
Našli sa aj tu menšie problémy, ktorým sa možno v budúcnosti vyvarovať a predísť ich nečinnosti. Čerpanie vody z vodného zdroja Roštárskeho potoka, tiež bolo zvládnuté na výbornú, cisterny boli včas dopĺňané a voda na požiarovisko dopravená. Nakoľko sa išlo aj cez štátnu cestu, bola zabezpečená aj regulácia, ktorá bola tiež super zvládnutá. Ďakujeme našim členom, ako aj zamestnancom Obce Roštár, MOPS (miestnej občianskej poriadkovej služby). Každý čas, miesto a prostriedok, technika a člen bol správne a včas zaradený a využitý. Ďakujeme aj majiteľovi PD Roštár, ktorý nám takéto cvičenie umožnil a dovolil si to tam v ich areáli preskúšať. Zakúpil nám aj občerstvenie a ostatné potrebné služby. Ďakujeme veľmi pekne za všetko pánovi Jozefovi Zobolovi. Vďaka patrí aj príslušníkom a vedeniu OR HaZZ Rožňava, ktorí sa uvedeného cvičenia zúčastnili ako pozorovatelia a hodnotitelia, teda mali sme od nich vyhodnotené spomenuté udalosti počas cvičenia, ktorých sa určite v budúcnosti vieme a môžeme vyvarovať, ale konečné hodnotenie z ich strany bolo výborné

a naozaj boli spokojní s účasťou a zapojením DHZO v rámci okresu. Preskúšanie bolo až u 25 DHZO a spolu 157 členov. Ďakujeme aj my z ÚzO DPO SR Rožňava za ich spoluprácu a činnosť ako hodnotiteľov. Občerstvenie (varenie klobások) nám pripravili členovia z DHZO Ochtiná, ktoré zabezpečil, aj všetko s tým spojené, predseda DHZ, veliteľ DHZO a predseda ÚzO DPO SR Rožňava v jednej osobe, pán Marián Kapusta. Ďakujeme chlapci.
Od veliteľa zásahu som sa dozvedel, že niektorých to cvičenie tak „bavilo“, že bol problém, keď mali svoju činnosť v zásahu ukončiť, a požiadali ho, aby ich ešte nechal dokončiť dopravu vody.
Taktické cvičenie sme robili v úzkej, ale dobrej spolupráci aj s Pohotovostným pátracím tímom KE kraja (PPT), ktorého členovia, aj členovia kynológie, mali vytvorený svoj plán pre cvičenie a hľadali nezvestné osoby, ktoré z dôvodu požiaru ušli do priľahlých lúk a lesov. Všetky osoby sa podarilo nájsť, cvičené psíky stopu našli, zdravotníci, aj za pomoci členov Slovenského Červeného kríža z Rožňavy (SČK), ich ošetrili a priviezli do bezpečia operačného strediska. Všetko sa zdarne ukončilo.

Zhodnotenie – záverečné slovo: každý čakal, aké chyby sa mu podarilo, možno nevedomky urobiť, ktoré si hodnotitelia, a velitelia zásahu a družstiev všimli. Ale naozaj sme dobre naučení, vycvičení, dobre pripravení, vyzbrojení technikou, ktorá slúži a chodí do terénu. Postupne sa hodnotenia ujali – tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai („operačný“) a Mgr. Štefan Hronec, podpredseda UzO DPO SR Rožňava, predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, ktorý zároveň poďakoval každému zúčastnenému za aktivity na taktickom cvičení, odovzdal ďakovné listy: majiteľovi areálu, za všetko čo pre nás bolo poskytnuté, za spoluprácu ďakovný list Obci Roštár, starostovi obce Mgr. Andrejovi Lalikovi, ďakovný list za spoluprácu PPT, za spoluprácu ďakovný list SČK. Veliteľ zásahu pre taktické cvičenie pán Filip Revúcky zhodnotil prehľadnosť a súčinnosť všetkých zasahujúcich družstiev, ich veliteľov, konštatoval, že rozumeli pokynom, aj keď trošku komunikácia a spojenie vysielačkami sa musí zlepšiť, ale naozaj je to všetko v poriadku. Bol spokojný a verí, že do budúcna sa aj ostatné DHZO, ktoré dnes nemohli prísť, zapoja do takýchto cvičení. Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté zhodnotil dnešný deň ako veľmi vydarený, na vysokej úrovni, poďakoval všetkým

za činnosť a teší sa na podobné cvičenia v okrese, alebo v spolupráci. Hodnotiteľ, zástupca riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Florián Albert, pochválil za ustrojenosť všetkých zasahujúcich, dobrú pripravenosť a vidí, že je to stále o zlepšovaní sa a chcení členov, nie je to niečo, čo by sa nasilu robilo, a vidieť, že je to o jasnej dobrovoľnosti. Pán riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprál, v dnešný meninový deň, pri hodnotení zasahujúcich povedal, že je prekvapený zo záujmu a z počtu dobrovoľných hasičov, ktorých sa podarilo zorganizovať, aby tak ukázali svoju pripravenosť pre prípadné reálne požiare (ktoré nech sú čím menej, alebo vôbec). Ďakoval za vytvorenie takéhoto taktického cvičenia, zorganizovanie a preverenie síl a prostriedkov v okrese Rožňava.
Bolo to úspešne zvládnuté taktické cvičenie, aj počasie nám prialo, a tešíme sa na spoločné, súčinnostné cvičenia aj v budúcnosti.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12475/velkokapacitny-sennik-v-rostari-hasili-v-ramci-taktickeho-cvicenia#sigProGalleria6c2913d19e

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-