Andrej Vrábel – 115. výročie narodenia
2. september – Andrej Vrábel (2.9.1910 Mokrá Lúka – 10.3.1991 Levice) – pedagóg a matematik. Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Mládeži sa vo voľnom čase venoval aj ako turistický sprievodca po slovenských horách. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno.
Martin Šimon – 50. výročie narodenia
3. september – Martin Šimon (3.9.1975 Rožňava) – hudobný skladateľ, gitarista, experimentálny umelec, pedagóg. Študoval hudobnú vedu na FFUK v Bratislave, v r. 2000 – 2003 kompozíciu a počítačovú, elektroakustickú a filmovú hudbu na Brooklyn College v New Yorku. Venuje sa skladbe a aranžovaniu vo vážnej hudbe a džeze. Pôsobil ako pedagóg klasickej gitary v Bratislave, bol členom speváckeho zboru Lúčnica, neskôr členom, spoluzakladateľom a umeleckým vedúcim viacerých hudobných zoskupení v New Yorku, od r. 2004 univerzitný pedagóg kompozície, elektronickej hudby, zvukového designu a hudobnej produkcie pre film, video a animáciu na Pratt Institute New York a spolupracuje na rôznych medzinárodných hudobných projektoch. Je nositeľom viacerých cien a vyznamenaní.
Martin Šimon - O slovenskej hudbe | Hudobne Centrum
Lujza Blahová – 175. výročie narodenia
8. september – Lujza Blahová (8.9.1850 Rimavská Sobota – 18.1.1926 Budapešť) – herečka, operetná a operná speváčka. Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti. V rokoch 1863-1896 stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala svojimi besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít.
Blaha Lujza: Soboťania okolo nej už určite prešli. Viete, kto to je?
Lujza Blaha - "slávik národa" - Gemersko-malohontské osvetové stredisko
Ondrej Mikloda – 25. výročie úmrtia
8. september – Ondrej Mikloda (15.6.1928 Ratková – 8.9.2000 Bratislava) – regionalista, pracovník v zahraničnom obchode. Navštevoval meštiansku školu v rodisku, študoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy drevárskej a lesníckej v Košiciach a vo Zvolene a odbor zahraničný obchod na Vysokej škole politickej v Prahe. Po absolvovaní nastúpil do podniku zahraničného obchodu Ligna v Prahe. V roku 1969 sa presťahoval do Bratislavy, kde pomáhal zakladať podnik zahraničného obchodu Drevounia, v ktorom sa stal v roku 1974 generálnym riaditeľom. Tieto roky intenzívne cestoval do zahraničia, v rokoch 1980 – 1983 bol obchodným pridelencom na veľvyslanectve v Belehrade. Potom nastúpil ako námestník riaditeľa do podniku zahraničného obchodu Kerametal, kde zotrval do dôchodku. Napísal a zostavil 11 kníh, týkajúcich sa histórie a spoločenského diania v Ratkovej, ktoré však ostali v rukopise: Osobnosti v histórii obce, Kultúrno-spoločenský život, Telovýchovná a športová činnosť, Ratková v tlači a fotografii, Ratkovské kabarety a estrády, Pamätná kniha obce Ratkovej, Príspevok k dejinám školstva obce Ratkovej, Ratkovské kuplety, O povodni Ratkovské L. P. 1845, Príspevok do obecnej kroniky, Obyvateľstvo – nárečie.
Belo Cajchan – 120. výročie narodenia
10. september – Belo Cajchan (10.9.1905 Martin – 10.11.1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista, dlhoročný predseda Matice slovenskej v Hnúšti. Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval v Tatra banke v Hnúšti. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch, v ktorých vytvoril vyše päťdesiatky divadelných postáv. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky.
