Osobnosť je človek výnimočných kvalít, zvyčajne s významným postavením v spoločnosti. Človek, ktorému charakterové vlastnosti umožňujú chovať sa neobyčajne a vykonávať významné skutky. A takým človek bol aj revúcky rodák, statočný vlastenec, predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť Slovenského národného povstania, armádny generál Rudolf Michal Viest.
Novodobé dejiny, ktoré sa v tom období spájajú s bojom za slobodu a spravodlivosť, nám priniesli jednu z najvýznamnejších osobností vojenských dejín, ktorej životné medzníky i zaujímavá kapitola vojenskej kariéry ovplyvnili vývoj života v našom meste i celej spoločnosti.“
A práve o živote a životných medzníkoch R. Viesta vypovedala dokumentárna esej Fragmenty zo života generála v podaní Juraja Genčanského a tanca tanečníkov z Mestského domu kultúry.
Osobnosť generála Viesta a jeho úlohu v našich dejinách vyzdvihol v príhovore plukovník Ondrej Vaško z 2. Mechanizovanej brigády v Prešove. Vojenská jednotka je od roku 2007 nositeľom čestného názvu Mechanizovaná brigáda generála Rudolfa Viesta a jej príslušníci pravidelnou účasťou na spomienkových akciách na armádneho generála šíria dobré meno nášho rodáka a mesta Revúca.
Rozkazom ministra obrany SR o udelení vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení bolo Mestu Revúca udelené ocenenie – Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny. Ocenenie primátorovi mesta odovzdal vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov ministerstva obrany Richard Zimányi.
Hostia sa neskôr presunuli k rodnému domu Rudolfa Viesta a do záhrady Múzea Prvého Slovenského gymnázia, kde predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár odovzdal Pamätné medaily Rudolfa Viesta členom SZPB a priamym účastníkom Povstania. V historickej budove PSG sa nachádza stála expozícia generála Viesta, a tu, blokom starých vojenských piesní v podaní Viktora Brádňanského, sa spomienková slávnosť skončila.
V predvečer spomienkovej slávnosti sa v Mestskom dome kultúry premietal celovečerný dokumentárny film RTVS Slovenské národné povstanie, ocenený v niekoľkých súťažiach, kde komentár nahovoril Dušan Jamrich.
Povstanie v auguste 1944 rozdelilo Slovákov – a rozdeľuje ich dodnes! Podľa niektorých išlo o jednu z mála historických udalostí, na ktorú môžeme byť hrdí, keď Slováci a mnohí zahraniční antifašisti vystúpili so zbraňou v ruke na obranu slobody a demokracie. Tento postoj je v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom väčšiny národa v rozhodujúcich okamihoch našich dejín. Historický fakt je, že povstalecká armáda bola porazená, ale bola to porážka v boji – NIE KAPITULÁCIA! SNP bolo skúškou, previerkou duchovnej a morálnej zrelosti národa, jeho túžby bojovať za slobodu a obetovať jej to najcennejšie. A to bolo nesmierne dôležité pre kryštalizáciu étosu národa, pretože Slováci, ako ukázal tok času, ním získali určitú potrebnú hrdosť, hrdosť postaviť sa proti násiliu aj za cenu straty tisícov životov.
Katarína Kvetková, foto: Foto Rolinec
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-