mechový fotoaparát značky Kodak, ktorý bol v podstate nefunkčný. Tak som sa s ním začal hrať. A bez filmu som s ním fotil kamarátov, susedov, všetci pekne pózovali, ale fotiek sa nedočkali.
Absolvoval si kurzy fotografovania alebo si vyštudovaný fotograf, či len samouk?
V sedemdesiatych rokoch organizovalo Krajské osvetové stredisko v Košiciach diaľkové štúdium fotografie. Na konci každého semestra sme museli predložiť fotografie na určenú tému. Po ukončení štúdia každý úspešný absolvent dostal Diplom, dnes Certifikát.
Existuje kľúč pri fotografovaní?
Ale áno, vzniku fotografie predchádza myšlienka, potom okamih zachytenia chvíle, správne svetlo, ovládanie techniky - nie opačne, prezentovanie výsledku.
Keby si mal vlastnými slovami opísať svoju tvorbu, ako by si ju charakterizoval?
Zo štylizovanej fotografie som postupne prešiel na fotografiu typu „Krásy Slovenska“. Obrázkami chcem vzbudiť u diváka záujem o ochranu slovenskej prírody.
Získal si veľa ocenení. Čo si myslíš, v čom spočíva tajomstvo tvojho fotografického úspechu?
Každé remeslo, keď sa robí poctivo, tak prinesie výsledky. Dnes sme veľakrát ohúrení fantastickými zábermi, ktoré vnikli pomocou počítačovej techniky. Pokiaľ autor uvedie, že je to montáž, koláž – tak je to v poriadku.
Máš doma vystavené svoje fotografie?
Áno, mám dve veľkoplošné – jedna zobrazuje Muránsku planinu, druhá je pohľad na Kriváň od Liptovskej Kokavy.
Je podľa teba fotografovanie návod na šťastie?
Ak moje fotky vzbudia u diváka prekvapenie, príjemné okom vnímateľné pocity, tak moja fotografická snaha nebola márna.
Fotografuješ každý deň a fotografuješ aj na objednávku?
Nie je možné každý deň urobiť dobrú fotku. Ani velikáni - majstri umeleckých obrazov neurobili obraz každý deň. Na objednávku fotografujem len výnimočne.
Inšpirácie čerpáš počas prechádzky v prírode?
Príroda je nevyčerpateľný zdroj inšpirácií. V okamihu sa mení svetlo, mraky, pohyb zvierat, niekedy aj pohyb neželaných návštevníkov, atmosféra nad riečkou. Stačí vidieť a zachytiť.
Kedy si sa rozhodol, že zo súboru fotografií vznikne kniha, či kalendár?
Každý fotograf by mal verejnosti odovzdať výsledky svojej práce, tak ako maliar, básnik, spisovateľ. Ak niečo systematicky zachytávate, tak to treba pretaviť do knihy, alebo potešiť diváka kalendárom.
Kto je Tvoj najväčší vzor a prečo?
Nepochybne to je Martin Martinček, Karol Kálay, Ladislav Noel – výtvarný kritik a teoretik fotografie. A tiež Peter Purtz, ktorý je absolventom revúckeho gymnázia. Je odo mňa starší, ale už v tej dobe mal vynikajúce úspechy vo fotografických súťažiach. Tak som sa za ním rozbehol.
Najbližšie Tvoje plány?
Z digitálneho archívu zosumarizovať obrázky a v papierovej podobe predložiť verejnosti krásy Gemera a Malohontu v knižnej podobe. Bola by škoda neukázať historické klenoty a kultúrne dedičstvo tohto územia. Takáto publikácia by mohla prispieť k propagácii pre rozvoj turistického ruchu na Gemeri.
Fotky Maroša Detka majú vlastný príbeh, chytia za srdce a jeho výstavy zaručujú nevšedný umelecký zážitok.
Knižná publikácia „Revúca a okolie“ od Maroša Detka v apríli tohto roka získala 3. miesto v celoštátnej súťaži pod názvom: „Najkrajšie knihy a propagačné materiály o Slovensku“, v kategórii Knihy – Knihy o mestách – obrazové publikácie, ktorú mesto Revúca vydalo v roku 2017 a máte stále možnosť si ju zakúpiť v Turistickom informačnom centre na Muránskej ulici v Revúcej.
My Revúčania, mu prajeme naďalej nielen dobrý fotoaparát, ale aj dobré svetlo a naďalej radosť z fotografovania.
Ďakujem za rozhovor.
Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: Maroš Detko



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a