Elemír Rákoš – 90. výročie narodenia
14. september – Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár a historik. Študoval archívnictvo na FF UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FF UK. Patril medzi najvýznamnejších archívnych teoretikov na Slovensku. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. Najvýznamnejšie práce: Slovenské národné orgány v rokoch 1943-1968 (1973) ako spoluautor, Slovenské národné orgány v dokumentoch I. Obdobie SNP (1977), Slovenské vysťahovalectvo (1969, 1975). Výber zo štúdií: Archívna veda a archívna prax (1990), Teória archívneho fondu I.-V. (1994-1998), Teória archívnych dokumentov (2000), Metodológia a prax a archívneho hodnotenia (2003). V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.
(PDF) Elemír Rákoš a teória archívnych dokumentov / Elemír Rákoš und die Theorie der Archivdokumente
Michal Jakabčic – 95. výročie narodenia
14. september – Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch u profesorov Čemického a Mudrocha. Autor figurálnych kompozícií s poeticko-surrealistickým nábojom a špičkový predstaviteľ nášho imaginatívneho maliarstva. Zohráva jednu z kľúčových úloh v slovenskom umení, najmä v prúde metafyzickej maľby. Dominuje mu figúra, ale aj krajinomaľby, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho dielo sa stretalo s odozvou na viacerých medzinárodných súťažiach a na mnohých prestížnych výstavách výtvarného umenia v Sao Paolo, Cagnes sur Mer, Sofii, Helsinkách, Paríži, Tokiu, Washingtone a inde. Je nositeľom mnohých cien, o. i. získal Zlatú medailu na prestížnom Jesennom salóne v Paríži v r. 1983. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic (248 strán), ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. Jeho dielo je v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe, v galériách v Paríži, Zürichu, Londýne, Tokiu a inde.
Michal Jakabčic - predstaviteľ imaginárneho maliarstva | galéria Nedbalka
Ján Majko – 125. výročie narodenia
17. september – Ján Majko (17.9.1900 Sereď – 29.12.1985 Trnava) – speleológ jaskyniar. Pôsobil ako príslušník pohraničnej stráže, v rokoch 1945 - 63 v rôznych podnikoch cestovného ruchu. V roku 1926 objavil jaskyňu Domica na južnom okraji Silickej planiny. Objavil vchod do jej priestorov, našiel spojenie Domice s Čertovou dierou. Preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu, spodnú časť Silickej ľadnice, Mestskú priepasť, Kečovskú vyvieračku, objavil jaskyne Matilda a Milada a iné jaskyne v Slovenskom krase. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929. O tri roky neskôr sa z kvapľovej výzdoby mohli tešiť aj turisti. Najväčšia sieň jaskyne Domica nesie jeho meno – Majkova sieň. Publikoval vyše 30 článkov so speleologickou problematikou. V roku 1985 mu bola udelená zlatá medaila Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Ján Majko | Významný slovenský jaskyniar, objaviteľ jaskyne Domica
Ján Fabián – 90. výročie narodenia
19. september – Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg. Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Katedre banskej mechanizácie a automatizácie Baníckej fakulty VŠT v Košiciach. V roku 1969 sa dostal ako štipendista Humboldtovej nadácie na jeden rok na Bergakademiu Clausthal-Zellerfeld – Nemecko. V roku 1971 nastúpil na dvojročný študijný pobyt do Kanady. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor (a neskôr dekan) Baníckej fakulty – University of Zambia. V roku 1994 bol menovaný profesorom baníctva na Baníckej fakulte TU v Košiciach. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii (1997 a v Rumunsku (2001). Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí (člen Asociácie profesorov baníctva vo svete, poradca ministra hospodárstva SR pre baníctvo, člen redakčnej rady časopisu Rudy – Praha, podpredseda Slovenskej baníckej spoločnosti, člen Eurominerals za Slovensko – Brusel, čestný predseda baníckych spolkov Košický banícky cech a Gemerský banícky spolok „Bratstvo“ v Rožňave, člen redakčnej rady baníckeho časopisu – Mineral Revue – Bratislava a iné). Pracovne navštívil viac ako 46 krajín sveta. Napísal 6 odborných kníh, vyše 50 odborných článkov, 13 výskumných správ, 4 patenty a súdnoznalecké posudky a projekty pre hlbinné a povrchové baníctvo. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. V roku 2005 bol ocenený Zväzom slovenských vedecko-technických spoločností Zlatou medailou ZSVTS, v roku 2006 mu minister hospodárstva udelil vyznamenanie Za zachovanie tradícií. 16. marca 2024 v Rakovnici na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu.
