brigádneho a 1. januára 1938 na divízneho generála. Až do zaniknutia prvej republiky bol jediným Slovákom generálom v čs. armáde. Vznik Slovenského štátu prijal Rudolf Viest s nevôľou, a tak na jeseň 1939 emigroval do Francúzska, kde sa stal členom Československého národného výboru v Paríži. Do denníka napísal: „Odchádzam preto, aby som aj ja svojimi slabými silami mohol prispieť k víťazstvu pravdy. Moje svedomie, moje presvedčenie, moja legionárska minulosť mi kážu tak urobiť.“ Neskôr odišiel do Veľkej Británie, kde zastával dôležité politické funkcie v exilovej československej vláde v Londýne.
Mesto Revúca na podnet primátorky MVDr. Evy Cireňovej pripravilo v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava a Základnou organizáciou SZPB gen. Viesta v Revúcej novú expozíciu venovanú svojmu rodákovi armádnemu generálovi in memoriam Rudolfovi Viestovi v Múzeu PSG. Spomienkové podujatie so slávnostným otvorením výstavy sa uskutočnilo 28. septembra 2018 dopoludnia za účasti hostí. Vojenskú delegáciu 2. mechanizovanej brigády Pozemných síl OS SR v Prešove, ktorá nesie čestný názov Mechanizovaná brigáda generála Rudolfa Viesta, viedol veliteľ brig. gen. Ing. Martin Stoklasa, MSc. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zastupovali: predseda Ing. Pavol Sečkár, PhD., podpredseda ÚR SZPB Ing. Norbert Lacko a predseda ZO SZPB v Revúcej JUDr. Ján Kochan. Súčasťou programu bol umelecký fíčer „Moje svedomie mi tak káže“ a pietne akty pri symbolickom hrobe, rodnom dome a buste generála Viesta na námestí pred Kohútom.
Juraj Genčanský, MsKS
Fotografie: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.