V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičského športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa začiatkom 90, rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou, spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota, a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe ktorú nazvali Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV), už nebohý. Spoluautorom bol Štefan Máté.
Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy.
Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú. Nultý ročník bol organizovaný v obci Muránska Dlhá Lúka v roku 1991. Súťaž organizovali okresy nasledovne: Rimavská Sobota 12-x, Rožňava 11-x a Revúca 8-x. V rokoch 2020 a 2021 sa pre pandémiu Covid súťaž neorganizovala.
Gemerský pohár v držbe mali: okres Rimavská Sobota 24-x a Rožňava 7-x.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave v spolupráci s Obcou Plešivec a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Plešivec zorganizovali v sobotu 16. septembra 2023 už jubilejný XXX. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe.
Poradie družstiev v súťaži bolo vyžrebované vopred na stretnutí zástupcov okresov v obci Plešivec 31. augusta 2023.
Slávnostný nástup trval trošku dlhšie, ako býva zvykom, nakoľko išlo o jubilejný ročník. Po príhovoroch predsedu ÚzO DPO SR v Rožňave Mariana Kapustu, starostky obce Plešivec Ivety Šušánovej, zástupcu Krajskej organizácie DPO SR Košice Ing. Petra Wolfa, a tajomníka ÚzO DPO SR
v Rožňave PhDr. Michala Terraia, MBA, nastal čas oceňovania. Boli odovzdané Ďakovné listy, ocenenia. Pri príležitosti 30. ročníka hasičskej súťaže O Gemerský pohár bol udelený Záslužný kríž Za rozvoj slovenského hasičstva: Ing. Ján Šimon, Ing. Milan Brdársky, Štefan Máté, Marián Kapusta, Ján Melicher, Ing. Vladimír Šándor.
Po oceňovaní mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 10 družstiev, v kategórii ženy – 2 družstvá, v kategórii dorastenci – 2 družstvá a v kategórii dorastenky – 1 družstvo.
V ý s l e d k y:
- Muži
| Poradie | DHZ | Okres | čas |
| 1. | Rákoš | Revúca | 16,28 |
| 2. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 16,84 |
| 3. | Kružno | Rimavská Sobota | 18,14 |
| 4. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 18,48 |
| 5. | Gemerská Poloma | Rožňava | 19,36 |
| 6. | Hucín | Revúca | 20,32 |
| 7. | Revúčka | Revúca | 20,78 |
| 8. | Plešivec | Rožňava | 23,34 |
| 9. | Valice | Rimavská Sobota | 24,72 |
| 10. | Rudná | Rožňava | 31,29 |
- Ženy
| 1. | Kružno | Rimavská Sobota | 21,72 |
| 2. | Koceľovce | Rožňava | 30,21 |
- Dorastenci
| 1. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 20,11 |
| 2. | Ratkovské Bystré | Revúca | 25,38 |
- Dorastenky
| 1. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 24,43 |
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny získala Rimavská Sobota 35 bodov, Revúca 21 bodov a Rožňava 12 bodov. Putovný pohár v roku 2023 získal okres Rimavská Sobota.
Na nástupe bol vyhodnotený jubilejný ročník O putovný Gemerského pohára, víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť.
Poďakovanie patrí obci Plešivec a starostke Ivete Šušánovej, za celú spoluorganizáciu súťaže, priestory futbalového ihriska v obci.
Ďalej ďakujeme Slovenskému červenému krížu z Rožňavy a jeho členkám za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže, všetkým objektívnym rozhodcom, a samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže..
Bol to príjemne strávený deň v kruhu hasičskej rodiny.
Gabriela Jakubecová
Fotografie: Viera Bérešová, , Michal Terrai, Gabriela Jakubecová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-