Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
A to všetko nepochybne v sebe nosí aj Miqo Cash, alias Miroslav Kaša, rodák z Revúcej, ktorý už niekoľko rokov zbiera ceny na prestížnych medzinárodných fotografických výstavách v Európe i Amerike. Prvou bola medzinárodná súťaž Monochrome Photography Awards, v ktorej získal 1. miesto a zároveň sa stal fotografom roka 2015 v kategórii Fashion/Beauty v Londýne. V tom istom roku získal titul Európsky fotograf od Federácie európskych profesionálnych fotografov.
Miqo o sebe prezrádza, že v mladosti mal málo sebavedomia a veľa pochybností o svojom mieste vo svete. Najskôr skúšal hrať na klavíri, no po absolvovaní elektrotechnickej fakulty v Žiline sa zamestnal ako grafik. Až tam dozrel čas a Miqo sa vydal za svojím snom – stal sa fotografom. Hoci na začiatku nevedel o fotografii takmer nič, dnes patrí k vyhľadávaným profesionálom v branži a od roku 2016 získal štyri desiatky medzinárodných ocenení. Vo svojej tvorbe sa venuje umeleckej, reklamnej a svadobnej fotografii.
Fotograf – Revúčan
V roku 2018 talentovaného umelca ocenili v rodnom meste – Miqo Cash bol medzi výročnými ocenenými osobnosťami pri príležitosti Dní mesta Revúca a prevzal si Cenu primátorky mesta za šírenie dobrého mena Revúcej a vynikajúce umelecké úspechy v prestížnych medzinárodných súťažiach. Ešte v tom roku predstavil umelec vo výstavnej sieni miestneho Mestského domu kultúry na samostatnej výstave sériu fotografií NÁVRATY DO SÚČASNOSTI, ktorú venoval mestu Revúca. „Pohľad na mrazivé udalosti a dychberúce momenty dávnej histórie, ktoré postihli mesto
Revúca, ako sa v jednom momente spájajú so súčasnosťou“ – tak charakterizuje diela z tejto série sám autor. Fotografie dnes zdobia reprezentatívne priestory Mestského úradu i Mestského domu kultúry v Revúcej.
![]() |
![]() |
![]() |
||
![]() |
![]() |
V tomto roku sa Miqo Cash dal nahovoriť na spoluprácu, ktorá už od začiatku sľubovala originálny kreatívny proces i výsledok – spojili sa dva múzické subjekty: originálny fotograf a aktívny revúcky klub amatérskych výtvarníkov.
Kreatívni a aktívni výtvarní umelci
Výtvarný klub PLÁNKA pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej vznikol po roku 2000, keď zastrešil výtvarníkov z Revúcej a okolia. Tí sa od deväťdesiatych rokov neformálne združovali, aby sa navzájom inšpirovali, povzbudzovali v tvorbe a vymieňali si skúsenosti.
Dnes Klub združuje zhruba 15 výtvarníkov, ktorí sa umeleckou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne alebo zo záľuby. Sú to maliari, grafici, keramikári, rezbári či tvorcovia tapisérií. Pravidelnú spoločnú prezentáciu svojich diel mávajú v období Dní mesta Revúca každoročne v júni a júli. Okrem toho usporadúvajú individuálne výstavy tým, ktorí sú plodnejší a majú dostatok diel na samostatnú prezentáciu. Výtvarníci z Klubu boli v ostatných dvoch rokoch napríklad aj tvorcami veľkoformátových obrazov na streche revúckeho Mestského domu kultúry...
Fotograf – tvorca
Toto leto Mestské kultúrne stredisko iniciovalo spoločný projekt Klubu so skvelým fotografom Miqo Cashom. Umelec sa podujal vytvoriť spoločnú fotografiu všetkých výtvarníkov v jednom obraze. Ochotne spolupracujúci výtvarníci obetovali svoj čas, Mestský dom kultúry poskytol priestory, dekorácie i šikovný technický personál a v jeden letný deň sa konečne podarilo všetkých dostať na jedno miesto...
Po viacerých exotických destináciách a popri mnohých exkluzívnych príležitostiach si Miqo našiel čas na kreatívny projekt vo svojom rodnom meste a s domácimi výtvarníkmi usilovne pracovali na unikátnej fotografii – prezradíme, že pred objektívom bolo naraz 15 účinkujúcich...!
Po „ostrom ateliérovom dni“ si výsledok vyžadoval ešte mnoho tvorivých postprodukčných hodín, kým sa Miqo Cash rozhodol predstaviť výsledok verejnosti. Býva totiž na seba veľmi prísny a v tvorbe sa riadi jasnými zásadami: „Najväčším motorom pre mňa je inšpirácia. Nemať túžbu znamená nežiť svoj sen. Mať otvorenú myseľ a nezastať na jednom mieste.“ To sú ambície, ktoré umelca poháňajú vpred. Pozrite, ako sa to Miqo Cashovi podarilo tentoraz na domácej pôde...
link na video o vzniku fotografie – https://www.facebook.com/362993250545855/videos/793106977905393
finálne foto v prílohe –
Ak sa chcete o umelcovi vedieť viac:
https://www.facebook.com/MiqoCashEuropeanPhotographer/
https://www.instagram.com/miqocashphotography
https://www.miqocash.com/
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a