i časť svojej identity a národnej kultúry. Aj v podmienkach Hnúšte si už 70 rokov mesto ani nevie predstaviť dôležité udalosti, na ktorých by nezahrali miestni dychovkári. Istotne bude správne, keď ozrejmíme cestu od vzniku tohoto súboru až po súčasnosť.
V auguste 1946 sa dohodli Ján Fábry a dirigent Tatra banky Jozef Benko na oživení činnosti miestnej dychovej hudby, ktorá vznikla v roku 1941 ako robotnícka dychová hudba Hnúšťa-Likier, ktorá však o dva roky prerušila činnosť. Jozef Benko teda v roku 1946 urobil výber z mladých mužov, ktorí sa dobrovoľne hlásili a pridelil im nástroje, prevzaté z predchádzajúceho súboru. Stal sa tiež predsedom novovytvoreného výboru Robotníckej dychovej hudby. Kapelníkom bol Ondrej Štefko, odborný učiteľ Štátnej meštianskej školy v Hnúšti, pokladníkom bol úradník Tatra banky Hnúšťa Tibor Malina a hospodárom robotník Jozef Majoroš. Finančné prostriedky na opravu prevzatých poškodených nástrojov a nákup nových získali darmi a zbierkami. Kapela začala nacvičovať 1. septembra 1946 v Štátnej meštianskej škole v Hnúšti pod vedením Ondreja Štefka a za pomoci Jozefa Benka. Prvý raz sa predstavila verejnosti 30. apríla 1947 a 1. mája 1947 už vyhrávala v sprievode i na slávnosti. Neskôr sa zúčastnila na súťažných prehliadkach vo Svite a v Poprade. Od predchádzajúceho súboru prevzali 18 hudobných nástrojov, zväčša poškodených, rozladených, ktoré sa poopravovali, ale postupne nadobudli aj 13 nových hudobných nástrojov, zakúpili 11 pultov a nový notový materiál. V rokoch 1951 – 1956 kapelu viedol Jozef Majoroš, od roku 1956 Jozef Benko s novými hudobníkmi a za podpory Rudných baní v Hnúšti. S tým prišla aj zmena názvu na Dychová hudba Baník Hnúšťa a podnik jej poskytol priestory na nacvičovanie. V ďalších rokoch pribudli do orchestra robotníci zo Slovenských lučobných závodov v Hnúšti, ktoré ho tiež začali podporovať, čo sa prejavilo i v názve – Dychová hudba Baník-Chémia Hnúšťa. Postupne sa k podpore orchestra pridali aj Magnezit Hačava a Píla Maša. Výdavky na jeho činnosť sa pokryli aj vďaka jednokorunovým príspevkom zo mzdy každého zamestnanca štyroch podnikov.
V roku 1971 sa stal dirigentom Ladislav Tököly. V 80. rokoch kapela pôsobila v Združenom závodnom klube ROH pri SLZ Hnúšťa a od roku 1992 v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Orchestru by prospelo omladenie, vzhľadom na to, že vekový priemer členov je dosť vysoký, napriek úsiliu vedenia však naráža na malý záujem mladých ľudí o tento druh hudby. V snahe o omladenie súboru chcela pomôcť aj Základná umelecká škola v Hnúšti. Vytvorením odboru dychových nástrojov by sa zabezpečil prísun nových mladých hudobníkov do dychovky. Úsilie dirigenta Ladislava Tökölyho, ako aj učiteľa ZUŠ a člena dychovej hudby Petra Majoroša stroskotalo na nezáujme mládežníkov o tento druh hudby. Je to veľká škoda, lebo vekový priemer súčasných členov dychovej hudby je vysoký a možnosť pokračovať v tradícii dychovej hudby v Hnúšti sa obmedzila.
V súčasnosti má dychová hudba 10 členov. Dirigent Ladislav Tököly, členovia: Ján Grekčo, Peter Hosťovecký, Mgr. Michal Bagačka, Peter Majoroš, Karol Teicher ml., Igor Školník, František Hradovský, Gustáv Thrún, Karol Teicher st. Vypomáhať im chodia dychovkári z Utekáča a Rimavskej Soboty.
Za úspešné účinkovanie kapely pri rôznych príležitostiach nielen v Hnúšti, ale aj v iných mestách a na rôznych festivaloch sa jej okrem priaznivej odozvy obecenstva dostalo aj ocenení: v roku 1999 dostal kapelník Ladislav Tököly Cenu primátorky mesta Hnúšte a v roku 2006 kapela dostala Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra za aktívny prínos v kultúrno-spoločenskom dianí v regióne.
Ostáva teda popriať súčasnej dychovej hudbe veľa tvorivých síl, nech i naďalej svojím umením rozdáva úsmev a radosť pre potechu iným.
august 2011
Spracované podľa: NOC a Mesto Hnúšťa

{gallery}kultura/hudba/dych{/gallery}
{jcomments on}