Občianske združenie Gotická cesta v Rožňave pripravilo počas troch dní 16 prednášok a výsledky konferencie v digitálnej podobe uverejnia v Zborníku do konca t. r. na svojej webstránke. Na konferenciu nie je potrebné sa prihlasovať. Keďže finančné prostriedky na konferenciu získali z Ministerstva kultúry SR, neplatí sa žiadne vložné. Zadarmo je i autobus na exkurziu, treba sa však vopred prihlásiť, aby vám vedeli rezervovať miesto.
Podľa pripraveného programu konferencia sa začne 11. augusta vo Veľkej sále Radnice v Rožňave prezentáciou so začiatkom o 9.30 hod. O 10.00 bude pokračovať úvodnými príhovormi prednášateľov, ktorí prispejú na nasledovné témy:
Peter BUDAY: Dokumentovanie a obnovy gemerských pamiatok pred rokom 1918. Róbert ERDÉLYI: Ohrozené kostoly Gemera. Magdaléna JANOVSKÁ: Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov. Monika TIHÁNYIOVÁ: Historický vývoj evanjelického a. v. kostola v Kameňanoch. Róbert ERDÉLYI - Miroslav ŠURIN: Výsledky výskumov stredovekých kostolov: reformovaný kostol v Zacharovciach a evanjelický a. v. kostol v Rybníku. Bibiana POMFYOVÁ: Evanjelický kostol v Štítniku - niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojdielnym chórom. Eva HASALOVÁ: Interpretácia gemerských nástenných malieb z pohľadu odevných a textilných reálií. Miloslava BOROŠOVÁ MICHALCOVÁ – Jana PIECKOVÁ: Interpretácia a charakteristika mobiliáru gemerských kostolov. Michaela KALINOVÁ – Peter BARTA: Stredoveký portál v sakrálnej architektúre – poznámky k problematike. Ľubor SUCHÝ: Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera. Tomáš JANURA – Michal ŠIMKOVIC – Monika TIHÁNYIOVÁ: Hrad Muráň - aktuálne výsledky archívneho a architektonicko-historického výskumu. Ľubica FILLOVÁ – Miroslav MATEJKA: Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho pamiatkovej obnovy. Michajlo Prijmič: Горянська ротонда: історія середньовічного живопису на Закарпатті та питання атрибуції. Norma URBANOVÁ: Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Rudolf BOROŠ – Michaela KALINOVÁ: Výsledky reštaurátorského výskumu v kláštore premonštrátov v obci Leles.
V piatok 12. augusta 2016 je pripravená exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch. Do autobusu je nutné vopred sa prihlásiť na mailovej adrese . Trasa exkurzie povedie z Rožňavy cez Henckovce – (rím. kat. kostol Všetkých svätých, prezentácia výskumu) - Dobšinú – (ev. a.v. kostol, zreštaurované maľby) - Spišský Hrušov – (kostol, rím. kat. sv. Kataríny Alexandrijskej, kostol po obnove) - Spišské Vlachy – gotické mesto) - Slatvinu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Gelnicu – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, výsledky pamiatkového výskumu) - Helcmanovce, Smolník – (gotické mesto) - Turňu nad Bodvou – (rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, zreštaurované maľby) - Štítnik – (ev. a. v. kostol), prijatie u starostu obce a ukončenie konferencie.
OZ Gotická cesta na sobotu 13. augusta o 10.00 hod. pripravilo cyklistické podujatie nazvané Gotická cesta otvorená. Trasu zvolili tak, aby sa dala pohodlne zo Štítnika absolvovať ako okruh na bicykli, navyše po málo frekventovanej ceste a peknou prírodou.
V uvedenom termíne budú voľne prístupné nasledovné pamiatky: Vodný hrad Štítnik, kde si návštevníci budú môcť pozrieť celý areál hradu, vrátane interiéru bášt i kaštieľa. Evanjelický a. v. kostol Štítnik s prezentáciou interiéru kostola, vrátane výstavky bohoslužobných predmetov. Evanjelický a. v. kostol Ochtiná s možnosťou pozrieť si nástenné maľby i zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Slavošovce, kde bude otvorená dnes nevyužívaná pôvodná svätyňa a zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Roštár so zreštaurovaným oltárom, ktorý sa v júli vráti do kostola. Evanjelický a. v. kostol Koceľovce, v ktorom sú nástenné maľby, ktoré sa vo svätyni dajú vidieť v plnej kráse, keďže oltár je v dielni. Evanjelický a. v. kostol Markuška a prekrásny zreštaurovaný oltár. Evanjelický a. v. kostol Brdárka so zreštaurovaným oltárom i organom.
Prezentované zreštaurované pamiatky boli financované z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, Stredoeurópskej nadácie, OZ Gotická cesta a z príspevkov jednotlivých obcí a darov súkromných osôb.
MG - OD

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-