V okresnom meste v Rožňave sa spomienkové oslavy uskutočnili 23. januára 2018 na Námestí baníkov. Ako sme sa dozvedeli od podpredsedu Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Milana Malčeka, "položením kvetov a spomienkových vencov si viac ako 15 zástupcov štátnej, verejnej správy, občianskych združení, politických strán, základných a stredných škôl uctilo pamiatku padlých vojakov pri oslobodzovaní regiónu. Prihovoril sa im primátor Rožňavy Pavol Burdiga, ktorý vyzdvihol zásluhy Červenej armády na porážke fašizmu a poukázal na zverstvá, ktoré priniesla do mesta a jeho okolia vojna.
Predstaviteľmi mesta bol vyzdvihnutý prínos Oblastného výboru SZPB v Rožňave a ZO SZPB partizána Tótha Rožňava, ktoré sa každoročne spolupodieľajú na organizovaní regionálnych osláv. Za SZPB vystúpil podpredseda OblV SZPB Milan Malček, ktorý chronologicky pripomenul jednotlivé etapy oslobodzovania mesta Rožňava a okolitých obcí. Zároveň prítomným poskytol nahliadnutie do mapy, ktorú sám spracoval na základe historických dokumentov a podľa rozprávania očitých svedkov oslobodzovania, napr. Štefana Mixtaja, Prišky Jevtušenkovej z Rožňavy a Milana Sajenka zo Slavošoviec.
Na mape sa účastníci mali možnosť presvedčiť, aká dôležitá bola zo strategického hľadiska v decembri 1944 až januári 1945 obrana miest Rožňava a Plešivec, ktorej súčasťou bola aj Silická planina. O zdokumentované udalosti na mape prejavili najväčší záujem príslušníci Ozbrojených síl SR a pedagogickí pracovníci so žiakmi základných a stredných škôl."
Dobšiná - V pondelok 29. januára 2018 aktom kladenia venca pred budovou Mestského úradu v Dobšinej si uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta. Po úvodnej básni a uvítacom príhovore primátora mesta Jána Slováka sa prítomným prihovoril predseda ZO SZPB v Dobšinej pán František Novotný, ktorý vo svojom príhovore priblížil priebeh oslobodenia. (Zdroj: mestodobsina.sk)
Gemerská Poloma - Je utorok 23. január 2018. Pravé poludnie - krásny deň. Na námestí SNP pri pamätnej tabuli stoja obyvatelia obce, ktorí svojou účasťou prišli vzdať úctu osloboditeľom našej obce spred 73 rokov. K pamätnej tabuli osadenej na budove OcÚ spoločne prikladajú veniec zástupcovia obyvateľov obce. (zdroj: gemerskapolooma.sk)
Revúca - Vo štvrtok predpoludním, 25. januára 2018 sa v okresnom meste stredného Gemera Revúcej pri pamätníku na Námestí slobody konala spomienková slávnosť pri príležitosti osláv 73. výročia oslobodenia mesta. Osláv sa zúčastnili: primátorka mesta Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Buchta, prednosta Okresného úradu Revúca Peter Balogh, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej Ján Kochan, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Kolesár, ďalší pozvaní hostia, zástupcovia mesta, členovia Základnej organizácie SZPB v Revúcej, žiaci a študenti revúckych škôl. Prvé jednotky oslobodzovacej armády vstúpili do chotára Revúcej 23. januára 1945. Ustupujúce nemecké vojská počas bojov o mesto zničili elektráreň, pílu, podpálili sklady a vyhodili most v meste. Ráno 25. januára 1945 sovietski a rumunskí vojaci 2. ukrajinského frontu mesto oslobodil a začala sa dlhá cesta sčítavania strát a obnovy zničenej Revúcej. (zdroj: revuca.sk)
Tisovec - Občania Tisovca si dňa 28. januára 2018 pri Pomníku SNP na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa pripomenuli 73. výročie oslobodenia. Organizátormi slávnostnej pripomienky výročia boli mesto Tisovec a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na pripomienke výročia sa zúčastnila delegácia z družobného mesta Tăuții-Măgherăuș v Rumunsku, ktorú viedol primátor mesta pán Anton Ardelean. Uctiť pamiatku obetí si prišli aj poslanci MsZ v Tisovci, členovia SZPB v Tisovci a Rimavskej Píly. Prítomní boli aj zástupcovia Klubu vojenskej histórie Ostrô na čele s Andrejom Kováčom, ktorí v historických rumunských uniformách držali čestnú stráž a vystrelili čestnú salvu. Hymny – rumunskú, slovenskú i európsku – ako i Pochod hrdinov zahrali členovia dychovej hudby Fanfara Stibina z Rumunska.
MG od + mm
Fotografie: DMS Rožňava, mestodobsina.sk, Ondrej Greško, K. Kvetková, M. Slabej.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-