2. Koľko žien bolo v tej dobe vo vašej DHZ?
Približne 5 žien.
3. Ako Vás prijali muži – hasiči v tej dobe do prevažne mužského kolektívu?
Prijali ma dobre. Hneď ma zvolili do výboru DHZ, z čoho pre mňa vyplývali aj nejaké povinnosti, naviac.
4. Čo bolo v minulosti prioritami medzi dobrovoľnými hasičmi?
Prioritou bolo pomôcť profesionálnym hasičom v prípade núdze.
5. K čomu ste viedli deti v tom čase, keď ste začínali?
Rôznymi aktivitami som sa snažila u detí vybudovať si vzťah ku tejto hasičskej práci. Na škole, kde som pracovala ako učiteľka, som viedla bezplatne v tej dobe krúžok mladých hasičov. Venovali sme sa teórii i praxi, pripravovala som deti na súťaže "Mladý požiarnik". Teóriu sme preberali na škole v triede, prax sme vykonávali na školskom ihrisku, mestskom ihrisku, v mestskom parku i na hasičskej strážnici. Pri praktických cvičeniach mi boli veľmi nápomocní niektorí členovia DHZ - pán Milan Revúcky, nebohý Milan Laurinc, bratia Hudákovci, ktorí nás sprevádzali aj na súťažiach (hasičské autá, viazať uzly atď.).
6. Porovnajte činnosť v súčasných DHZ s DHZ v minulosti?
V minulosti bola väčšia účasť hasičov, či už na súťažiach, alebo na schôdzach a akciách.
7. Ako vnímate zmeny v DPO SR?
Zmeny v DPO SR som nejako nezbadala osobne, ale nech je to k lepšiemu, resp. aby to fungovalo.
8. Ako vnímate prácu s deťmi v súčasnej dobe?
Po mojom odchode na dôchodok sa krúžku ujala jedna pani učiteľka,no postupom času na škole tento krúžok zanikol, hoci teraz sú krúžky učiteľom platené. Deti, mladí hasiči sa teraz stretávajú každú nedeľu o 9.00 hod. na hasičskej zbrojnici. Tento krúžok sa priradil pod CVČ DaM, a vedie ho šéf dobšinských dobrovoľných hasičov a ešte jeden člen.
9. Čo bolo dobré a čo zlé v minulosti a naopak, čo je dobré a čo zlé teraz?
Porovnávať minulosť a dnešok je dosť ťažké, bola iná doba, bolo viac možností deti zaujať, teraz ich viac zaujíma PC a net.
10. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť k dobrovoľným hasičom?
V DHZ bolo málo žien, a ako učiteľku ma oslovili staršie učiteľky, ktoré už členkami boli.
11. Čo myslíte, ako vnímali, resp. vnímajú obyvatelia hasičov?
Obyvatelia si v našom meste dobrovoľných hasičov vážia, lebo vedia, že v prípade nejakej pohromy, nešťastia, ako sú napr. lesné požiare, sú vždy ochotní a pripravení pomôcť.
12. Myslíte si, že je potrebné vzdelávanie sa dobrovoľných hasičov, či už na rôznych školeniach, kurzoch, samoštúdiom?
Žiadny kurz alebo školenie nikdy nie je na škodu, vždy sa dá niečo nové naučiť.
13. Ako vnímate to, že medzi niektorými profesionálnymi hasičmi koluje názor, že im dobrovoľníci "berú" prácu?
Názor, že dobrovoľní hasiči berú profesionálnym prácu je, myslím si, blud. Profesionálny hasič je platené povolanie, dobrovoľní hasiči majú svoje zamestnania a sú iba nápomocní. Hasičstvu sa venujú mimo svojej práce.
14. Spomeniete si na nejaký Váš zaujímavý zážitok?
Na súťažiach som s deťmi dosahovala vždy dobré výsledky, skoro vždy sme obsadili nejaké medailové miesto, deti z toho mali radosť, motivovalo ich byť lepší a lepší, lebo vždy boli odmenení. Raz vyhrali veľkého plyšového maca, ktorého mi hneď darovali.
15. Myslíte si, že deti, mládež berú vážne prácu hasičov a systematickým venovaním sa z nich môžu stať aj v budúcnosti dobrí hasiči?
Deti, ktoré sa venujú hasičskému krúžku, majú dobrú motiváciu stať sa v budúcnosti dobrými hasičmi, možno i profesionálnymi. Napr. deti z krúžku z môjho pôsobenia sú dodnes členmi DHZ v Dobšinej, dodnes pomáhajú, keď je potrebné.
Za rozhovor ďakuje Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, člen Snemu DPO SR
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-