Andrej Vrábel – 115. výročie narodenia
2. september – Andrej Vrábel (2.9.1910 Mokrá Lúka – 10.3.1991 Levice) – pedagóg a matematik. Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Mládeži sa vo voľnom čase venoval aj ako turistický sprievodca po slovenských horách. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno.
Martin Šimon – 50. výročie narodenia
3. september – Martin Šimon (3.9.1975 Rožňava) – hudobný skladateľ, gitarista, experimentálny umelec, pedagóg. Študoval hudobnú vedu na FFUK v Bratislave, v r. 2000 – 2003 kompozíciu a počítačovú, elektroakustickú a filmovú hudbu na Brooklyn College v New Yorku. Venuje sa skladbe a aranžovaniu vo vážnej hudbe a džeze. Pôsobil ako pedagóg klasickej gitary v Bratislave, bol členom speváckeho zboru Lúčnica, neskôr členom, spoluzakladateľom a umeleckým vedúcim viacerých hudobných zoskupení v New Yorku, od r. 2004 univerzitný pedagóg kompozície, elektronickej hudby, zvukového designu a hudobnej produkcie pre film, video a animáciu na Pratt Institute New York a spolupracuje na rôznych medzinárodných hudobných projektoch. Je nositeľom viacerých cien a vyznamenaní.
Martin Šimon - O slovenskej hudbe | Hudobne Centrum
Lujza Blahová – 175. výročie narodenia
8. september – Lujza Blahová (8.9.1850 Rimavská Sobota – 18.1.1926 Budapešť) – herečka, operetná a operná speváčka. Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti. V rokoch 1863-1896 stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala svojimi besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít.
Blaha Lujza: Soboťania okolo nej už určite prešli. Viete, kto to je?
Lujza Blaha - "slávik národa" - Gemersko-malohontské osvetové stredisko
Ondrej Mikloda – 25. výročie úmrtia
8. september – Ondrej Mikloda (15.6.1928 Ratková – 8.9.2000 Bratislava) – regionalista, pracovník v zahraničnom obchode. Navštevoval meštiansku školu v rodisku, študoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy drevárskej a lesníckej v Košiciach a vo Zvolene a odbor zahraničný obchod na Vysokej škole politickej v Prahe. Po absolvovaní nastúpil do podniku zahraničného obchodu Ligna v Prahe. V roku 1969 sa presťahoval do Bratislavy, kde pomáhal zakladať podnik zahraničného obchodu Drevounia, v ktorom sa stal v roku 1974 generálnym riaditeľom. Tieto roky intenzívne cestoval do zahraničia, v rokoch 1980 – 1983 bol obchodným pridelencom na veľvyslanectve v Belehrade. Potom nastúpil ako námestník riaditeľa do podniku zahraničného obchodu Kerametal, kde zotrval do dôchodku. Napísal a zostavil 11 kníh, týkajúcich sa histórie a spoločenského diania v Ratkovej, ktoré však ostali v rukopise: Osobnosti v histórii obce, Kultúrno-spoločenský život, Telovýchovná a športová činnosť, Ratková v tlači a fotografii, Ratkovské kabarety a estrády, Pamätná kniha obce Ratkovej, Príspevok k dejinám školstva obce Ratkovej, Ratkovské kuplety, O povodni Ratkovské L. P. 1845, Príspevok do obecnej kroniky, Obyvateľstvo – nárečie.
Belo Cajchan – 120. výročie narodenia
10. september – Belo Cajchan (10.9.1905 Martin – 10.11.1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista, dlhoročný predseda Matice slovenskej v Hnúšti. Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval v Tatra banke v Hnúšti. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch, v ktorých vytvoril vyše päťdesiatky divadelných postáv. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky.
