Hoci Robert Mistrík a József Menyhárt sa vzdali svojho mandátu ešte pred voľbami, predsa len získali od voličov 0,15 % hlasov Robert Mistrík a 0,05 % hlasov József Menyhárt.
Napriek tomu, že do volieb vstúpila Zuzana Caputová, ako doteraz neznáma politička, získala na svoju stranu vyše 40 percent slovenských voličov, ktorí využili svoje občianske právo voliť, čo je doteraz nebývalý údaj. Je to zároveň v histórii aj najvyšší percentuálny údaj zo žien, ktoré doteraz kandidovali za prezidenta SR.
Samozrejme, že sa bude až do 2. kola medzi občanmi Slovenska hovoriť, kto má väčšie šance získať víťaza volieb. Bude to však vyžadovať veľa úsilia si správne vybrať svojho kandidáta za prezidenta. Druhé kolo bolo už viackrát prekvapujúce v doterajšej histórii SR výsledkami a o víťazovi sa muselo rozhodovať do poslednej chvíle volieb. Čo je v tomto kole pre mňa najviac prekvapivé, je získaných iba 3,10 % pána Bélu Bugára ako kandidáta za stranu Most-Híd, jednej zo strán národnostných menšín, ktorého výsledky boli doteraz v tomto prípade najnižšie. Prejavilo sa to napríklad i v okrese Rožňava a Revúca, kde v obciach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom vyhral iba v zopár obciach. Samozrejme, že veľká väčšina hlasov z týchto obcí šla práve pre kandidátku Zuzanu Čaputovú.
Pre jednoduchšie pochopenie, ako prezidentské voľby v roku 2019 v 1. kole dopadli, pripravil som tiež tabuľku výsledkov víťazných kandidátov v jednotlivých obciach horného i stredného Gemera po okresoch.
Okres ROŽŇAVA:
|
Gemerská Hôrka - 33,33% Gemerská Panica - 43,3/8% Gemerská Poloma - 27,71% Henckovce - 33,33% Honce - 47,27% Hrhov - 45,31% Hrušov -38,27% Jablonov n/T - 54,37% Jovice - 35,71% Kečovo - 38,59% Koceľovce - 46,96% |
Zuzana Čaputová
v okrese Rožňava získala 39,66 % hlasov voličov |
Kováčová - 47,05% Krásnohorská Dlhá Lúka - 51,61% Krásnohorské Podhradie - 40,54% Kružná - 44,82% Kunova Teplica - 51,08% Lipovník - 53,53% Lúčka - 26,92% Markuška - 28,84% Ochtiná - 34,96% Plešivec - 43,18% Rakovnica - 30,65% |
Rejdová - 39,60% Roštár - 29,31% Rozložná - 41,37% Rožňava - 48,56% Rožnavské Bystré - 27,96% Rudná - 37,80% Silica - 41,17% Silická Brezová - 44,23% Silická Jablonica - 44,87% Slavec - 34,16% Stratená - 41,09% Štítnik - 30,54 |
|
Maroš Šefčovič
získal v okrese Rožňava 15,61 % voličov V týchto obciach zvíťazil: |
Dedinky - 34,64% Gočaltovo - 41,09% Gočovo - 28,20% Hanková - 43,33% Kobeliarovo - 38,18% Nižná Slaná - 31,30% Pača - 30,34% Slavošovce - 27,09% Vlachovo - 30,34% Vyšná Slaná - 37,22% |
Béla Bugár
získal v okrese Rožňava 9,21 % voličov V týchto obciach zvíťazil: Bôrka - 50,00% Čoltovo - 52,74% Meliata - 56,25% Pašková - 30,50% |
Marian Koleba
získal v okrese Rožňava 14,26 % voličov V týchto obciach zvíťazil:
Petrovo – 46,34% Slavoška - 42,42% |
Štefan Harabin
získal v okrese Rožňava 12,26 % voličov Zvíťazil v obci:
Rochovce – 31,13% |
Okres REVÚCA:
|
Zuzana Čaputová
získala v okrese Revúca 32,21 % voličov V týchto obciach zvíťazila:
Gemerský Sad - 49,48 % Hucín - 47,72 % Chyžné - 29,86 % Jelšava - 26,74 % Kameňany - 35,44 % Leváre - 45,00 %
|
|
Maroš Šefčovič
získal v okrese Revúca 21,12 % voličov V týchto obciach zvíťazil: Prihradzany - 30,76 % Chvalová - 24,32 % Nandraž - 37,50 % Gemerské Teplice23,80 % Ratkovské Bystré - 33,89 % Rybník - 42,85 % Sása - 56,41 % Šivetice - 64,81 % |
Marian Kotleba
získal v okrese Revúca 18,04 % voličov V týchto obciach zvíťazil:
|
Béla Bugár
získal v okrese Revúca 8,75 % voličov V týchto obciach zvíťazil:
Držkovce - 43,60 % Gemer - 60,18 % Gemerská Ves – 37,31 % Licince - 48,59 % Otročok - 60,39 % Rašice - 40,00 % Višňové - 61,11 % Žiar - 50,00 % |
MG od
































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a