Program konferencie:
15. november 2018 (štvrtok)
10.30 - 11.00: Prezetácia
11.00 – 11.20: Otvorenie odbornej aj vedeckej časti konferencie
Odborná časť konferencie:
11.20 - : Mgr. Natália Urblíková, Creative Europe Desk Slovakia: Workshop – projekt ako zmena
Vedecká časť konferencie:
I. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
11.20 – 11.40: Mgr. Valéria Pulenová, PhD. : Kultúrny život v Rožňave v druhej polovici 19. storočia
11.40 - 12.00: Mgr. Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave: Kálmán Tichy a muzeálna činnosť v Rožňave do roku 1945
12.00 – 12.20: Ing. Jana Špulerová, PhD., Mgr. Daniela Hutárová, PhD., Ústav krajinnej ekológie SAV: Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny v oblasti Gemera a Malohontu
12.20 – 12.30: diskusia
12.30 – 14.00: obed
14.00 – 15.00: komentovaná prehliadka rotundy v Šiveticiach
II. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
15.00 – 15.20: prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc., Prešovská univerzita v Prešove: Významný príspevok gemerského rodáka prof. PhDr. Štefana Tóbika, CSc. K poznaniu gemerských nárečí
15.20 – 15.40: PhDr. Janka Petőczová, CSc., Ústav hudobnej vedy SAV: Hudobnoregionalistický výskum na Slovensku z aspektu historickej muzikológie
15.40 – 16.00: Mgr. Peter Ruščin, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Edícia Cithary Sanctorum Daniela Sinapia-Horčičku z roku 1684 ako hudobný prameň
16.00 – 16.10: diskusia
16.10 – 17.30: prestávka
17.30: Vedecká kaviareň venovaná osobnosti Gustáva M. Reussa - budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, organizuje MsKS Revúca
16. november 2018 (piatok)
9.30 – 10.00: prezentácia účastníkov
I. Blok: chairman Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.
10.00 – 10.20: Stanislav Kršniak, Róbert Slíž: Revúcky zvon Quirin
10.20 – 10.40: Mgr. Petra Rusňáková, Ústav slovenskej literatúry SAV: Príležitosť ako motív cesty
10.40 – 11.00: Mgr. Timotea Vráblová, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: „Príležitosťnosť“ v tvorbe Martina Laučeka
11.00 – 11.20: doc. Mgr. Erika Brtáňová, CSc. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave: Obraz panovníčky Márie Terézie v príležitostnej tvorbe Pavla Šramku
11.20 – 11.30: diskusia
11.30 – 11.40: prestávka
II. Blok: chairman Mgr. Peter Barta, PhD.
11.40 – 12.00: Mgr. Oľga Vaneková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Pavol Jozef Štafárik: Ode festiva, 1814
12.00 – 12.20: Mgr. Lenka Rišková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Obraz ženy v príležitostnej poézii z konca 18. storočia – Katarína Šramková
12.20 – 12.40: Mgr. Martin Braxatoris, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV: Československá gramatika (Liternice) Pavla Šramku a jazyk jeho príležitostnej tvorby
12.40 – 12.50: diskusia
12.50 – 14.00: obed
III. Blok: chairman Mgr. Martin Braxatoris, PhD.
14.00 – 14.20: Bc. Lucia Oravec Koreňová, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej: Gustáv Maurícius Reuss – revúcky žurnalista
14.20 – 14.40: RNDr. Judita Kochjarová, CSc.1, RNDr. Ján Kliment, CSc.2 , Mgr. Anna Bérešová-Guttová, PhD.,3 1 Katedra fytológie, TU Zvolen, 2 Botanická záhrada UK, 3 Botanický ústav SAV: Botanické dielo Gustáva Reussa v lokálnom národnom a európskom kontexte
14.40 – 15.00: doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ústav biologických a ekologických vied, Pr. F UPJŠ Košice: Zoologické dielo Gustáva M. Reussa
15.00 – 15.10: diskusia
15.10 – 15.20: prestávka
IV. Blok: chairwoman PhDr. Janka Petőczová, CSc.,
15.20 – 15.40: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV: Poznámky k historickým organom dolného Gemera
15.40 – 16.00: Ing. Martin Čulík, PhD., Katedra drevených stavieb Drevárskej fakulty TU Zvolen: Priestorová akustika sakrálnych stavieb
16.00 – 16.20: Mgr. Peter Barta, PhD., Katedra archeológie FF UK: Možnosti datovania neskorostredovekých parametrov na príklade epitrachilu
16.20 – 16.30: diskusia
16.30 – 17.00: prestávka
17.00: koncert zboru Quirin v Evanjelickom a. v. kostole v Jelšave
18.00: Recepcia pre prednášajúcich a pozvaných hostí
Konferencia je výstupom projektu APVV-17-0161 Zanedbané súvislosti. Príležitostné žánre v slovenskej literatúre v 16.–18. storočí. Konferencia je podporená z grantového systému VÚC BB a Creative Europe Desk Slovakia.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-