Program pokračoval v „Dome prírody“ (Tájház), kde bola otvorená výstava s hasičkou tematikou pod názvom „Príbeh hasičov z Tótkomlósa“, kte sa nachádzajú zozbierané krásne historické odevy, náradia, dokumenty.
Z výstavnej siene sa jelšavská delegácia premiestnila do ďalších priestorov, kde formou rozhovoru bola predstavená nová kniha „100-ročné hasičstvo v Tótkomlósi“.
Počas tohto rozhovoru veliteľ hasičov z Tótkomlósa Sándor Nagy poukázal na to, že stále túžil mať hasičskú zástavu, nenašli sa však z minulosti žiadne záznamy o tom, či niekedy vôbec bola. Pri každej návšteve Jelšavy obdivoval na zbrojnici jelšavské zástavy. 23. júla 2023 bola v Jelšave odovzdaná zástava aj so stuhou hasičom z Tótkomlósa. Bola to veľmi dojemná spomienka.
Po predstavení knihy program pokračoval slávnostnou členskou schôdzou, na ktorej sa odovzdávali ocenenia. Okrem iných boli ocenení aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy:
- Pamätným list s odznakom svätého Floriána za rozvoj cezhraničnej spolupráce – Ing Pavol Zapletal, MBA – veliteľ DHZ Jelšava
- Pamätný list a plaketu – Ing. Pavol Zapletal, MBA, veliteľ DHZ Jelšava a Gabriela Jakubecová, tajomníčka DHZ Jelšava.
Po odovzdaní cien bola dekorovaná tótkomlóšska hasičská zástava. Po tomto akte nasledovala slávnostná večera. Bolo to príjemné posedenie s rôznymi spomienkami a s plánovaním do budúcna. Takto sa skončil prvý slávnostný deň.
V sobotu 11. 05. ráno sa začali zhromažďovať hasiči v historických, ale aj nových uniformách pred zbrojnicou, kde sa vytváral sprievod hlavnou ulicou. Ku jelšavským hasičom sa pridali ďalší traja členovia. Na začiatku sprievodu kone ťahali historickú striekačku, na ktorej sedel štyria hasiči v dobových uniformách, po nich išli mažoretky, ktorým do kroku hrala miestna mládežnícka dychovka. Za štyrmi zástavami išli hasiči a pozvaní hostia, koniec sprievodu tvorila hasičská technika – 16 hasičských áut, ktoré spanilou jazdou prešli väčšiu časť mesta.
Keď všetci dorazili na určené miesto, mohla začať súťaž CTIF, ktorej sa zúčastnilo 20 ženských a mužských kolektívov z celého Maďarska. Súbežne so súťažou začala ukážka záchranných prác pri autonehode.
Deti a aj dospelí si mohli pozrieť vystavenú techniku a rôzne sprievodné aktivity s hasičskou tematikou. Stretlo sa tu mnoho priateľov a známych.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy uložili veniec pri buste Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý je pochovaný na cintoríne v Jelšave.
Súťaž sa chýlila ku koncu, víťazi začali byť jasní, len jedno ocenenie nebolo ešte odovzdané. Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, veliteľ DHZ Jelšava na úvod poukázal na to, že hasičom sa chce stať mnoho mladých ľudí len preto, aby sa mohli chváliť fotkami, ale hasič srdcom sa nepotrebuje chváliť fotkami, ale chvália ho činy. Jeden takýto hasič je aj Sándor Nagy, veliteľ ÖTE Tótkomlós, ktorému odovzdal Záslužný zlatý kríž za rozvoj medzinárodnej spolupráce medzi DHZ Jelšava a ÖTE Tótkomlós.
Po tomto ocenení sa mohla vyhodnotiť súťaž, odovzdať ceny.
Deň sa končil a s ním sa končila aj naša návšteva medzi príjemnými ľuďmi, priateľmi hasičmi.
Lúčenie bolo ťažké, ale sme pospomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12653/jelsavcania-oslavili-storocnicu-dobrovolnych-hasicov-v-totkomlosi#sigProGalleria0bc53c3e5b

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-