a pokračuje „už v čase, keď sa tvoril projekt na celkovú revitalizáciu sídla našej inštitúcie, vďaka ktorej vznikol Dom tradičnej kultúry Gemera, som uvažovala aj o zriadení remeselníckeho inkubátora. Podporu a pomoc remeselníkom, najmä z vidieckeho prostredia, považujem za dobrú investíciu, ktorá má predpoklady pozitívne zmeniť aj vnímanie ľudí o regionálnych tradíciách, o regionálnej kultúrnej identite, či ovplyvniť rozvoj turizmu, propagáciu kraja, rodinného podnikania či kreatívnej ekonomiky,“ predstavuje začiatky tohto skvelého zámeru riaditeľka GOS.
V posledných rokoch je možné v spoločnosti pozorovať mierne rastúci trend návratu k tradíciám a preferenciu produktov vyrobených na tradičný spôsob. Napriek tomu je tradičné remeselníctvo so svojimi autentickými prejavmi výroby ešte stále málo poznaná, slabo viditeľná a minimálne podporovaná súčasť kultúry.
Cieľom Košickej župy je dosiahnutie čo najautentickejších výstupov na potrebnej úrovni odbornosti a kvality výroby tradičných remeselných produktov a ich prezentácií tak, aby vyhoveli očakávaniam súčasnosti. „Osobne som rád, že prvý remeselnícky inkubátor v Košickom kraji otvárame práve na Gemeri v Rožňave. Gemer je región, kde má remeselníctvo silné historické korene a kde tradícia poctivého remesla aj dnes združuje množstvo remeselníkov. Naším cieľom je nastaviť systém ich efektívnej podpory a aktivít realizovaných pod gesciou Košického samosprávneho kraja. Verím, že prvý remeselnícky inkubátor v našom kraji pomôže lokálnym remeselníkom, bude slúžiť na zvyšovanie kvality tradičných remeselných produktov a ich prezentáciu tak, aby vyhoveli aj súčasným požiadavkám,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Remeselnícky inkubátor Gemer je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. Je unikátnym nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Určený je začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy, úspešnej prezentácii vlastnej tvorby, ako aj v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, predaja a podnikania. Chcú sa viac dozvedieť o historickom vývoji remesla a doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší a úspešnejší.
Gemerské osvetové stredisko je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja. V rámci svojej územnej pôsobnosti sa špecializuje na zachovanie a rozvoj tradičného remesla. Spravuje Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (Betliarska 8), ktorý je zároveň aj sídlom GOS.
Informácie: Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a