Osobnosť je človek výnimočných kvalít, zvyčajne s významným postavením v spoločnosti. Človek, ktorému charakterové vlastnosti umožňujú chovať sa neobyčajne a vykonávať významné skutky. A takým človek bol aj revúcky rodák, statočný vlastenec, predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť Slovenského národného povstania, armádny generál Rudolf Michal Viest.
Novodobé dejiny, ktoré sa v tom období spájajú s bojom za slobodu a spravodlivosť, nám priniesli jednu z najvýznamnejších osobností vojenských dejín, ktorej životné medzníky i zaujímavá kapitola vojenskej kariéry ovplyvnili vývoj života v našom meste i celej spoločnosti.“
A práve o živote a životných medzníkoch R. Viesta vypovedala dokumentárna esej Fragmenty zo života generála v podaní Juraja Genčanského a tanca tanečníkov z Mestského domu kultúry.
Osobnosť generála Viesta a jeho úlohu v našich dejinách vyzdvihol v príhovore plukovník Ondrej Vaško z 2. Mechanizovanej brigády v Prešove. Vojenská jednotka je od roku 2007 nositeľom čestného názvu Mechanizovaná brigáda generála Rudolfa Viesta a jej príslušníci pravidelnou účasťou na spomienkových akciách na armádneho generála šíria dobré meno nášho rodáka a mesta Revúca.
Rozkazom ministra obrany SR o udelení vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení bolo Mestu Revúca udelené ocenenie – Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny. Ocenenie primátorovi mesta odovzdal vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov ministerstva obrany Richard Zimányi.
Hostia sa neskôr presunuli k rodnému domu Rudolfa Viesta a do záhrady Múzea Prvého Slovenského gymnázia, kde predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár odovzdal Pamätné medaily Rudolfa Viesta členom SZPB a priamym účastníkom Povstania. V historickej budove PSG sa nachádza stála expozícia generála Viesta, a tu, blokom starých vojenských piesní v podaní Viktora Brádňanského, sa spomienková slávnosť skončila.
V predvečer spomienkovej slávnosti sa v Mestskom dome kultúry premietal celovečerný dokumentárny film RTVS Slovenské národné povstanie, ocenený v niekoľkých súťažiach, kde komentár nahovoril Dušan Jamrich.
Povstanie v auguste 1944 rozdelilo Slovákov – a rozdeľuje ich dodnes! Podľa niektorých išlo o jednu z mála historických udalostí, na ktorú môžeme byť hrdí, keď Slováci a mnohí zahraniční antifašisti vystúpili so zbraňou v ruke na obranu slobody a demokracie. Tento postoj je v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom väčšiny národa v rozhodujúcich okamihoch našich dejín. Historický fakt je, že povstalecká armáda bola porazená, ale bola to porážka v boji – NIE KAPITULÁCIA! SNP bolo skúškou, previerkou duchovnej a morálnej zrelosti národa, jeho túžby bojovať za slobodu a obetovať jej to najcennejšie. A to bolo nesmierne dôležité pre kryštalizáciu étosu národa, pretože Slováci, ako ukázal tok času, ním získali určitú potrebnú hrdosť, hrdosť postaviť sa proti násiliu aj za cenu straty tisícov životov.
Katarína Kvetková, foto: Foto Rolinec
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.