Mesiac fotografie sa v hlavnom meste koná ako festival a stal sa už stabilným partnerom Európskeho Mesiaca fotografie, ktorý sa od roku 2004 každoročne organizuje v Paríži, Viedni, Berlíne, Aténach, Budapešti, Luxemburgu a Ľubľane.
„Fotografické dianie na Slovensku je prezentované prostredníctvom aktivít väčších či menších záujmových združení a do povedomia verejnosti sa dostáva prostredníctvom rôznych výstav, vernisáží, podujatí po celom Slovensku,“ rozhovoril sa Štefan Kesi a pokračoval „Rožňavský Fotoklub Pix-XL mal od začiatku roka bohatú činnosť. Už tradične svojimi fotografiami obohacuje atmosféru v cukrárni na námestí, ale členovia sa zapájajú aj do rôznych akcií mimo mesta i mimo hraníc Slovenska. Spomeniem napríklad festivalový dvor Fignár v Dubicsány v rámci festivalu Kolorcity a „spadli sme“ aj do koryta rieky Kablava na open – air výstavy Rokycanské koryto 2017. Samozrejme náš fotoklub a jeho jednotliví členovia sa nezameriavajú výhradne iba na výstavnú činnosť, musíme pripomenúť aj pravidelné pracovné stretnutia jedenkrát v mesiaci, publikovanie na web stránke, zapájanie sa členov do rôznych fotografických súťaží, ako napr. AMFO, či už ako súťažiaci, alebo aj ako porotcovia.“
Spoločným projektom je už aj spomínaný niekoľkodňový workshop klubu, rôzne dlhodobejšie projekty, ktorých príprava už prebieha, ďalej sú to spoločné fotenia, fotenia historickou technikou, vyvolávanie filmov.
Vyvrcholením výstavnej činnosti klubu a fotografickej činnosti jednotlivých členov je práve spoločná novembrová výročná výstava v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave.
Začal sa jedenásty mesiac v roku, mesiac, ktorý nesie aj názov November - Mesiac fotografie. Potešiť estetické vnímanie prostredníctvom fotografie nie je jednoduchá záležitosť. Výsledné dielo dokonalého oka fotografa, aj amatérskeho, je niekedy veľmi precítená a mravenčia práca. Pozývame Vás na VI. členskú výstavu Fotoklubu Pix-XL, ktorej vernisáž sa bude konať v piatok 10. novembra 2017 o 17:00 hod. v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Výstava potrvá do 15.12.2017 a pre širokú verejnosť bude prístupná počas výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a