i časť svojej identity a národnej kultúry. Aj v podmienkach Hnúšte si už 70 rokov mesto ani nevie predstaviť dôležité udalosti, na ktorých by nezahrali miestni dychovkári. Istotne bude správne, keď ozrejmíme cestu od vzniku tohoto súboru až po súčasnosť.
V auguste 1946 sa dohodli Ján Fábry a dirigent Tatra banky Jozef Benko na oživení činnosti miestnej dychovej hudby, ktorá vznikla v roku 1941 ako robotnícka dychová hudba Hnúšťa-Likier, ktorá však o dva roky prerušila činnosť. Jozef Benko teda v roku 1946 urobil výber z mladých mužov, ktorí sa dobrovoľne hlásili a pridelil im nástroje, prevzaté z predchádzajúceho súboru. Stal sa tiež predsedom novovytvoreného výboru Robotníckej dychovej hudby. Kapelníkom bol Ondrej Štefko, odborný učiteľ Štátnej meštianskej školy v Hnúšti, pokladníkom bol úradník Tatra banky Hnúšťa Tibor Malina a hospodárom robotník Jozef Majoroš. Finančné prostriedky na opravu prevzatých poškodených nástrojov a nákup nových získali darmi a zbierkami. Kapela začala nacvičovať 1. septembra 1946 v Štátnej meštianskej škole v Hnúšti pod vedením Ondreja Štefka a za pomoci Jozefa Benka. Prvý raz sa predstavila verejnosti 30. apríla
V roku 1971 sa stal dirigentom Ladislav Tököly. V 80. rokoch kapela pôsobila v Združenom závodnom klube ROH pri SLZ Hnúšťa a od roku 1992 v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Orchestru by prospelo omladenie, vzhľadom na to, že vekový priemer členov je dosť vysoký, napriek úsiliu vedenia však naráža na malý záujem mladých ľudí o tento druh hudby. V snahe o omladenie súboru chcela pomôcť aj Základná umelecká škola v Hnúšti. Vytvorením odboru dychových nástrojov by sa zabezpečil prísun nových mladých hudobníkov do dychovky. Úsilie dirigenta Ladislava Tökölyho, ako aj učiteľa ZUŠ a člena dychovej hudby Petra Majoroša stroskotalo na nezáujme mládežníkov o tento druh hudby. Je to veľká škoda, lebo vekový priemer súčasných členov dychovej hudby je vysoký a možnosť pokračovať v tradícii dychovej hudby v Hnúšti sa obmedzila.
V súčasnosti má dychová hudba 10 členov. Dirigent Ladislav Tököly, členovia: Ján Grekčo, Peter Hosťovecký, Mgr. Michal Bagačka, Peter Majoroš, Karol Teicher ml., Igor Školník, František Hradovský, Gustáv Thrún, Karol Teicher st. Vypomáhať im chodia dychovkári z Utekáča a Rimavskej Soboty.
Za úspešné účinkovanie kapely pri rôznych príležitostiach nielen v Hnúšti, ale aj v iných mestách a na rôznych festivaloch sa jej okrem priaznivej odozvy obecenstva dostalo aj ocenení: v roku 1999 dostal kapelník Ladislav Tököly Cenu primátorky mesta Hnúšte a v roku 2006 kapela dostala Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra za aktívny prínos v kultúrno-spoločenskom dianí v regióne.
Ostáva teda popriať súčasnej dychovej hudbe veľa tvorivých síl, nech i naďalej svojím umením rozdáva úsmev a radosť pre potechu iným.
august 2011
Spracované podľa: NOC a Mesto Hnúšťa
{gallery}kultura/hudba/dych{/gallery}
{jcomments on}

































Dychová hudba ako zábavný hudobný žáner, ktorý je dodnes v širokom spektre využívaný na prezentáciu pre ňu typickej pochodovej, smútočnej, tanečnej (polka, valčík), ale aj koncertnej hudby, je neoddeliteľnou súčasťou hudobnej kultúry na Slovensku. Od založenia prvej dychovej hudby na Slovensku ubehlo už vyše 170 rokov. Počas tohto obdobia prešla dychová hudba na Slovensku zložitým vývojom, a i keď v dnešnej prevahe populárnej hudby sa stala tzv. menšinovým žánrom, no vždy dokazovala a aj v súčasnosti dokazuje svoje opodstatnenie a potrebnosť tohto žánru v spoločnosti. Preto je potrebné, aby sme vyzdvihovali a zveľaďovali našu vlastnú hudobnú tradíciu. Ak ju raz stratíme, stratíme 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a