Zo 184 fotografií bolo 25 vyradených kvôli nesplneniu podmienok súťaže, pričom najčastejším dôvodom bolo nedostatočné rozlíšenie a miesto zhotovenia fotografií alebo nedodržanie počtu fotografií v rámci jednotlivých kategórií. Zvyšných 159 fotografií postúpilo do verejného hlasovania, ktoré prebiehalo od 23. do 30. júla 2021. Najviac fotografií súťažilo už tradične v kategórii Prírodné krásy (53), potom nasledovali kategórie Ľudia a život (44), Kultúrne dedičstvo (34) a kategória Naše obce (28).
O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodovala okrem verejnosti aj hodnotiaca komisia, a to v máji 2021. Jej členmi boli Aneška Bakšová (Hrnčiarske Zalužany), Anna Černáková (Hnúšťa) a Michal Lichanec (Rimavská Sobota):
Víťazi
Kategória 1. Prírodné krásy:
- Michaela Tiralová – Strom do srdca pôdy hlboko mocne vrastený, do červeného šatu odetý (zároveň aj víťaz verejného hlasovania)
- Michal Tvrdoň – Ranný prízemný mráz na Maginhrade
- Zita Baráneková – Ranná inverzia na Poproči
Kategória 2. Kultúrne dedičstvo:
- Michaela Tiralová – Na Balockej doline, v Gemerskej stolici nad potokom Blh, od ktorého hrad Blh i celá dolina meno nosí, leží starobylá osada Drienčany (zároveň aj víťaz verejného hlasovania)
- Jaroslav Zvara – Bielenie plátna
- Martin Babarík – Jozef Škultéty
Kategória 3. Ľudia a život:
- Martin Babarík – Fénix
- Michal Tvrdoň – Biela ovca z Pereša
- Ivana Horváthová – ... vo vysokej tráve
Víťaz verejného hlasovania: Michaela Tiralová – Ore ujec, ore, úhor preoráva, ani biča nemá, len tak povoláva
Kategória 4. Naše obce:
- Michal Tvrdoň – Úzka cestička
- Martin Babarík – Večer nad obcou Šoltýska
- Rudolf Lehocký – Lesík Rimavské Zalužany (zároveň aj víťaz verejného hlasovania)
V mene celej Miestnej akčnej skupiny MALOHONT víťazom blahoželáme. Okrem víťazných fotografií si minimálne jednu fotografiu nájdu na výstave aj ostatní zapojení súťažiaci, ktorí splnili podmienky súťaže.
Za spoluprácu pri príprave a otvorení výstavy ďakujeme Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti, Knižnici prof. Š. Pasiara v Hnúšti a mestu Hnúšťa. „Tento rok uvidíte na výstave zábery z obcí Slizké, Poproč, Nižný Skálnik, Drienčany, Klenovec, Potok, Ožďany, Utekáč, Kokava nad Rimavicou, Šoltýska, Rimavské Zalužany, Teplý Vrch, Kraskovo, Hnúšťa, Selce, Sušany a Kyjatice,“ uzavrela Miroslava Vargová.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.