Každá jedna chvíľa strávená bez nároku na odmenu pomocou niekomu inému sa totiž veľmi ráta.
Slávnostné odovzdávanie ocenení v 13 kategóriách sa konalo v pondelok 4. februára 2019 o 16.00 hod. v Gloria Palace v Košiciach a realizovalo sa v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom. Ako povedala organizátorka podujatia a predsedníčka centra Miroslava Langerová, cieľom slávnostného oceňovania je poďakovať sa a poukázať na množstvo práce, ktorú dobrovoľníci pre svoje okolie, spoločnosť či organizáciu pravidelne robia. Slávnostným programom hudobne sprevádzalo Duo Vega zo ZUŠ Márie Hemerkovej v Košiciach. Talentované dievčatá Edina Lilla Gablyasová hrajúca na priečnej flaute a Annamária Veres na gitare sa postarali o sprievodný program k jednotlivým kategóriám ocenených dobrovoľníkov.
Víťazmi 11. ročníka krajského oceňovania v jednotlivých kategóriách sa stali:
Dobrovoľníctvo v sociálnej a zdravotnej oblasti – Peter Miľko,
Dobrovoľníctvo v oblasti výchovy a vzdelávania – Monika Tódová
Ochrana životného prostredia – projekt komunitnej záhrady Zázemie,
Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry a umenia – Peter Murko (Združenie príbuzných a priateľov Radosť),
Dobrovoľníctvo v oblasti rozvoja komunity a občianskej spoločnosti – Michal Keruľ,
Dobrovoľníctvo v oblasti ochrany ľudských práv – Lucia Komorníková,
Koordinátor/-ka dobrovoľníkov a dobrovoľníčok – Eva Bombová,
Mladý dobrovoľník/-čka do 30 rokov – Patrícia Albertová,
Seniorské dobrovoľníctvo – Ondrej Doboš,
Dlhodobá dobrovoľnícka pomoc organizácii – Michaela Šuľová,
Podpora dobrovoľníctva – Lenka Roman Juročková,
Dobrovoľníctvo v oblasti práce s deťmi a mládežou – Klub mladých Sobrance,
Dobrovoľnícky projekt roka – Danka Arvaiová, ktorá stojí za Malou farmou ako súkromným azylom pre zvieratá.
Kategória Obec/mesto priateľské k dobrovoľníctvu je jediná, ktorú jednotlivci nemôžu nominovať. Jej víťazom sa stala oblasť Tokaj, ocenenia si prevzali za Tokajskú vínnu cestu Michaela Maciková a za Hospic Harmónia Edita Takáčová.
Počas slávnostného krajského oceňovania boli okrem víťazov vyhlásené aj nominácie v jednotlivých kategóriách. Ďakovné listy si za prínos v oblasti dobrovoľníctva prevzalo spolu približne 20 jednotlivcov a združení.

Zriaďovateľom Dobrovoľníckeho centra Košického kraja je Košický samosprávny kraj. Ako uviedol jeho predseda Rastislav Trnka, v tomto roku má slovo dobrovoľníctvo obzvlášť inú dôležitosť. „Košice sa pýšia titulom Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. Michalovce vlani ako prvé získali ocenenie Mesto priateľské k dobrovoľníctvu. V Spišskej Novej Vsi je tento rok vyhlásený za Rok dobrovoľníctva. Všetky uvedené aktivity svedčia o tom, že v našom kraji máme množstvo inšpiratívnych ľudí so srdcom na dlani, ktorým patrí náš obdiv. Je šľachetné prispieť na charitu finančne, ale investovať do vecí svoj vlastný čas, to si žiada oveľa väčší vklad na úkor osobného života,“ povedal.
Keďže Košice sú oficiálne od slávnostného ceremoniálu 15.1.2019 v košickom Kulturparku Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva 2019 (získali tento titul ako prvé mesto z krajín strednej a východnej Európy a ako šieste európske mesto v poradí), je preto ocenenie Srdce na dlani v tomto roku o to významnejšie.
Víťazom srdečne blahoželáme a obzvlášť pánovi Dr. Ondrejovi Dobošovi, rodákovi z gemerskej obce Rožňavské Bystré, ktorý cenu Srdce na dlani získal za dlhoročné novinárske pôsobenie, ktoré sa ani po jeho odchode do dôchodku, na radosť tisícok čitateľov jeho novinárskych kreácií, neskončilo. Plynulo, dobrovoľnícky, prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer.
Už viac ako 15 rokov nachádzajú tisícky priaznivcov tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného Gemera a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore MAJ GEMER denne čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri.
Dr. Ondrej Doboš sa pri tvorbe obsahu tohto média opiera o neveľký dobrovoľnícky kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z tohto, v súčasnosti, žiaľ, marginalizovaného slovenského regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne, na profesionálnej úrovni ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera.
Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má MAJ GEMER zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, keď MAJ GEMER bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov.
V súčasnom veľmi zložitom sociálno-ekonomickom a ťažko marginalizovanom prostredí Gemera je toto dobrovoľnícke periodikum pre tisícky čitateľov doslova dopingom, za ktorým je iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce.
Marta Mikitová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a