Elemír Rákoš – 90. výročie narodenia
14. september – Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár a historik. Študoval archívnictvo na FF UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FF UK. Patril medzi najvýznamnejších archívnych teoretikov na Slovensku. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. Najvýznamnejšie práce: Slovenské národné orgány v rokoch 1943-1968 (1973) ako spoluautor, Slovenské národné orgány v dokumentoch I. Obdobie SNP (1977), Slovenské vysťahovalectvo (1969, 1975). Výber zo štúdií: Archívna veda a archívna prax (1990), Teória archívneho fondu I.-V. (1994-1998), Teória archívnych dokumentov (2000), Metodológia a prax a archívneho hodnotenia (2003). V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.
(PDF) Elemír Rákoš a teória archívnych dokumentov / Elemír Rákoš und die Theorie der Archivdokumente
Michal Jakabčic – 95. výročie narodenia
14. september – Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch u profesorov Čemického a Mudrocha. Autor figurálnych kompozícií s poeticko-surrealistickým nábojom a špičkový predstaviteľ nášho imaginatívneho maliarstva. Zohráva jednu z kľúčových úloh v slovenskom umení, najmä v prúde metafyzickej maľby. Dominuje mu figúra, ale aj krajinomaľby, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho dielo sa stretalo s odozvou na viacerých medzinárodných súťažiach a na mnohých prestížnych výstavách výtvarného umenia v Sao Paolo, Cagnes sur Mer, Sofii, Helsinkách, Paríži, Tokiu, Washingtone a inde. Je nositeľom mnohých cien, o. i. získal Zlatú medailu na prestížnom Jesennom salóne v Paríži v r. 1983. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic (248 strán), ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. Jeho dielo je v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe, v galériách v Paríži, Zürichu, Londýne, Tokiu a inde.
Michal Jakabčic - predstaviteľ imaginárneho maliarstva | galéria Nedbalka
Ján Majko – 125. výročie narodenia
17. september – Ján Majko (17.9.1900 Sereď – 29.12.1985 Trnava) – speleológ jaskyniar. Pôsobil ako príslušník pohraničnej stráže, v rokoch 1945 - 63 v rôznych podnikoch cestovného ruchu. V roku 1926 objavil jaskyňu Domica na južnom okraji Silickej planiny. Objavil vchod do jej priestorov, našiel spojenie Domice s Čertovou dierou. Preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu, spodnú časť Silickej ľadnice, Mestskú priepasť, Kečovskú vyvieračku, objavil jaskyne Matilda a Milada a iné jaskyne v Slovenskom krase. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929. O tri roky neskôr sa z kvapľovej výzdoby mohli tešiť aj turisti. Najväčšia sieň jaskyne Domica nesie jeho meno – Majkova sieň. Publikoval vyše 30 článkov so speleologickou problematikou. V roku 1985 mu bola udelená zlatá medaila Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Ján Majko | Významný slovenský jaskyniar, objaviteľ jaskyne Domica
Ján Fabián – 90. výročie narodenia
19. september – Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg. Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Katedre banskej mechanizácie a automatizácie Baníckej fakulty VŠT v Košiciach. V roku 1969 sa dostal ako štipendista Humboldtovej nadácie na jeden rok na Bergakademiu Clausthal-Zellerfeld – Nemecko. V roku 1971 nastúpil na dvojročný študijný pobyt do Kanady. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor (a neskôr dekan) Baníckej fakulty – University of Zambia. V roku 1994 bol menovaný profesorom baníctva na Baníckej fakulte TU v Košiciach. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii (1997 a v Rumunsku (2001). Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí (člen Asociácie profesorov baníctva vo svete, poradca ministra hospodárstva SR pre baníctvo, člen redakčnej rady časopisu Rudy – Praha, podpredseda Slovenskej baníckej spoločnosti, člen Eurominerals za Slovensko – Brusel, čestný predseda baníckych spolkov Košický banícky cech a Gemerský banícky spolok „Bratstvo“ v Rožňave, člen redakčnej rady baníckeho časopisu – Mineral Revue – Bratislava a iné). Pracovne navštívil viac ako 46 krajín sveta. Napísal 6 odborných kníh, vyše 50 odborných článkov, 13 výskumných správ, 4 patenty a súdnoznalecké posudky a projekty pre hlbinné a povrchové baníctvo. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. V roku 2005 bol ocenený Zväzom slovenských vedecko-technických spoločností Zlatou medailou ZSVTS, v roku 2006 mu minister hospodárstva udelil vyznamenanie Za zachovanie tradícií. 16. marca 2024 v Rakovnici na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu.
