Ide skôr o prezentáciu regiónu Malohont v obrazovej podobe a sme veľmi vďační, že sa na tom svojou účasťou vo fotosúťaži podieľajú desiatky ľudí, ktorým je tento región srdcu blízky,“ doplnila Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT.
Zo 109 doručených fotografií bolo 11 vyradených kvôli nesplneniu podmienok súťaže, pričom najčastejším dôvodom bolo nedostatočné rozlíšenie, nedodržanie súťažnej kategórie a miesta zhotovenia fotografií. Zvyšných 98 fotografií postúpilo do hlasovania verejnosti, ktoré prebiehalo od 18. do 25. novembra 2019.
Najviac fotografií súťažilo už tradične v kategórii Prírodné krásy (40), potom nasledovali kategórie Kultúrne dedičstvo (22), Ľudia a život (18) a kategória Naše obce (18).
O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodla okrem verejnosti aj hodnotiaca komisia v zložení Ján Ulický (Rimavská Sobota), Daniel Csúr (Rimavská Sobota) a Petra Rapčanová (Hnúšťa):
Kategória 1. Prírodné krásy:
Miroslav Sobek - Hmlisté klenovské ráno
Miroslav Vrábeľ - Skrytý život hmyzu
Michaela Tiralová - Mnoho-vetvistý, naširoko-ďaleko tieniaci dub letný (zároveň aj víťaz verejného hlasovania)
Kategória 2. Kultúrne dedičstvo:
Radovan Vojenčák - Fašiangový sprievod II
Michal Tvrdoň - Dobré ráno
Rudolf Máté - Úsvit
Víťaz verejného hlasovania: Michaela Tiralová - Slabejovie chalúpka s mesačnou svätožiarou
Kategória 3. Ľudia a život:
Michal Tvrdoň - Buď fit ako grafit
Martin Babarík - Gejzko
Michaela Tiralová - Kokavskie lazy
Víťaz verejného hlasovania: Michaela Tiralová - Hej, už ten chodníček trávičkou porastá...
Kategória 4. Naše obce:
Michal Tvrdoň - Veget na vyhliadke
Michaela Tiralová - Súmrak a inverzia v Ožďanoch
Michaela Tiralová - Belovláska ľúba husiaročka z lipovského grúňa (zároveň aj víťaz verejného hlasovania)
V mene celej Miestnej akčnej skupiny MALOHONT blahoželáme víťazom a ostatným fotografom ešte raz ďakujeme za zapojenie sa do súťaže. Príležitosťou nielen pre nich bude opäť ďalší ročník súťaže, ktorý plánujeme vyhlásiť v tomto roku. Vybrané fotografie navyše postúpia aj do celoslovenskej fotosúťaže, ktorú každoročne vyhlasuje Národná sieť rozvoja vidieka SR začiatkom leta.
Za spoluprácu pri príprave a otvorení výstavy ďakujeme Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti, Knižnici prof. Š. Pasiara v Hnúšti a Speváckemu zboru pri Základnej umeleckej škole v Hnúšti.
Mirka Vargová
Foto: Ivana Kováčová
Zdroj: MAS MALOHONT



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a