V Rimavskej Sobote ten čas už prišiel.
V súčasnosti si na Gemeri i v celom kultúrnom svete pripomíname 125 rokov od smrti významnej slovenskej osobnosti Pavla Emanuela Dobšinského (16.3.1828 Slavošovce - 22.10.1885 Drienčany), ktoré pripadajú na 22. októbra. K tomuto dňu sa najmä Rimavskosoboťania pripravujú pripomenúť si toto výročie viacerými podujatiami. Jedným z nich je aj odhalenie sochy Pavla Dobšinského, ktoré sa uskutoční dňa 21. októbra t.r. o 14. hod. na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. Doteraz boli Dobšinskému vytvorené len busty a podobné pamätníky, ale táto socha je prvá a doteraz posledná socha P. Dobšinského na Slovensku (predpokladáme, že aj vo svete).
Sochu Pavla Emanuela Dobšinského osadili matičiari v Rimavskej Sobote už 6. augusta 2010. Vytvorila ju akademická sochárka Anna Kišáková, rodáčka z Vyšného Skálnika, ktorá v súčasnosti žije v Turej Lúke pri Myjave. Odlial ju Mgr. art. Juraj Margóč. Obaja sa pričinili aj o bustu Jána Botta - rodáka z Vyšného Skálnika.
Na podstavci zo zadnej strany je napísané: Prispeli: (Dobšinský – socha osadená 6.8.2010) I. Gašparovič – prezident SR, R. Fico - predseda vlády SR, J. Markuš - predseda Matice slovenskej, Nadácia Matice slovenskej, Ministerstvo kultúry SR, BBSK, Generálny biskupský úrad ECAV, M. Murgaš - predseda BBSK, Neografia, a.s., Transpetrol, a. s., Zväz Slovákov vo Švajčiarsku, Mestská bytová správa RS, obec Rimavské Zalužany, Obchodná akadémia, ZŠ P. Dobšinského, Klub seniorov MO MS, Kamenárstvo Ulický, J. Bagačka, E. Borbášová, E. Brudňáková, J. Buček, M. Huťka, E. a Š. Cifrušovci, J. Demian, P. Dragijský, J. Dudok, M. Ferencová, J. Greksáková, J. Grunt, E. Gugľavová, J. Kalianková, O. Kolesárová, r. Koniarová, I. Kopec, K. Krakovská, M. Laššanová, Z. Lincová, M. Mikušková, E. Nebusová, M. Oštromová, D. Resutík, Ľ. Riečanová, rodina Rybárová, F. Séleš, M. Slančo, rodina Slatinská, Ľ. Stančíková, M. Štovčíková, J. Útis, Ľ. Vadňalová, Ľ. Varjuová, M. Zacharová.
Peter Dragijský
FOTOGRAFIE Z OSADZOVANIA SOCHY PAVLA DOBŠINSKÉHO
{gallery}kultura/dobsinsky/socha{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 16 október 2010 11:22
Rimavskosoboťania sa pričinili o prvú sochu Pavla Emanuela Dobšinského na Slovensku Doporučený
Napísal(a) Peter Dragijský
"Len na jedno slabú pamäť má ľud náš: zapomína prechovávať živšiu a trvanlivejšiu pamiatku na hrdinov a dobrodincov, pôsobivších na celý národ a na budúcnosť. Či snáď nemal takých, čo by boli jeho blahu život zasvätili i zaň umierali? Vybájené povesti, zdá sa, vypĺňajú u nás túto medzeru prebudilejšieho národného ducha. Kedy príde ten čas, keď národ náš, opustiac báje, živú prechovávať bude pamiatku skutočných z lona jeho povstalých hrdinov a dobrodincov ľudstva ?!“
P. Dobšinský
Zverejnené v
Sochy, busty
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.