Ján Fabián – nezabúdame . . . : Matica Rožňava
Ján Valach – 100. výročie narodenia
22. september – Ján Valach (22.9.1925 Hnúšťa – 20.11.2019 Antverpy) – dirigent, organista, pedagóg a skladateľ. Hudobnú školu navštevoval v Tisovci, kde vystupoval na rôznych koncertoch a v literárno-hudobných pásmach. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Úspešné bolo i jeho pôsobenie na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťovanie v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Zaujímal sa o hudobný život a hudobné školstvo na Slovensku. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensko a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu aj so svojou manželkou Blankou, kde sa zúčastnili jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže v predmete hudobná náuka „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa v roku 2005 vydala na jeho počesť knihu od Gabriely Füssyovej A z tváre myseľ žiari..., ktorá vznikla zo záujmu o jeho umeleckú činnosť a tvorbu.
Ján Valach - Oficiálna stránka mesta Hnúšťa
Janko Alexy – 55. výročie úmrtia
26. január – Janko Alexy (25.1.1894 Liptovský Mikuláš – 22.9.1970 Bratislava) – maliar, prozaik, publicista, národný umelec. Základné vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši a na gymnáziu v Lučenci. V roku 1912 bol kominárskym učňom v Rožňave a ešte dlhé roky sa o problémy kominárstva zaujímal, napr. v roku 1932 bol uchádzačom o riadenie jedného kominárskeho obvodu v Bratislave. Študoval v Prahe na maliarskej akadémii. Po ukončení štúdia pracoval ako profesor kreslenia na gymnáziu v Bratislave a od roku 1927 sa venoval iba umeleckej činnosti. Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb inšpirovaných ľudovou tvorbou, legendami a krajinou. Stal sa jedným zo zakladateľov slovenskej modernej výtvarnej maľby a bol organizátorom kultúrneho života. Aj jeho literárna činnosť je významná, vydal vyše 20 kníh. Spolu s Gejzom Vámošom vydával literárno-umelecký časopis Svojeť. V novinách a časopisoch publikoval mnoho recenzií, profilov osobností, čŕt, poviedok i umelecko-historických prác.
Ján Pohronský – 30. výročie úmrtia
23. september – Ján Pohronský (2.7.1908 Brezno – 23.9.1995 Žilina) – spisovateľ. Po absolvovaní meštianskej školy v Brezne sa vyučil za fotografa. Pracoval ako pomocný pracovník Okresného súdu v Rožňave a ako pisár na notárskom úrade v Gočove, bol právnikom na Podnikovom riaditeľstve Slovenskej knihy v Žiline. Debutoval zbierkou ľúbostne ladených a rodným krajom inšpirovaných veršov, je autorom 9 kníh, naturalistickej prózy, tematický register vlastného prozaického diela obohatil knihou z poľovníckeho prostredia a najmä románmi zo sveta dospievajúcej mládeže.
Rudolf Viest – 80. výročie úmrtia
24. september – Rudolf Viest (24. 9. 1890 Revúca – 1945 Flossenbürg, Nemecko) – generál, veliteľ povstaleckej armády počas Slovenského národného povstania. Od roku 1939 príslušník slovenskej armády, patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom. Člen Československého národného výboru v Paríži a veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku. Po odchode do Anglicka sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. V auguste 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR a odtiaľ 6. 10. 1944 s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku. V novembri 1944 bol zajatý, odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore bol pravdepodobne popravený spoločne s Jánom Golianom. In memoriam bol povýšený do hodnosti armádneho generála a vyznamenaný mnohými československými a zahraničnými medailami, významným bol Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý mu bol udelený v roku 1995. 28.8.2007 mu v Revúcej bola odhalená busta.
