Občianske združenie Gotická cesta v Rožňave pripravilo počas troch dní 16 prednášok a výsledky konferencie v digitálnej podobe uverejnia v Zborníku do konca t. r. na svojej webstránke. Na konferenciu nie je potrebné sa prihlasovať. Keďže finančné prostriedky na konferenciu získali z Ministerstva kultúry SR, neplatí sa žiadne vložné. Zadarmo je i autobus na exkurziu, treba sa však vopred prihlásiť, aby vám vedeli rezervovať miesto.
Podľa pripraveného programu konferencia sa začne 11. augusta vo Veľkej sále Radnice v Rožňave prezentáciou so začiatkom o 9.30 hod. O 10.00 bude pokračovať úvodnými príhovormi prednášateľov, ktorí prispejú na nasledovné témy:
Peter BUDAY: Dokumentovanie a obnovy gemerských pamiatok pred rokom 1918. Róbert ERDÉLYI: Ohrozené kostoly Gemera. Magdaléna JANOVSKÁ: Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov. Monika TIHÁNYIOVÁ: Historický vývoj evanjelického a. v. kostola v Kameňanoch. Róbert ERDÉLYI - Miroslav ŠURIN: Výsledky výskumov stredovekých kostolov: reformovaný kostol v Zacharovciach a evanjelický a. v. kostol v Rybníku. Bibiana POMFYOVÁ: Evanjelický kostol v Štítniku - niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojdielnym chórom. Eva HASALOVÁ: Interpretácia gemerských nástenných malieb z pohľadu odevných a textilných reálií. Miloslava BOROŠOVÁ MICHALCOVÁ – Jana PIECKOVÁ: Interpretácia a charakteristika mobiliáru gemerských kostolov. Michaela KALINOVÁ – Peter BARTA: Stredoveký portál v sakrálnej architektúre – poznámky k problematike. Ľubor SUCHÝ: Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera. Tomáš JANURA – Michal ŠIMKOVIC – Monika TIHÁNYIOVÁ: Hrad Muráň - aktuálne výsledky archívneho a architektonicko-historického výskumu. Ľubica FILLOVÁ – Miroslav MATEJKA: Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho pamiatkovej obnovy. Michajlo Prijmič: Горянська ротонда: історія середньовічного живопису на Закарпатті та питання атрибуції. Norma URBANOVÁ: Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Rudolf BOROŠ – Michaela KALINOVÁ: Výsledky reštaurátorského výskumu v kláštore premonštrátov v obci Leles.
V piatok 12. augusta 2016 je pripravená exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch. Do autobusu je nutné vopred sa prihlásiť na mailovej adrese . Trasa exkurzie povedie z Rožňavy cez Henckovce – (rím. kat. kostol Všetkých svätých, prezentácia výskumu) - Dobšinú – (ev. a.v. kostol, zreštaurované maľby) - Spišský Hrušov – (kostol, rím. kat. sv. Kataríny Alexandrijskej, kostol po obnove) - Spišské Vlachy – gotické mesto) - Slatvinu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Gelnicu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, výsledky pamiatkového výskumu) - Helcmanovce, Smolník – (gotické mesto) - Turňu nad Bodvou – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Štítnik – (ev. a. v. kostol), prijatie u starostu obce a ukončenie konferencie.
OZ Gotická cesta na sobotu 13. augusta o 10.00 hod. pripravilo cyklistické podujatie nazvané Gotická cesta otvorená. Trasu zvolili tak, aby sa dala pohodlne zo Štítnika absolvovať ako okruh na bicykli, navyše po málo frekventovanej ceste a peknou prírodou.
V uvedenom termíne budú voľne prístupné nasledovné pamiatky: Vodný hrad Štítnik, kde si návštevníci budú môcť pozrieť celý areál hradu, vrátane interiéru bášt i kaštieľa. Evanjelický a. v. kostol Štítnik s prezentáciou interiéru kostola, vrátane výstavky bohoslužobných predmetov. Evanjelický a. v. kostol Ochtiná s možnosťou pozrieť si nástenné maľby i zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Slavošovce, kde bude otvorená dnes nevyužívaná pôvodná svätyňa a zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Roštár so zreštaurovaným oltárom, ktorý sa v júli vráti do kostola. Evanjelický a. v. kostol Koceľovce, v ktorom sú nástenné maľby, ktoré sa vo svätyni dajú vidieť v plnej kráse, keďže oltár je v dielni. Evanjelický a. v. kostol Markuška a prekrásny zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Brdárka so zreštaurovaným oltárom i organom.
Prezentované zreštaurované pamiatky boli financované z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, Stredoeurópskej nadácie, OZ Gotická cesta a z príspevkov jednotlivých obcí a darov súkromných osôb.
MG - OD

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-