využíva v prevažnej miere kameň a bronz. Svoje diela predstavil na viacerých výstavách v Moskve, Toronte, Berlíne, Paríži, Viedni a ďalších mestách. Spolupracuje s Galériou umenia Pegas a je hosťujúcim umelcom v prestížnej spoločnosti Spectrum ART so sídlom v Bratislave. Jeho tvorbu vystavujú mnohé galérie, je zastúpená v súkromných zbierkach a vyhľadávajú ju zberatelia umenia z celého sveta.
Podľa jeho vlastných slov sa venuje voľnej tvorbe, ktorá spočíva v tom, že si vymyslí svoj vlastný projekt, ktorý si najskôr rozkreslí, zváži, ktorým smerom to bude pokračovať a potom už tvorí. Takmer všetko, čo vyjde z jeho rúk, je inšpirované prírodou, lebo priznal, že „príroda je najväčší sochár, ktorá vytvára krásne veci“. Chodí často do prírody a k moru, a materiál, ktorý tam nájde, väčšinou sú to rôzne kamene, začne kombinovať a spájať s bronzom. Do tvorby potom dáva tú jeho vlastnú pečať, ľudskú pečať prepojenú s prírodou. Kameň veľmi neopracováva, necháva ho v pôvodnom stave, len z neho vychádza a dotvára svoju filozofiu a umelecké predstavy, a tak vlastne vznikne jeden celok ako sochársky objekt.
Prelom v jeho tvorbe zaznamenal súbor priestorových objektov, ktoré takto charakterizoval J. Červenko: „Súbor priestorových objektov akad. sochára Vojtecha Farkaša prichádza na prahu milénia. Vstupuje zo svojej myšlienkovej podoby do hmotného trojdimenzionálneho sveta, v ktorom ju autor predkladá. Ambíciou súboru je odovzdať pocity, prežitok búrlivých myšlienok, rezonujúcich v očakávaní príchodu nového tisícročia ako ďalšej epochy vývoja udalostí a vecí v našom časopriestore. Svoj pohľad na premeny sveta tlmočí autor jednotlivými priestorovými objektami, obsahujúcimi mimoriadne silný mystický náboj. Na pozadí rozhrania materiálov Vojto Farkaš predznamenáva svoj pohľad na zrod novej epochy. Objekty už svojimi názvami označujú témy, ktoré sa v podobe myšlienok zhmotňujú. K bližšiemu vysvetleniu úrovne jeho vnímania sveta a formovania tvarov si pomôže citátom Fritjofa Capru: "Svet nie je ilúziou, ako sa často chybne tvrdí. Ilúzia spočíva len v našom pohľade na vec, keď si myslíme, že tvary a štruktúry, veci a udalostí vôkol nás sú pravou podobou prírody, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že sú to predstavy našich všetko merajúcich a kategorizujúcich myslí." Komentár k jednotlivým priestorovým dielam ponúka slová ako prostriedky na odovzdanie myšlienok autora kolekcie, aj keď on sám sa drží známeho výroku Zenu „vo chvíli, keď o veci začínaš hovoriť, míňaš cieľ...“
Prajeme rodákovi z Rožňavy a v súčasnosti už Bratislavčanovi akad. sochárovi Vojtechovi Farkašovi do ďalších rokov veľa tvorivých síl pri jeho špecifickom a originálnom prístupe k témam a ich realizácii, hojnosť nových invenčných myšlienok, pokračujúci rad úspešných krokov a mnoho ďalších pestrých životných radostí.
Marta Mikitová
{jcomments on}
































Jeden z najkreatívnejších slovenských sochárov súčasnej doby akad. sochár Vojtech Farkaš dnes v plnom tvorivom nasadení oslávi svoju šesťdesiatku. Pochádza z Rožňavy, kde sa narodil 22. marca 1953. Štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave absolvoval v roku 1972 u profesora L. Korkoša a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1983 u profesora J. Kulicha. Venuje sa tvorbe voľnej plastiky, interiérovej a exteriérovej sochárskej tvorbe, ako materiál
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-