Fresky na Slovensku patria svojím výtvarným prejavom, bohatosťou námetov i rôznorodosťou použitých techník k špičkovým hodnotám stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sú to stredovekécirkevné komiksy určené pre jednoduchých ľudí, ktorí väčšinou nevedeli písať ani čítať.
Dokázali však dešifrovať obrázky. Fresky poznáme aj v Gemeri, kde svojou historickou i umeleckou kvalitou vypovedajú o bohatestve výzdoby najmä kostolov v tomto regióne Slovenska. Mnohé z nich však čakajú na ďalšiu obnovu a ich sprístupnenie v plnej kráse v týchto budovách.
„V minulosti už takýmto spôsobom Nadácia podporila obnovu zvonice, vežových hodín, mestských brán, historických portálov v rôznych slovenských mestách. Naposledy si grant vybojovali Spišiaci na obnovu vitrážového okna v Spišskej Kapitule. Rozhoduje len chuť lokálpatriotov zapojiť sa a urobiť niečo pre pamiatku vo svojom regióne,“ uviedol Alexander Resch, predseda správnej rady Nadácie VÚB.
Na Slovensku máme množstvo kultúrnych pamiatok. Niektoré z nich sú v narušenom alebo dezolátnom stave. Nadácia VÚB dlhodobo pomáha tento stav zmeniť v rámci grantového programu Poklady môjho srdca. O pamiatke, ktorá od Nadácie VÚB dostane grant na rekonštrukciu, rozhoduje verejnosť v hlasovacej súťaži. Nadácia do on-line hlasovania vyberá vždy jeden typ pamiatky, ktorý je každý rok iný. Spoločnou črtou objektov je to, že sú poškodené a potrebujú rekonštrukciu. Tento rok je možné hlasovať za záchranu jednej z historických fresiek na www.vub.sk/fresky.
V aktuálnom ročníku hlasovania o grant na obnovu súťažia historické fresky v ôsmich slovenských mestách. Potešiteľné je, že medzi nimi sú zaradené i dva vzácne objekty a to v Ochtinej fresková výzdoba stredovekého kostola a v Rákoši stredoveké nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej trojice. Tohto roku vybrané fresky sú mimoriadnej hodnoty a teraz je tu nádej, že jedna z nich sa dočká záchrany. Vyberie ju verejnosť a Nadácia VÚB jej udelí grant na reštaurovanie. Hlasovať môžete na www.vub.sk/fresky.
Do hlasovania je zaradených týchto osem fresiek, ktoré sú významné a zároveň značne poškodené:
1. Kalvária v Prešove: klenba nad Svätými schodmi
2. Kaštieľ v Svätom Antone: tympanón na južnom nádvorí
3. Ochtiná: fresková výzdoba stredovekého kostola
4. Rákoš: stredoveké nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej trojice
5. Čerín: kristologický cyklus v Kostole sv. Martina biskupa
6. Marianka: klenba pod emporou v Kostole Narodenia Panny Márie
7. Historická budova SND: klenba loggie vstupného portika
8. Horná Mičiná: stredoveké fresky v Kostole sv. Michala Archanjela
Hlasovať možete na www.vub.sk/fresky od 15. februára. Výsledky sa dozvieme po skončení hlasovania, ktoré trvá do 29. februára 2016.
(od)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.