Ján Fabián – nezabúdame . . . : Matica Rožňava
Ján Valach – 100. výročie narodenia
22. september – Ján Valach (22.9.1925 Hnúšťa – 20.11.2019 Antverpy) – dirigent, organista, pedagóg a skladateľ. Hudobnú školu navštevoval v Tisovci, kde vystupoval na rôznych koncertoch a v literárno-hudobných pásmach. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Úspešné bolo i jeho pôsobenie na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťovanie v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Zaujímal sa o hudobný život a hudobné školstvo na Slovensku. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensko a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu aj so svojou manželkou Blankou, kde sa zúčastnili jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže v predmete hudobná náuka „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa v roku 2005 vydala na jeho počesť knihu od Gabriely Füssyovej A z tváre myseľ žiari..., ktorá vznikla zo záujmu o jeho umeleckú činnosť a tvorbu.
Ján Valach - Oficiálna stránka mesta Hnúšťa
Janko Alexy – 55. výročie úmrtia
26. január – Janko Alexy (25.1.1894 Liptovský Mikuláš – 22.9.1970 Bratislava) – maliar, prozaik, publicista, národný umelec. Základné vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši a na gymnáziu v Lučenci. V roku 1912 bol kominárskym učňom v Rožňave a ešte dlhé roky sa o problémy kominárstva zaujímal, napr. v roku 1932 bol uchádzačom o riadenie jedného kominárskeho obvodu v Bratislave. Študoval v Prahe na maliarskej akadémii. Po ukončení štúdia pracoval ako profesor kreslenia na gymnáziu v Bratislave a od roku 1927 sa venoval iba umeleckej činnosti. Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb inšpirovaných ľudovou tvorbou, legendami a krajinou. Stal sa jedným zo zakladateľov slovenskej modernej výtvarnej maľby a bol organizátorom kultúrneho života. Aj jeho literárna činnosť je významná, vydal vyše 20 kníh. Spolu s Gejzom Vámošom vydával literárno-umelecký časopis Svojeť. V novinách a časopisoch publikoval mnoho recenzií, profilov osobností, čŕt, poviedok i umelecko-historických prác.
Ján Pohronský – 30. výročie úmrtia
23. september – Ján Pohronský (2.7.1908 Brezno – 23.9.1995 Žilina) – spisovateľ. Po absolvovaní meštianskej školy v Brezne sa vyučil za fotografa. Pracoval ako pomocný pracovník Okresného súdu v Rožňave a ako pisár na notárskom úrade v Gočove, bol právnikom na Podnikovom riaditeľstve Slovenskej knihy v Žiline. Debutoval zbierkou ľúbostne ladených a rodným krajom inšpirovaných veršov, je autorom 9 kníh, naturalistickej prózy, tematický register vlastného prozaického diela obohatil knihou z poľovníckeho prostredia a najmä románmi zo sveta dospievajúcej mládeže.
Rudolf Viest – 80. výročie úmrtia
24. september – Rudolf Viest (24. 9. 1890 Revúca – 1945 Flossenbürg, Nemecko) – generál, veliteľ povstaleckej armády počas Slovenského národného povstania. Od roku 1939 príslušník slovenskej armády, patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom. Člen Československého národného výboru v Paríži a veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku. Po odchode do Anglicka sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. V auguste 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR a odtiaľ 6. 10. 1944 s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku. V novembri 1944 bol zajatý, odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore bol pravdepodobne popravený spoločne s Jánom Golianom. In memoriam bol povýšený do hodnosti armádneho generála a vyznamenaný mnohými československými a zahraničnými medailami, významným bol Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý mu bol udelený v roku 1995. 28.8.2007 mu v Revúcej bola odhalená busta.
