ale aj z Čiech. Zastúpené budú nielen múzeá, ale aj iné kultúrne inštitúcie, ako knižnice alebo divadelný ústav. Nebudú chýbať ani odborníci z vysokých škôl a špecialisti na teóriu súkromného sektora. Vstup na konferenciu je voľný nielen pre aktívnych účastníkov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí chcú bližšie spoznať činnosť našich a zahraničných múzeí a individuálnych zberateľov.
Vedecká konferencia je rozdelená do štyroch základných blokov, z ktorých prvé dva budú uvedené spoločne v doobedňajších hodinách a druhé dva samostatne popoludní. „Zbierkotvorná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry už niekoľko storočí. Veď prakticky niet človeka, ktorý by nepoznal vo svojom okolí zberateľa, ale pozrime sa aj do vlastných spomienok. Kto z nás aspoň v detstve na chvíľu niečo nezbieral? Múzeá sú vrcholom zbierkotvorných inštitúcií. Poznáme ich históriu, ale menej známe sú už samotné dôvody a postupy, akými boli v minulosti vytvárané a formované,“ povedal vedúci Poštového múzea Ing. Miroslav Spišiak. Vedúci múzea tiež dodal, že analogicky nepoznáme ani takéto postupy pri individuálnych zberateľoch. Len na základe tohto poznania môžeme odhadnúť súčasné trendy a pozerať sa do budúcnosti. Poštové múzeum svojou vedeckou konferenciou chce pootvoriť dvere aj do tejto problematiky a zároveň vytvoriť tradíciu organizovania takýchto vedeckých fór.
Poštové múzeum vydá z konferencie v spolupráci s prednášajúcimi kolektívnu monografiu s rovnomenným názvom, ktorú si záujemci budú môcť zakúpiť prostredníctvom webových stránok POFIS-u. Monografia nadviaže na úspešnú monografiu z minuloročnej konferencie s názvom „Komunikácia v dejinách ľudskej spoločnosti“, ktorú si záujemcovia môžu zakúpiť na tých istých webových stránkach.
Na konferencii dostane priestor aj RNDR. Ján Aláč z GMM. Vystúpi na tému Zbierky a zberatelia v regióne Gemer Malohont.
Gemer-Malohont je regiónom bohatým na prírodné i kultúrne dedičstvo. Je tiež regiónombohatým na zberateľov a ich zbierky, pričom zberateľstvo má v regióne dlhú tradíciu. Už pri príležitosti XII. zasadnutia Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v dňoch 12. až 19. augusta 1867 v Rimavskej Sobote usporiadali na radnici mesta výstavu. Súčasne pri tejto príležitosti na hrade Krásna Hôrka sprístupnil 19. augusta 1867 zbierky Andrássyovcov pre účastníkov zasadnutia Július Andrássy. V júli 1882 sprístupnil Dionýz Andrássy na hrade Krásna Hôrka rodové múzeum. Paralelne so zberateľstvom šľachtických rodov sa formovali kabinety názorných a vyučovacích pomôcok. Jeden taký bol súčasťou Prvého slovenského gymnázia v Revúcej až do jeho zatvorenia a druhý vznikol pri Spojenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počiatky prvého súvisia s Ľudovítom Reussom (daroval 500 ks minerálov a zriadil fyzikálny kabinet) a na ich udržiavaní a opatrovaní mal zásluhu Dr. Ivan Branislav Zoch. Boli tu zbierky prírodopisné, fyzikálne, chemické, mineralogické a numizmatické. Pri zrode zbierok druhého boli János Fábry a Viliam Groó, ktorí stáli aj pri zrode Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 1882. Súkromné a školské zbierky boli predstupňom k inštitucionalizovaným formám zberateľstva v podobe múzeí (múzeum v Rimavskej Sobote od roku 1882 a múzeum v Rožňave od roku 1902). Popritom vznikali a formovali sa zbierky súkromných osôb. K najzaujímavejším v súčasnosti patrí zbierka historickej potápačskej techniky, ktorú už približne štyri desaťročia formuje Peter Ferdinandy z Revúcej. Zaujímavá je tiež zbierka vzduchových zbraní Štefana Pétera z Rimavskej Soboty, rozsahom mimoriadna je zbierka gitár Márie Páko z Rimavskej Soboty.
V regióne sa nachádza tiež zbierka poľnohospodárskej techniky v Širkovciach, zbierka pivných suvenírov, zbierka vešiakov, ale i tradičnejších pohľadníc, známok, atď. Ťažiskom príspevku je načrtnutie problematiky súčasných zberateľov a ich zbierok, s dôrazom na tie, ktoré sú v istom zmysle ojedinelé a výnimočné. Pri komplexnejšom pohľade na štruktúru zbierok v regióne Gemer-Malohont je možné vyvodzovať aj určité závery o priestore ako takom, nielen preto, že viaceré zbierky sú reakciou na reálie viac či menej vzdialenej minulosti regiónu, o ktorej v neposlednom rade podávajú svedectvo.
Program konferencie:
07:00 Registrácia
08:00 Otvorenie konferencie
08:05 Príhovor vedúceho Poštového múzea Ing. Miroslava Spišiaka
08:15 Úvodná prednáška: PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD. Teória zbierok
08:30 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
10:30 Prestávka
10:40 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
12:20 Diskusia
13:00 Obedňajšia prestávka
13:59 BLOK III. Teória zbierok a zbierkotvornej činnosti
15:20 Diskusia
15:49 BLOK IV. Význam a budúcnosť zbierok a zbierkotvorných inštitúcií
17:10 Diskusia
17:40 Záver oficiálnej časti konferencie
17:45 Voľná rozprava a občerstvenie
19:00 Záver konferencie
(Zdroj: TS Slovenskej pošty k vedeckej konferencii)

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-