DPO SR udelila ocenenie Zaslúžilý člen DPO SR Pavlovi Berkimu – DHZ Jelšava,
DPO SR udelila medailu so stuhou Za mimoriadne zásluhy – Gabriela Jakubecová, Ing. Pavol Zapletal, MBA – DHZ Jelšava, Ján Melicher – DHZ Muráň.
Čestné uznanie ÚzO DPO Revúca – Lýdia Nemogová Gallová, Dezider Pavelko – DHZ Rákoš, Ing. Ján Kilík – DHZ Revúčka, Vladimír Javor – DHZ Ratkovské Bystré, Július Piater – DHZ Lubeník.
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva III. Stupeň – Ladislav Berki, Pavol Berki – DHZ Jelšava
Medailu Vojtecha Nemáka ÚzO DPO SR Revúca – Ladislav Berki – DHZ Jelšava, pplk. Ing. Štefan Nikolovič – OR HaZZ Revúca, Milan Takáč – DHZ Rákoš
Medailu sv. Floriána ÚzO DPO SR Revúca – mjr. Ing. Stanislava Šuhajová – OR HaZZ Revúca
Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – Humanita SK – DHZ Gemerská Ves – Zoltán Györy, István Oláh, Martin Kaššai, Patrik Kaššai, Štefan Kallo, Alexander Szögedi, Milan Sklenárik, Tomáš Jankóšik
DHZ Držkovce – Štefan Dusza, Zoltán Jankóšik, Ladislav Üveges
OR HaZZ Revúca – mjr. Ing. Cyril Siman.
Hodnosti a povýšenia pre DHZ Rákoš:
Vrchný technik – Vladimír Valko
Starší technik – Ján Badín
Technik – Milan Takáč
Mladší zbormajster – Marek Bánes ml.
Zbormajster – Slavomír Siman
Mladší zbormajster – Michal Urban
Vrchný hasič – Adriana Adamšíková.
Po odovzdávaní sa konalo zasadnutie Aktívu Zaslúžilých členov pri ÚzO DPO SR v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo sedem Zaslúžilých členov.
Mohla začať previerka pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu, ktorej sa zúčastnilo 14 družstiev v kategórii mužov a 1 družstvo v kategórii dorastencov. Súťaž pozostáva z dvoch disciplín – požiarny útok s vodou a štafeta 8 x 50 m. Lepšie časy v sekundách sa spočítajú a vznikne konečné poradie družstiev.
Výsledky:
Dorastenci
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta Lepší čas |
súčet | poradie |
| 7. | Nandraž | NP | 108,55 | - | - |
Muži
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta lepší čas |
súčet | poradie |
| 1. | Rákoš | 28,51 | 105,22 | 125,19 | 6 |
| 2. | Nandraž | NP | 98,10 | - | - |
| 3. | Jelšava | 28,71 | 93,18 | 121,89 | 5 |
| 4. | Ratková | 20,87 | 89,16 | 110,03 | 4 |
| 5. | Muránska Dlhá Lúka | 25,10 | 103,37 | 128,47 | 7 |
| 6. | Kameňany | 33,87 | 108,94 | 142,81 | 11 |
| 8. | Sirk | 36,43 | 105,57 | 142,00 | 10 |
| 9. | Ratkovské Bystré | 40,50 | 93,27 | 133,77 | 9 |
| 10. | Gemerské Teplice | 57,91 | 105,94 | 163,85 | 12 |
| 11. | Magnezitovce | 30,98 | 97,87 | 128,85 | 8 |
| 12. | Gemer | NP | 108,91 | - | - |
| 13. | Hucín | 22,77 | 87,00 | 109,77 | 3 |
| 14. | Revúčka | 17,95 | 87,90 | 105,85 | 1 |
| 15. | Chyžné | 21,38 | 86,27 | 107,65 | 2 |
Na Krajské kolo do Banskej Bystrice postupuje v kategórii mužov DHZ Revúčka, v kategórii dorastencov Nandraž nemohol byť ohodnotený, nakoľko nesplnil obe disciplíny.
Na Gemerský pohár do Plešivca postúpili 4 mužské družstvá, ktoré získali najlepšie časy v požiarnom útoku s vodou – Revúčka, Ratková, Chyžné a Hucín.
Počas plnenia povinných disciplín prebiehal aj pretek jednotlivca. Prihlásilo sa 15 záujemcov, limit a výkonnostnú triedu získali:
Jakub Čonka – DHZ Nandraž
Slavomír Siman – DHZ Rákoš, Viera Bérešová – DHZ Jelšava, Tomáš Ogurčák – DHZ Ratková
Benjamín Farkaš – DHZ Ratková, Milan Takáč ml. – DHZ Rákoš, Martin Stehlo – DHZ Jelšava.
Poďakovanie patrí všetkým organizátorom celodenného príjemného podujatia. Prajeme ešte množstvo plodných rokov jubilujúcemu DHZ, ale aj všetkým ostatným.
Gabriela Jakubecová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-