Životná cesta Rudolfa VIESTA sa zrejme uzavrela v koncentráku Flossenbürg - Slovenské národné noviny
Rudolf Viest - Alchetron, The Free Social Encyclopedia
Ľudovít Reuss – 120. výročie úmrtia
25. september – Ľudovít Reuss (18. 4. 1822, Revúca – 25. 9. 1905, Revúca) – zberateľ slovenských ľudových rozprávok, teoretik folklóru, ev. farár. Študoval na gymnáziu v Gemeri, Levoči a teológiu v Bratislave. Pridal sa k študentom, ktorí demonštratívne odišli do Levoče na protest odvolania Ľudovíta Štúra z pozície zástupcu profesora Palkoviča na bratislavskom lýceu. Univerzitné štúdiá absolvoval v Halle. Po vysvätení za kňaza v roku 1848 sa stal kaplánom a od roku 1853 do roku 1902 farárom v Revúcej. Zúčastnil sa revolučných pohybov gemerských národovcov. Bohatý národopisný materiál z oblasti ľudovej viery o vzniku a vývoji vesmíru spracoval v rukopisnej práci Bájeslovie drievnych Slovákov. Z ďalších rukopisov je známy Etymologický slovník reči slovenskej a jej príbuzných. V rukopise zanechal prácu Zemepisné mená v Uhorsku. S bratom Júliusom Gustávom rozobral slovenské ľudové piesne z hudobnoteoretického hľadiska. Zaoberal sa aj teóriou harmónie a aplikáciou matematických zákonov na hudbu a harmóniu. Výsledky výskumu publikovali v spoločnom diele Základné pravidlá súzvuku. Bol aj verejne činný. Ako evanjelický farár uplatnil svoj vplyv pri zriaďovaní prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Bol členom Matice slovenskej a členom Chemicko-technickej spoločnosti v Erlangene v Nemecku. Najmä za ním prišla do Revúcej 13. októbra 1855 Božena Němcová, ktorá chcela vydať Reussovcami zozbierané rozprávky a povesti.
Ľudovít... - Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej | Facebook
Vendelín Bránsky
29. september – Vendelín Bránsky (10.11.1844 Rožňava – 29.9.1915 Rožňava) – banský radca a dozorca. Po skončení strednej školy v Banskej Štiavnici navštevoval do roku 1868 Banícku a lesnícku akadémiu. Nasledujúci rok nastúpil ako banský praktikant do služieb erárneho banského závodu v Banskej Štiavnici. Od roku 1872 pracoval v banskom erárnom závode v Tisovci. V roku 1882 preložený do Železníka a poverený vedením tamojších gemerských a turnianskych baní. Posledné pracovné roky od roku 1901 strávil v Rožňave. Počas svojej aktívnej činnosti v Železníku viedol početné významné projekty, medzi inými: razenie dedičnej štôlne Alžbeta, hĺbenie šachty Dionýz, vybudovanie lanovej dráhy Železník – Tisovec a výstavba pražiacich pecí. Aktívne sa angažoval v Boršodsko – gemerskej pobočke Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti v Rožňave, aj ako predseda dozornej komisie Gemerskej sporiteľne v Rožňave. Bol predsedom komisie na zriadenie baníckej odbornej školy v Rožňave, ktorá vznikla v roku 1909, bol dlhoročný predseda jej dozorného výboru a zúčastňoval sa na získavaní finančných prostriedkov pre jej existenciu. Mal veľké zásluhy pri vzniku Baníckeho múzea a aktívne sa podieľal na verejnom živote mesta Rožňava.
Marta Mikitová
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.