V decembri 2010 vydala Národná banka Slovenska prvú zlatú zberateľskú mincu v eurovej mene. Minca predstavuje kultúrne pamiatky Slovenska zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO – drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka a jej nominálna hodnota je 100 eur. Výtvarníci i zberatelia mincí si predtým všimli, že Národná banka Slovenska vyhlásila v júli 2009 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 100 eur s tematikou Svetové dedičstvo UNESCO - drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka. Do súťaže predložilo dvanásť 
Pre nás Gemerčanov je cenné i zaujímavé to, že na realizáciu bol schválený návrh PhDr. Klimenta Mituru, ktorý pracuje v Rožňave a ktorý v súťaži získal zníženú prvú cenu. Komisia ocenila najmä zaujímavú kompozíciu averzu i reverzu, ktorá je zjednotená perspektívou, čo návrh pozitívne odlíšilo od ostatných. Autor, v súlade s odporučením uvedeným v podmienkach súťaže, zobrazil na averze svojho návrhu chrámy všetkých troch kresťanských konfesií. Pri ľavom okraji je rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, v strede je umiestnená zvonica z areálu evanjelického artikulárneho kostola v Hronseku a pri pravom okraji je gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali. Na reverz si vybral motív neskorobarokového hlavného oltára z interiéru rímskokatolíckeho kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne. Kompozíciu na oboch stranách dotvára vhodne zvolené písmo. Zlatá zberateľská minca s priemerom Popis mince
Lícna strana:
Na líci mince sú zobrazené tri drevené chrámy zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V ľavej časti mincového poľa je Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, vpravo od neho zvonica z areálu kostola v Hronseku a Chrám sv. Mikuláša v Bodružali. V spodnej časti mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky, pod ktorým je v opise názov štátu SLOVENSKO. Letopočet 2010 je umiestnený pod kompozíciou chrámov vpravo.
Rubová strana:
Na rube mince je ústredným motívom neskorobarokový hlavný oltár z Kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne. Pod ním je označenie nominálnej hodnoty 100 EURO. V spodnej časti mince je v opise nápis SVETOVÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO • DREVENÉ CHRÁMY. Značka Mincovne Kremnica, MK, je umiestnená pri oltári vľavo a štylizované iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu PhDr. Klimenta Mituru KM sú pri oltári vpravo.
(Podľa nbs.sk spracoval OD)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.