Najväčším prispievateľom je pre mňa pán Peter Poboček. Jemu neprekáža zájsť pre dobrú a zaujímavú akciu hocikde v Gemeri. Má síce už dôchodcovský vek, ťaží ho aj zdravie, ale aj napriek tomu sa so svojím koníčkom, ktorým je fotografovanie a filmovanie, ochotne prezentuje i na tejto stránke, za čo si ho nielen nesmierne vážim, ale aj úprimne obdivujem. Poznáme sa už niekoľko rokov, ale vždy ma poteší niečím zaujímavým. Možno ste si to všimli aj vy. Veď meno Poboček, rodák z Gemerčeka, žijúci v Revúcej, sa stalo už známe na celom Gemeri.
Nie raz mi potvrdil ako je aj pre neho prospešné zájsť na rôzne miesta nášho krásneho Gemera a predmetnú akciu zdokumentovať čo najlepšie. A veru sa mu darí, hoci si niekedy toho na svoje ramená naloží viac, ako je únosné.
Iste ste si všimli, že prednosť dáva nášmu folklóru, preto ho často vídať na rôznych podujatiach tohto typu. Potešil ma aj obrázkami z rôznych súťaží a zaujímavými osobnosťami, ktoré chvália náš Gemer široko ďaleko za jeho hranicami. Tak sa dostal napr. aj na súťaž vo varení držiek. Taká súťaž často býva v období leta, ale i neskôr na rôznych miestach. Pre organizátorov je to možnosť, ako priblížiť atmosféru obce, či dokonca i menších miest, ale aj šikovnosť i ochotu ich obyvateľov. Vždy, keď niekde zájde, opýta sa, či by sa fotografie mohli na stránku hodiť. Keď súhlasím pošle fotografie a občas doloží, že text k nim mi pošle niekto z obecného úradu, alebo z organizátorov, s ktorými to dohodol.
Čakanie na to podstatné trvá niekoľko dní, ale niekdy text neprichádza. Potom to obyčajne skončí buď v počítači, alebo v pamäti oslovených. Z počítača sa síce väčšinou nič nestratí, horšie je to s našou ľudskou pamäťou. Aj keď to nebýva vo väčšine prípadov, keď nás dotyčný „objednávateľ“ neosloví a neposúri, obyčajne na to zabudneme a fotografie osirejú a zostanú tam, kde sme si ich uložili.
Tak to skončilo i v tomto prípade a mne neostáva nič iné, len sa pokúsiť oživiť súťaž vo varení držiek zopár fotografiami pána Pobočeka aspoň v tomto prípade. Možno aj tieto niekoho oslovia a pripomenú, kde a kedy to bolo. Kto sa podujatia zúčastnil a pre koho to malo najväčší úspech.
Tak sa pokúsme pripomenúť miesto i chuť držiek na Burde zábermi spomínaného Petra Pobočeka.
Keďže som ani ja nikdy na Burde nebol a nepoznám ani organizátorov, odhodlal som sa sám objaviť hlavných hrdinov tejto udalosti. Najviac som očakával od fotografií, že mi to postupne pomôžu odhaliť tak, aby ste boli s touto fotoreportážou spokojní.
Priznám sa, že to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Na jednej z fotografií som si všimol tričko účastníkov súťaže. Dalo sa na ňom identifikovať, že tento súťažiaci zastupoval na súťaži obec České Brezovo. Základ, aby som mohol ísť ďalej. Zatelefonoval som starostovi obce a ten mi potvrdil, že áno, bolo aj ich družstvo na 1. ročníku vo varení držkových špecialít Držkobraní, ktoré ale usporiadali ich kamaráti z gemerskej obce Rovné a pozvali aj ich na veselé podujatie, ktoré sa uskutočnilo na futbalovom ihrisku Burda dňa 8. augusta 2020. Aj keď nie všetko bolo tak, ako si predstavovali Českobrezovčania, prezradil mi ešte, že súťaže sa zúčastnilo ďalších sedem družstiev z okolia, ale presné umiestnenie súťažiacich družstiev, žiaľ, nevie. Ale zrejme niekto vyhral, čo sa nám síce doteraz nepodarilo zistiť, ani sa nik z organizátorov neozval. Ale máme dokumenty, ako to tam bolo. Ako vidieť, Pobočekove fotografie sú plné veselosti, folklóru, farieb, zaujímavých ľudí, zrejme aj z iných častí Slovenska. Na fotografiách sme identifikovali aj nášho známeho kuchára Miloša Lachkoviča – ambasádora Slovenska v organizácii World Chefs Without Borders. Hádam sa niekto ešte nájde, kto si na toto zaujímavé podujatie spomenie a dá nám o ňom ešte vedieť.
Budem potom spokojný aj ja a bude to ďalší príklad, ako nezabudnúť na uverejnenie akéhokoľvek príspevku z nášho krásneho regiónu na stránke Maj Gemer. Stačí napísať o uskutočnenom podujatí aspoň 15 riadkov a poslať to internetovou poštou na adresu: . Nezabudnite pripojiť vami vybrané fotografie v rozlíšení aspoň 1200x750px.
MG – od
fotografie: Peter Poboček.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-