V letných dňoch jeho cesta z Revúcej častejšie viedla na južné Slovensko. Mala aj prečo, veď tam žijú jeho deti. Pri jednej takej návšteve sa popozeral po okolí a prostredníctvom objektívu zaznamenal dve zaujímavosti.
Zistil, že neďaleko od miesta pobytu sa nachádzajú dve zaujímavé technické pamiatky. Obidve sa týkajú vodných mlynov. Jeden našiel v Tomášikove a druhý v Dunajskom Klátove. Ak ste tam ešte neboli, zoznámte sa s nimi prostredníctvom jeho fotografií, ktoré mi v týchto dňoch poslal. Prvý menovaný mlyn v Tomášikove je vodný mlyn, ktorý je na Slovensku jedným z mála zachovaných kolových mlynov so spodným náhonom. Nachádza sa pri sútoku Malého Dunaja so Suchým potokom v lužných lesoch. Postavil ho ešte v roku 1893 mlynár János Maticza. Bez prestávky vydržal mlyn pracovať až do roku 1940, kedy prešiel poslednou veľkou rekonštrukciou. Potom slúžil až do roku 1960. V roku 1982 bol mlyn obnovený a upravený. Spolu s ostatnými mlynmi na Malom Dunaji patrí medzi expozície Vlastivedného múzea v Galante.
Medzi kultúrne technické pamiatky tohto regiónu patrí aj vodný mlyn v Dunajskom Klátove. Nachádza sa na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja v katastri obce Dunajský Klátov v okrese Dunajská Streda. Obnovili ho iba vlani, keď prešiel komplexnou úpravou budovy mlyna. Podľa dostupných informácií sa pri tejto práci zrekonštruoval interiér a exteriér a budova dostala novú strechu. Obnovilo sa mlynské koleso, jeho oporná časť a k nemu patriace ozubené koleso. Taktiež boli spevnené brehy, vybudovala sa nová ohrada, prebehla komplexná úprava okolitého terénu.
Na druhom brehu Klátovského ramena bolo vybudované mólo - výhľadňa. Pre verejnosť bol mlyn znovu otvorený 7. mája 2016.
Náš Gemer podobné mlyny nepozná. Iste pochopíte, že jeho krajina má iný ráz a teda aj možnosti využívať vodnú silu iným spôsobom. Aj preto je pre nás zaujímavé všimnúť si prostredie i interiér obidvoch mlynov, čo pre nás sprostredkoval pán Poboček.
MG od
Fotografie Peter Poboček



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a