„Naši lokálni remeselníci potrebujú po náročnom období pandémie impulz do ich ďalšej umeleckej činnosti, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou kultúry a tradícií Košického kraja. Dúfam, že konferencia im bude dostatočnou inšpiráciou, vďaka ktorej sa dozvedia potrebné informácie, aby svoju tvorbu vedeli čo najlepšie adaptovať na potreby dnešného náročného zákazníka,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja 
Rastislav Trnka.
Konferencia remeselníkov Košického kraja, ako už samotný jej názov Tradícia a poctivá výroba naznačuje, bude o prezentácii možností ako za remeselný produkt získať ocenenie či značku kvality, aké sú systémy a procesy schvaľovaní, či kritériá hodnotení v rôznych sférach a úrovniach – tak na celoštátnej, ako aj regionálnej. Program konferencie ponúka aj pohľad, ako táto problematika je vnímaná a realizovaná v zahraničí. „Slovné spojenie „návrat k tradíciám“ v našom chápaní znamená okrem vyjadrenia úcty k poctivej remeselnej výrobe našich predkov aj prízvukovanie skutočnosti, že dnešná remeselná výroba musí byť orientovaná na človeka 21. storočia. Čiže akcent musí byť kladený na tri faktory – kvalitu, estetiku a funkcionalitu produktu,“ približuje tematické zameranie konferencie Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave, ktoré spravuje RINK.
Účastníci konferencie získajú prehľad aj o tom, aká je štátna podpora tradičnej remeselnej výroby u susedov v Maďarsku prostredníctvom Domu tradícií – Hagyományok Háza, aké sú možnosti podpory pre začínajúcich podnikateľov zo strany Slovak Business Agency, ale aj o tom, ako úspešne spájať tradičné remeslo so súčasným dizajnom, či ako sa tvorivé remeselné aktivity dostávajú do virtuálneho priestoru.
„Motivovať ľudí k pozitívnemu vnímaniu regionálnych tradícií prostredníctvom ľudového remesla je našou nepísanou úlohou, ba priam povinnosťou. Počas trojročnej existencie inkubátora, ktorého činnosť výrazne zabrzdilo príliš dlhé pandemické obdobie, sa uskutočnilo množstvo 
zaujímavých aktivít pre našich klientov. Či to boli edukačné, orientované napríklad na reklamu a marketing, komunikačné tréningy pre lektorov, praktické cvičenia produktového fotenia, alebo prezentačné podujatia, ako výstavy – autorské a celokrajské, jarmoky, prípadne individuálne konzultácie a sprostredkovanie predaja remeselných produktov,“ dodáva riaditeľka GOS Helena Novotná.
Remeselnícky inkubátor bol založený pod gesciou Košického samosprávneho kraja v apríli 2019 so zámerom poskytnúť remeselníkom, najmä z vidieckeho prostredia, podporu a pomoc a vytvoriť tak priaznivejšie podmienky pre rozvoj tradičného remeselníctva na území župy. Rovnako významným faktorom je aj snaha inšpirovať remeselníkov k poctivej tradičnej výrobe ale aj k rodinnému podnikaniu a podporiť tým rozvoj kreatívnej ekonomiky.
Konferencia ľudových remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja TRADÍCIA A POCTIVÁ VÝROBA sa uskutoční dňa 22. júna 2022 so začiatkom o 10.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ul. Betliarska č.8.
Konferencia má otvorený režim, účasť širokej verejnosti je vítaná.
Z dôvodu obmedzených kapacitných možností je nutná REGISTRÁCIA VOPRED.
INFORMÁCIE:
Bc. Anežka Kleinová, zástupkyňa riaditeľky GOS
, 0915 884 135 (Po-Pi, 9.00-15.00)
REGISTRÁCIA:
Gemerské osvetové stredisko
RECEPCIA: 0917 419 259 (Po-Pi, 9.00-15.00)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.