„Rovnako ako si vo velkopopovickom pivovare ceníme dobre vykonanú prácu, ktorej výsledkom je poctivo uvarené pivo, cítime úctu aj voči ďalším, ktorí si ju bezpochyby zaslúžia. A tými sú aj dobrovoľní hasiči, ktorých úloha je náročná, no často nedocenená. Chceme, aby si aj ostatní uvedomili, že v ich okolí žijú ľudia, ktorí neváhajú riskovať svoje životy pre záchranu iných a pritom si ich len málokto všimne. Preto sme ich odmenili pivom Kozel 11%, ktoré vám dopraje o stupeň bohatšiu chuť,“ vysvetlil zámer projektu sládok Velkopopovického Kozla Vojta Homolka.
Dva týždne zástupcovia značky v pivovare aktívne prechádzali množstvo nominácií hasičov z celého Slovenska, ktorých navrhli okresní funkcionári Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. „Vybrať troch jednotlivcov a jeden hasičský tím bolo skutočne veľmi náročné. Ich príbehy boli plné emócií a nasadzovania vlastných životov. Skláňame sa pred ich hrdinskými činmi. Odmenu a uznanie si zaslúži každý, kto dobrovoľne a nezištne pomáha a svoju prácu vykonáva dobre a poctivo,“ doplnil sládok Vojta Homolka.
Hasičov odmenili v stredu 22. augusta na tlačovej konferencií v bratislavskej Kozlovni na Lazaretskej ulici. Okrem ročnej spotreby vo forme 80 litrov piva pre jednotlivcov a 160 litrov piva pre tím im Velkopopovický Kozel udelil aj Kozlovu hasičskú helmu, ktorá je symbolom poctivosti, nezištnosti a nadšenia, s akými velkopopovickí sládkovia, rovnako ako hasiči, vykonávajú svoje remeslo.
„Sme veľmi radi, že môžeme spolupracovať s Velkopopovickým Kozlom, ktorý si váži dobrú a poctivo odvedenú robotu. Títo hasiči robia túto prácu dobrovoľne, nezištne, na úkor svojho voľna a času stráveného s rodinou. Nikto ich do toho nenúti a predsa radi trávia čas v hasičských zbrojniciach, kde pripravujú techniku na to, aby mohli kedykoľvek zasiahnuť. Ich srdce bije pre pomoc druhým a spolupatričnosť je ich zmyslom života,“ uzavrel prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Pavol Ceľuch.
Ocenení hasiči
1. Vojtech Rézmüves ratoval ľudí z havarovaného autobusu
Vojtech Rézmüves (37) je členom Dobrovoľného hasičského zboru v Ožďanoch (okr. Rimavská Sobota) už viac ako 10 rokov. V obci došlo k dopravnej nehode autobusu, ktorého vodič počas jazdy pravdepodobne dostal infarkt a zišiel z cesty. Vojtech Rézmüves bol v práci, neďaleko miesta, kde sa nehoda stala. Začul spolu s kolegom veľký buchot a zbadali autobus na multifunkčom ihrisku. Ani sekundu nezaváhal a ponáhľa sa pomôcť šoférovi autobusu, ako aj ostatným cestujúcim dostať sa von z rozbitého vozidla. Nehoda bola o to horšia, že v autobuse sa nachádzali aj deti. Šoféra, ktorý už bol v bezvedomí, začal oživovať až do príchodu RZP. Šofér však aj napriek obrovskej snahe a okamžitej profesionálnej pomoci, žiaľ, v RZP zomrel.
2. Hasiči z Jelšavy trom rodinám zachránili strechu nad hlavou
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (okr. Revúca) pôsobí v jednej z najchudobnejších oblastí na Slovensku. Napriek tomu sú vynikajúci v akomkoľvek zásahu. Na mieste sú do 10 minút od vyhlásenia poplachu. Medzi členmi je cítiť obrovskú spolupatričnosť a podporu. Pre mnohých z nich je dobrovoľný zbor jediným spôsobom realizácie a zmyslom života.
