- Išlo to tak nejako samo, doma sme mali foťák, s ktorým som fotil všetko, ale nič som o fotografovaní nevedel. Neskôr som sa o to začal zaujímať viac a pochopil som, že na serióznu fotografiu potrebujem zrkadlovku.
Keby si mal vlastnými slovami opísať svoju tvorbu, ako by si ju charakterizoval?
- Moja tvorba má široký záber. Fotím najmä prírodu, v ktorej som často, tiež sa venujem portrétnej fotografii, fotografovaniu svadieb a rôznych podujatí. Rád cestujem a foťák beriem stále zo sebou.
Používaš pri fotení nejakú špeciálnu techniku? Fotografiu robí fotoaparát alebo fotograf?
- Používam bežnú základnú techniku, nič špeciálne. Pri cestovaní sa snažím zminimalizovať veľkosť výbavy. Pre kvalitnú fotografiu je potrebná kvalitná technika, ale samozrejme aj človek, ktorý ju ovláda.
Pred fotografovaním máš pripravený špeciálny scenár ako postupovať?
- V prírode sa toho veľa naplánovať nedá, človek je závislý od počasia. Presnejším scenárom sa riadim počas fotografovania svadieb, ktoré prebiehajú väčšinou rovnako. Inak rád improvizujem.
Zažil si niekedy pri fotení aj humornú situáciu?
- Humorných situácií som zažil veľa, najviac na svadbách, keď sa všetci bavia.
Ktoré ročné obdobie uprednostňuješ a vyberáš si aj deň na dobré fotografovanie?
- Každé ročné obdobie je niečím výnimočné a aj každý deň je vhodný na fotografovanie.
Máš obľúbenú fotografiu? Podaril sa ti aj tzv. majstrovský záber? Dávaš prednosť farebnej, či čiernobielej fotke?
- Mojimi obľúbenými sú fotografie prírody, páči sa mi, keď je plná farieb, ale v poslednom čase obľubujem čiernobielu fotografiu. Moje “majstrovstvo“ musia posúdiť iní.
Máš doma vystavené svoje fotografie a priestor, kde môžeš tvoriť?
- Doma svoje fotografie vystavené nemám. Čo sa týka priestoru na tvorenie - výrobu, priestoru je málo, v domácich podmienkach sa snažím improvizovať.
Spolupracuješ s niekým a máš pracovné ponuky na fotenie?
- Nespolupracujem s nikým, fotografovanie mám ako hobby. Som rád keď sa moje výrobky a aj fotografie páčia nielen mojim blízkym, ale aj iným ľuďom.
Prezradíš nám svoje plány do budúcnosti?
- Budem rád, keď sa budem aj naďalej môcť venovať fotografovaniu, i ďalším mojím záľubám, medzi ktoré patrí aktívna turistika i kreatívna práca s drevom a kožou.
Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa pozitívnych vibrácií pri ďalšej fotografickej tvorbe.
Výrobky z dreva a kože si môžete zakúpiť i v našom Turistickom informačnom centre v Revúcej s vedomím, že boli vyrobené Dušanom Petrom a sú originálne...
Zároveň Vás srdečne pozývame na výstavu „Revúcki fotografi“, kde prezentuje spracovanú folklórnu tému aj náš Dušan Petro, ktorá trvá do 2. februára 2018 vo výstavnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej.
Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: archív D. Petra
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-