Životná cesta Rudolfa VIESTA sa zrejme uzavrela v koncentráku Flossenbürg - Slovenské národné noviny
Rudolf Viest - Alchetron, The Free Social Encyclopedia
Ľudovít Reuss – 120. výročie úmrtia
25. september – Ľudovít Reuss (18. 4. 1822, Revúca – 25. 9. 1905, Revúca) – zberateľ slovenských ľudových rozprávok, teoretik folklóru, ev. farár. Študoval na gymnáziu v Gemeri, Levoči a teológiu v Bratislave. Pridal sa k študentom, ktorí demonštratívne odišli do Levoče na protest odvolania Ľudovíta Štúra z pozície zástupcu profesora Palkoviča na bratislavskom lýceu. Univerzitné štúdiá absolvoval v Halle. Po vysvätení za kňaza v roku 1848 sa stal kaplánom a od roku 1853 do roku 1902 farárom v Revúcej. Zúčastnil sa revolučných pohybov gemerských národovcov. Bohatý národopisný materiál z oblasti ľudovej viery o vzniku a vývoji vesmíru spracoval v rukopisnej práci Bájeslovie drievnych Slovákov. Z ďalších rukopisov je známy Etymologický slovník reči slovenskej a jej príbuzných. V rukopise zanechal prácu Zemepisné mená v Uhorsku. S bratom Júliusom Gustávom rozobral slovenské ľudové piesne z hudobnoteoretického hľadiska. Zaoberal sa aj teóriou harmónie a aplikáciou matematických zákonov na hudbu a harmóniu. Výsledky výskumu publikovali v spoločnom diele Základné pravidlá súzvuku. Bol aj verejne činný. Ako evanjelický farár uplatnil svoj vplyv pri zriaďovaní prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Bol členom Matice slovenskej a členom Chemicko-technickej spoločnosti v Erlangene v Nemecku. Najmä za ním prišla do Revúcej 13. októbra 1855 Božena Němcová, ktorá chcela vydať Reussovcami zozbierané rozprávky a povesti.
Ľudovít... - Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej | Facebook
Vendelín Bránsky
29. september – Vendelín Bránsky (10.11.1844 Rožňava – 29.9.1915 Rožňava) – banský radca a dozorca. Po skončení strednej školy v Banskej Štiavnici navštevoval do roku 1868 Banícku a lesnícku akadémiu. Nasledujúci rok nastúpil ako banský praktikant do služieb erárneho banského závodu v Banskej Štiavnici. Od roku 1872 pracoval v banskom erárnom závode v Tisovci. V roku 1882 preložený do Železníka a poverený vedením tamojších gemerských a turnianskych baní. Posledné pracovné roky od roku 1901 strávil v Rožňave. Počas svojej aktívnej činnosti v Železníku viedol početné významné projekty, medzi inými: razenie dedičnej štôlne Alžbeta, hĺbenie šachty Dionýz, vybudovanie lanovej dráhy Železník – Tisovec a výstavba pražiacich pecí. Aktívne sa angažoval v Boršodsko – gemerskej pobočke Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti v Rožňave, aj ako predseda dozornej komisie Gemerskej sporiteľne v Rožňave. Bol predsedom komisie na zriadenie baníckej odbornej školy v Rožňave, ktorá vznikla v roku 1909, bol dlhoročný predseda jej dozorného výboru a zúčastňoval sa na získavaní finančných prostriedkov pre jej existenciu. Mal veľké zásluhy pri vzniku Baníckeho múzea a aktívne sa podieľal na verejnom živote mesta Rožňava.
Marta Mikitová
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-