- Išlo to tak nejako samo, doma sme mali foťák, s ktorým som fotil všetko, ale nič som o fotografovaní nevedel. Neskôr som sa o to začal zaujímať viac a pochopil som, že na serióznu fotografiu potrebujem zrkadlovku.
Keby si mal vlastnými slovami opísať svoju tvorbu, ako by si ju charakterizoval?
- Moja tvorba má široký záber. Fotím najmä prírodu, v ktorej som často, tiež sa venujem portrétnej fotografii, fotografovaniu svadieb a rôznych podujatí. Rád cestujem a foťák beriem stále zo sebou.
Používaš pri fotení nejakú špeciálnu techniku? Fotografiu robí fotoaparát alebo fotograf?
- Používam bežnú základnú techniku, nič špeciálne. Pri cestovaní sa snažím zminimalizovať veľkosť výbavy. Pre kvalitnú fotografiu je potrebná kvalitná technika, ale samozrejme aj človek, ktorý ju ovláda.
Pred fotografovaním máš pripravený špeciálny scenár ako postupovať?
- V prírode sa toho veľa naplánovať nedá, človek je závislý od počasia. Presnejším scenárom sa riadim počas fotografovania svadieb, ktoré prebiehajú väčšinou rovnako. Inak rád improvizujem.
Zažil si niekedy pri fotení aj humornú situáciu?
- Humorných situácií som zažil veľa, najviac na svadbách, keď sa všetci bavia.
Ktoré ročné obdobie uprednostňuješ a vyberáš si aj deň na dobré fotografovanie?
- Každé ročné obdobie je niečím výnimočné a aj každý deň je vhodný na fotografovanie.
Máš obľúbenú fotografiu? Podaril sa ti aj tzv. majstrovský záber? Dávaš prednosť farebnej, či čiernobielej fotke?
- Mojimi obľúbenými sú fotografie prírody, páči sa mi, keď je plná farieb, ale v poslednom čase obľubujem čiernobielu fotografiu. Moje “majstrovstvo“ musia posúdiť iní.
Máš doma vystavené svoje fotografie a priestor, kde môžeš tvoriť?
- Doma svoje fotografie vystavené nemám. Čo sa týka priestoru na tvorenie - výrobu, priestoru je málo, v domácich podmienkach sa snažím improvizovať.
Spolupracuješ s niekým a máš pracovné ponuky na fotenie?
- Nespolupracujem s nikým, fotografovanie mám ako hobby. Som rád keď sa moje výrobky a aj fotografie páčia nielen mojim blízkym, ale aj iným ľuďom.
Prezradíš nám svoje plány do budúcnosti?
- Budem rád, keď sa budem aj naďalej môcť venovať fotografovaniu, i ďalším mojím záľubám, medzi ktoré patrí aktívna turistika i kreatívna práca s drevom a kožou.
Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa pozitívnych vibrácií pri ďalšej fotografickej tvorbe.
Výrobky z dreva a kože si môžete zakúpiť i v našom Turistickom informačnom centre v Revúcej s vedomím, že boli vyrobené Dušanom Petrom a sú originálne...
Zároveň Vás srdečne pozývame na výstavu „Revúcki fotografi“, kde prezentuje spracovanú folklórnu tému aj náš Dušan Petro, ktorá trvá do 2. februára 2018 vo výstavnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej.
Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: archív D. Petra



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a