Upozorňujeme, že aj krátky priamy pohľad na Slnko môže spôsobiť vážne poškodenie zraku s trvalými následkami a platí to aj keď je prekryté Mesiacom. Nikdy preto nepozerajte nechráneným zrakom priamo na Slnko. Ale aj bežné slnečné okuliare, hoci aj s tým najvyšším ochranným faktorom, sú nebezpečné a absolútne nepostačujúce pre pozorovanie Slnka. To isté platí aj pre rôzne diskety, CD-čka, či pofidérne začmudené sklíčka. Cez takéto predmety nepozerajte na Slnko! V dosahu malých detí nenechávajte bez dozoru akýkoľvek ďalekohľad alebo iný optický prístroj, či zväčšovacie sklíčko. V žiadnom prípade sa nikdy nepozrite do hľadáčika, či ďalekohľadu namiereného na Slnko, ktorý nemá na to určený, dobrý a správne nainštalovaný solárny filter a nerobte to ani bez priameho dohľadu skúseného odborníka.
Ak sa chcete pokochať čiastočným zatmením Slnka, najlepšie spravíte, ak navštívte niektorú hvezdáreň. Na jeho pozorovanie sme na Hvezdáreň Rožňava Observatory vybavení špeciálnymi solárnymi ďalekohľadmi s na to určenými filtrami, ako aj špeciálnymi okuliarmi.
A dobrá správa je, že v tento deň (29. marca) bude na hvezdárňach po celom Slovensku prebiehať „DEŇ HVEZDÁRNÍ A PLANETÁRIÍ“, takže popri tomto vzácnom úkaze u nás nájdete aj iný zaujímavý program. Snáď sa nám počasie vydarí. Tešíme sa na Vás.
A prikladáme ešte náš program na tento deň...
11:50 hod. – 12:50 hod. ČIASTOČNÉ ZATMENIE SLNKA
Denné astronomické pozorovanie solárnymi ďalekohľadmi
11:30 hod. – 15:00 hod. PREHLIADKY, Exkurzie/voľné prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne, pozorovateľne s kupolou a astronomickej techniky
19:00 hod. – 20:00 hod. VEČERNÉ ASTRONOMICKÉ POZOROVANIE: Mars, Jupiter, Plejády
Miesto konania: Hvezdáreň Rožňava, Lesná 1, Rožňava. Vstup voľný
Info: Gemerské osvetové stredisko, Zdeněk Molnár, , 0918244901
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote
Opäť raz sa blíži náš sviatok a radi by sme ho strávili vo Vašej spoločnosti. Oslávte spoločne s nami DEŇ HVEZDÁRNÍ A PLANETÁRIÍ 2025 na našej Hvezdárni, a to v sobotu, 29. marca 2025.
11:00 – 13:00 POZOROVANIE ČIASTOČNÉHO ZATMENIA SLNKA
Najočakávanejší astronomický úkaz roku 2025 sa blíži! Už v sobotu nás čaká čiastočné zatmenie Slnka. Prvý kontakt mesačného a slnečného disku nastane v čase 11:54 SEČ. Vrchol zatmenia očakávame v čase 12:22 SEČ (zakryté budú približne 4 % slnečného disku). Posledný kontakt mesačného disku so slnečným bude v čase 12:50 SEČ. Naše ďalekohľady budú pri tom. Pozorovanie sa uskutoční len za jasného počasia!
13:00 – 15:00 EXKURZIA S VÝKLADOM
Prehliadka areálu hvezdárne, Astroparku a výstav v priestoroch budovy hvezdárne. Pozorovanie Slnka a denne pozorovanie Mesiaca priamo z našej strechy (len za jasného počasia!).
18:00 OBLOHA NAD NAMI
Premietanie o súhvezdiach, zaujímavých objektoch a hviezdach večernej oblohy, a taktiež o ďalších významných astronomických udalostiach roka 2025.
19:00 – 21:00 POZOROVANIE VEČERNEJ OBLOHY
Pozorovanie objektov večernej oblohy, ako je Jupiter, Mars, hviezdy, hviezdokopy, hmloviny a podobne. Pozorovania sú určené jednotlivcom aj rodinám. Väčšie skupiny je nutné ohlásiť vopred (len za jasného počasia!). Vstupné: Náš štandardný cenník.
Tešíme sa na Vás!
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-