ale aj z Čiech. Zastúpené budú nielen múzeá, ale aj iné kultúrne inštitúcie, ako knižnice alebo divadelný ústav. Nebudú chýbať ani odborníci z vysokých škôl a špecialisti na teóriu súkromného sektora. Vstup na konferenciu je voľný nielen pre aktívnych účastníkov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí chcú bližšie spoznať činnosť našich a zahraničných múzeí a individuálnych zberateľov.
Vedecká konferencia je rozdelená do štyroch základných blokov, z ktorých prvé dva budú uvedené spoločne v doobedňajších hodinách a druhé dva samostatne popoludní. „Zbierkotvorná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry už niekoľko storočí. Veď prakticky niet človeka, ktorý by nepoznal vo svojom okolí zberateľa, ale pozrime sa aj do vlastných spomienok. Kto z nás aspoň v detstve na chvíľu niečo nezbieral? Múzeá sú vrcholom zbierkotvorných inštitúcií. Poznáme ich históriu, ale menej známe sú už samotné dôvody a postupy, akými boli v minulosti vytvárané a formované,“ povedal vedúci Poštového múzea Ing. Miroslav Spišiak. Vedúci múzea tiež dodal, že analogicky nepoznáme ani takéto postupy pri individuálnych zberateľoch. Len na základe tohto poznania môžeme odhadnúť súčasné trendy a pozerať sa do budúcnosti. Poštové múzeum svojou vedeckou konferenciou chce pootvoriť dvere aj do tejto problematiky a zároveň vytvoriť tradíciu organizovania takýchto vedeckých fór.
Poštové múzeum vydá z konferencie v spolupráci s prednášajúcimi kolektívnu monografiu s rovnomenným názvom, ktorú si záujemci budú môcť zakúpiť prostredníctvom webových stránok POFIS-u. Monografia nadviaže na úspešnú monografiu z minuloročnej konferencie s názvom „Komunikácia v dejinách ľudskej spoločnosti“, ktorú si záujemcovia môžu zakúpiť na tých istých webových stránkach.
Na konferencii dostane priestor aj RNDR. Ján Aláč z GMM. Vystúpi na tému Zbierky a zberatelia v regióne Gemer Malohont.
Gemer-Malohont je regiónom bohatým na prírodné i kultúrne dedičstvo. Je tiež regiónombohatým na zberateľov a ich zbierky, pričom zberateľstvo má v regióne dlhú tradíciu. Už pri príležitosti XII. zasadnutia Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v dňoch 12. až 19. augusta 1867 v Rimavskej Sobote usporiadali na radnici mesta výstavu. Súčasne pri tejto príležitosti na hrade Krásna Hôrka sprístupnil 19. augusta 1867 zbierky Andrássyovcov pre účastníkov zasadnutia Július Andrássy. V júli 1882 sprístupnil Dionýz Andrássy na hrade Krásna Hôrka rodové múzeum. Paralelne so zberateľstvom šľachtických rodov sa formovali kabinety názorných a vyučovacích pomôcok. Jeden taký bol súčasťou Prvého slovenského gymnázia v Revúcej až do jeho zatvorenia a druhý vznikol pri Spojenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počiatky prvého súvisia s Ľudovítom Reussom (daroval 500 ks minerálov a zriadil fyzikálny kabinet) a na ich udržiavaní a opatrovaní mal zásluhu Dr. Ivan Branislav Zoch. Boli tu zbierky prírodopisné, fyzikálne, chemické, mineralogické a numizmatické. Pri zrode zbierok druhého boli János Fábry a Viliam Groó, ktorí stáli aj pri zrode Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 1882. Súkromné a školské zbierky boli predstupňom k inštitucionalizovaným formám zberateľstva v podobe múzeí (múzeum v Rimavskej Sobote od roku 1882 a múzeum v Rožňave od roku 1902). Popritom vznikali a formovali sa zbierky súkromných osôb. K najzaujímavejším v súčasnosti patrí zbierka historickej potápačskej techniky, ktorú už približne štyri desaťročia formuje Peter Ferdinandy z Revúcej. Zaujímavá je tiež zbierka vzduchových zbraní Štefana Pétera z Rimavskej Soboty, rozsahom mimoriadna je zbierka gitár Márie Páko z Rimavskej Soboty.
V regióne sa nachádza tiež zbierka poľnohospodárskej techniky v Širkovciach, zbierka pivných suvenírov, zbierka vešiakov, ale i tradičnejších pohľadníc, známok, atď. Ťažiskom príspevku je načrtnutie problematiky súčasných zberateľov a ich zbierok, s dôrazom na tie, ktoré sú v istom zmysle ojedinelé a výnimočné. Pri komplexnejšom pohľade na štruktúru zbierok v regióne Gemer-Malohont je možné vyvodzovať aj určité závery o priestore ako takom, nielen preto, že viaceré zbierky sú reakciou na reálie viac či menej vzdialenej minulosti regiónu, o ktorej v neposlednom rade podávajú svedectvo.
Program konferencie:
07:00 Registrácia
08:00 Otvorenie konferencie
08:05 Príhovor vedúceho Poštového múzea Ing. Miroslava Spišiaka
08:15 Úvodná prednáška: PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD. Teória zbierok
08:30 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
10:30 Prestávka
10:40 BLOK I. a II. Zberateľské osobnosti histórie a osudy zbierok
12:20 Diskusia
13:00 Obedňajšia prestávka
13:59 BLOK III. Teória zbierok a zbierkotvornej činnosti
15:20 Diskusia
15:49 BLOK IV. Význam a budúcnosť zbierok a zbierkotvorných inštitúcií
17:10 Diskusia
17:40 Záver oficiálnej časti konferencie
17:45 Voľná rozprava a občerstvenie
19:00 Záver konferencie
(Zdroj: TS Slovenskej pošty k vedeckej konferencii)
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-