Hasičský zbor mal v roku 2017 spolu 64 zásahov, z toho zasahovali pri 42 požiaroch, mali 20 technických zásahov a dva iné zásahy. Najviac práce mali pri hasení suchej trávy často aj v náročnom teréne, lúčnych porastov, horiacich kontajnerov a dokonca trikrát ratovali horiaci rodinný dom. Rovnako boli privolaní aj k vážnym dopravným nehodám. Vďaka ich zásahom boli vyčíslené uchránené hodnoty za 46 900 EUR.
Medzi najdramatickejší zásah patril požiar rodinných domov v obci Turčok 20. júna 2017. Zasahovalo 9 členov. Evakuovali 23 obyvateľov rodinného domu, následne likvidovali požiar rodinného domu a rozoberali konštrukcie, keďže išlo o komplikovaný požiar celého objektu. Hasiči museli byť obzvlášť opatrní, pretože v horiacom dome boli obyvatelia v karanténe pre infekčnú žltačku typu A.
Hasiči z Jelšavy sa pravidelne zúčastňujú na okresných hasičských súťažiach. Minulý rok dokonca získali prvé miesto.
3. Ján Švajčiak zachránil topiace sa batoľa
Ján Švajčiak (59) z obce Medzibrod (okr. Banská Bystrica) je členom DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) od roku 1983. Je dlhoročný aktívny člen, pracoval ako preventivár. Od roku 2005 pracuje ako veliteľ DHZ. Vykonáva aj funkciu okrskového veliteľa. V roku 2004 mu bola udelená medaila „Za príkladnú prácu" a v roku 2014 „Za zásluhy". Svoje skúsenosti odovzdáva členom na pravidelných cvičeniach.
Spomedzi mnohých zásahov je výnimočný práve jeden, pri ktorom zachránili len 14 mesačného chlapčeka Samka pred utopením. V júni sa Samko hral v blízkosti požiarnej nádrže v Medzibrode. Na svojho brata mala dávať pozor staršia sestra. V požiarnej nádrži bola po dažďoch mútna voda, hlboká asi 2 metre. Ján Švajčiak bol náhodou v blízkosti nádrže a intuitívne pozoroval Samka, ktorý sa dostal až na okraj nádrže, do ktorej v určitom momente spadol. Ján neváhal ani sekundu, dobehol ku nádrži a zbadal mikinu pod vodou, za ktorú chlapca vytiahol na breh. Okamžite mu poskytol profesionálnu prvú pomoc. Po malej chvíli z chlapca vyprskla voda a začal normálne dýchať.
4. Juraj Barta vzdeláva budúcich hasičov
Juraj Barta (35) z obce Bystričany (okr. Prievidza) je dobrovoľným hasičom už 18 rokov. Na začiatku svojej kariéry sa zapájal do činností Dobrovoľného hasičského zboru v Bystričanoch ako súťažiaci, rozhodca, člen výboru, preventivár obce či veliteľ družstva zásahovej jednotky. Jeho hlavným záujmom bola práca a vzdelávanie budúcich hasičov v Dobrovoľnom hasičskom zbore Bystričany. Niekoľkokrát sa prebojoval na krajské kolo hry Plameň Trenčianskeho kraja. V roku 2007 založil Ligu mladých hasičov.
Juraj Barta dnes u dobrovoľných hasičov zastáva celý rad funkcií. Je napríklad členom Republikovej komisie mládeže DPO SR a zároveň aj predseda Dobrovoľného hasičského zboru Bystričany. Je držiteľom odznakov odbornosti a pravidelne sa zdokonaľuje na rôznych školeniach. V neposlednom rade je aj členom Dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý je zaradený v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v A kategórii, kde zastáva funkciu veliteľa družstva hasičskej jednotky. Medzi najkomplikovanejší zásah, ktorého sa zúčastnil, bol požiar chaty v obci Veľké Uherce, pri ktorom sa museli používať aj autonómne dýchacie prístroje a celkový zásah trval približne 7 hodín.
Alexandra Gallisová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-