Občianske združenie Gotická cesta v Rožňave pripravilo počas troch dní 16 prednášok a výsledky konferencie v digitálnej podobe uverejnia v Zborníku do konca t. r. na svojej webstránke. Na konferenciu nie je potrebné sa prihlasovať. Keďže finančné prostriedky na konferenciu získali z Ministerstva kultúry SR, neplatí sa žiadne vložné. Zadarmo je i autobus na exkurziu, treba sa však vopred prihlásiť, aby vám vedeli rezervovať miesto.
Podľa pripraveného programu konferencia sa začne 11. augusta vo Veľkej sále Radnice v Rožňave prezentáciou so začiatkom o 9.30 hod. O 10.00 bude pokračovať úvodnými príhovormi prednášateľov, ktorí prispejú na nasledovné témy:
Peter BUDAY: Dokumentovanie a obnovy gemerských pamiatok pred rokom 1918. Róbert ERDÉLYI: Ohrozené kostoly Gemera. Magdaléna JANOVSKÁ: Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov. Monika TIHÁNYIOVÁ: Historický vývoj evanjelického a. v. kostola v Kameňanoch. Róbert ERDÉLYI - Miroslav ŠURIN: Výsledky výskumov stredovekých kostolov: reformovaný kostol v Zacharovciach a evanjelický a. v. kostol v Rybníku. Bibiana POMFYOVÁ: Evanjelický kostol v Štítniku - niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojdielnym chórom. Eva HASALOVÁ: Interpretácia gemerských nástenných malieb z pohľadu odevných a textilných reálií. Miloslava BOROŠOVÁ MICHALCOVÁ – Jana PIECKOVÁ: Interpretácia a charakteristika mobiliáru gemerských kostolov. Michaela KALINOVÁ – Peter BARTA: Stredoveký portál v sakrálnej architektúre – poznámky k problematike. Ľubor SUCHÝ: Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera. Tomáš JANURA – Michal ŠIMKOVIC – Monika TIHÁNYIOVÁ: Hrad Muráň - aktuálne výsledky archívneho a architektonicko-historického výskumu. Ľubica FILLOVÁ – Miroslav MATEJKA: Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho pamiatkovej obnovy. Michajlo Prijmič: Горянська ротонда: історія середньовічного живопису на Закарпатті та питання атрибуції. Norma URBANOVÁ: Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Rudolf BOROŠ – Michaela KALINOVÁ: Výsledky reštaurátorského výskumu v kláštore premonštrátov v obci Leles.
V piatok 12. augusta 2016 je pripravená exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch. Do autobusu je nutné vopred sa prihlásiť na mailovej adrese . Trasa exkurzie povedie z Rožňavy cez Henckovce – (rím. kat. kostol Všetkých svätých, prezentácia výskumu) - Dobšinú – (ev. a.v. kostol, zreštaurované maľby) - Spišský Hrušov – (kostol, rím. kat. sv. Kataríny Alexandrijskej, kostol po obnove) - Spišské Vlachy – gotické mesto) - Slatvinu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Gelnicu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, výsledky pamiatkového výskumu) - Helcmanovce, Smolník – (gotické mesto) - Turňu nad Bodvou – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Štítnik – (ev. a. v. kostol), prijatie u starostu obce a ukončenie konferencie.
OZ Gotická cesta na sobotu 13. augusta o 10.00 hod. pripravilo cyklistické podujatie nazvané Gotická cesta otvorená. Trasu zvolili tak, aby sa dala pohodlne zo Štítnika absolvovať ako okruh na bicykli, navyše po málo frekventovanej ceste a peknou prírodou.
V uvedenom termíne budú voľne prístupné nasledovné pamiatky: Vodný hrad Štítnik, kde si návštevníci budú môcť pozrieť celý areál hradu, vrátane interiéru bášt i kaštieľa. Evanjelický a. v. kostol Štítnik s prezentáciou interiéru kostola, vrátane výstavky bohoslužobných predmetov. Evanjelický a. v. kostol Ochtiná s možnosťou pozrieť si nástenné maľby i zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Slavošovce, kde bude otvorená dnes nevyužívaná pôvodná svätyňa a zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Roštár so zreštaurovaným oltárom, ktorý sa v júli vráti do kostola. Evanjelický a. v. kostol Koceľovce, v ktorom sú nástenné maľby, ktoré sa vo svätyni dajú vidieť v plnej kráse, keďže oltár je v dielni. Evanjelický a. v. kostol Markuška a prekrásny zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Brdárka so zreštaurovaným oltárom i organom.
Prezentované zreštaurované pamiatky boli financované z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, Stredoeurópskej nadácie, OZ Gotická cesta a z príspevkov jednotlivých obcí a darov súkromných osôb.
MG - OD
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.