- Dobšiná: Mesto usporiadalo pre rodiny a deti veľký Majáles spojený s oslavou Dňa detí v sobotu 23. mája 2026 na Futbalovom ihrisku v Dobšinej. Akcia zahŕňala rozprávkové súťažné stanovištia, divadelné predstavenie, lesnú pedagogiku, lukostreľbu a záverečnú penovú šou. Špeciálne oslavy priamo 1. júna prebiehali kvôli nepriaznivému počasiu aj v interiéri miestnych škôl.
Oslavy v obciach
- Plešivec: Oslavy Medzinárodného dňa detí (MDD) v Plešivci boli v roku 2026 organizované ako oficiálne obecné podujatie, ktoré obec naplánovala na sobotu 6. júna 2026. Hlavné oslavy a program pre rodiny s deťmi zastrešila Obec Plešivec s centrom aktivít, situovanými v priestoroch a okolí Kultúrneho domu (KD). Okrem klasických dedinských osláv sa v širšom okolí obce a regióne Gemer objavili aj ďalšie tematické podujatia spojené s MDD:
- Železničná jazda pre deti: Cez Plešivec prechádzala historická nostalgická jazda motorovým vozňom Orchestrión, ktorá na prelome mája a júna 2026 premávala na trati Prievidza – Zvolen – Plešivec – Slavošovce – Muráň.
- Aktivity škôl: Miestne vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Základná škola na Gemerskej ulici, prepájali prelomy mája a júna s oslavami rodiny, kreatívnymi dňami a exkurziami pre žiakov (napr. návštevami kultúrno-vzdelávacích centier v regióne).
- Krásnohorské Podhradie: Dedinská oslava pre rodiny s deťmi sa uskutočnila v nedeľu 31. mája 2026 dopoludnia na miestnom futbalovom ihrisku.
- Rožňavské Bystré: Školská platňa ožila detským smiechom: V Rožňavskom Bystrom oslávili MDD s kaskadérkou aj domácimi buchtami
Medzinárodný deň detí je sviatok, na ktorý sa každoročne tešia tí najmenší, ale aj ich rodičia. V našom regióne sa na oslavu tohto dňa kladie veľký dôraz a obec Rožňavské Bystré nebola výnimkou. V piatok 5. júna 2026 od 15:00 hod. sa areál bývalej základnej školy premenil na jedno veľké, hlučné a radostné ihrisko plné zážitkov.
Hasiči v akcii a kaskadérske prekvapenie
O tohtoročný organizovaný program sa postarali predovšetkým domáci aktívni členovia Dobrovoľného hasičského zboru obce (DHZO). Tí si pre deti pripravili nielen ukážky svojej techniky, ale aj pútavé súťaže, kde si mladí Bystrania mohli vyskúšať obratnosť a hasičské zručnosti.
Najväčším ťahákom a prekvapením dňa však bola poriadna dávka napätia na štyroch kolesách. Na Školskú platňu zavítala mladá talentovaná kaskadérka Nancy Benediková, ktorú diváci môžu poznať aj z televíznej obrazovky. Svoju dychberúcu jazdu a triky predviedla priamo na štvorkolke. Deti s úžasom a zatajeným dychom sledovali každý jeden jej obrat a odmenili ju búrlivým potleskom.
Sladká bodka na záver
Po športových výkonoch a kaskadérskom zážitku všetkým prítomným rýchlo vyhladlo. Organizátori preto nenechali nič na náhodu a pre malých maškrtníkov pripravili tradičné a mimoriadne obľúbené domáce buchty. Sladké osvieženie rozvoniavalo po celom školskom dvore a stalo sa skvelou bodkou za vydareným popoludním.
Vďaka patrí vedeniu obce, hasičom, účinkujúcim a všetkým dobrovoľníkom, ktorí obetovali svoj voľný čas, aby vyčarovali úsmev na tvárach detí. Podujatie opäť ukázalo, že heslo #SrdcomPreNašuObec v Rožňavskom Bystrom nie je len obyčajnou frázou na sociálnych sieťach, ale živou realitou spájajúcou celú komunitu.
MG + AI
Hlavná fotogaléria: Obec Rožňavské Bystré spravuje samostatnú sekciu: https://roznavskebystre.sk/obec/fotogaleria/ kde archivuje obrazové reportáže z kultúrnych, spoločenských aj športových podujatí.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-