Po obrazovej prezentácii bola zvolená návrhová komisia v zložení Zdenko Švejkovský, Ivan Petro Zachar, Zdenko Javorčík ml. Predseda návrhovej komisie Zdenko Švejkovský predstavil záujemcov o vstup do členskej základne DHZ – Jaroslava Bartoša, Dávida György, Jána Zubáka. Členská základňa hlasovala anonymne na hlasovacích lístkoch za prijatie nových členov. Všetci záujemcovia boli prijatí.
Po hlasovaní nasledoval rozkaz veliteľa č. 1/2025, v ktorom:
- boli povýšení do hodností:
mladší inšpektor – Zdenko Javorčík ml., Ivan Petro Zachar, MVDr. Milan Kolesár, Miroslav Kováč
technik – Miroslav Berki
rotník – Marek Javorčík
- boli odovzdané stužky s medailami:
Za vernosť 10 rokov – Ladislav Horváth, Gabriela Samková, Zdenko Javorčík st., Zdenko Švejkovský, Ľudovít Koren
Za vernosť 20 rokov – Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ
Za vernosť 30 rokov – Marian Gacko
Za príkladnú prácu – Slavomír Machava, Juraj Samko ml., Viera Bérešová, Zdenko Švejkovský, Zdenko Javorčík najml., Jaroslav Humeník, Martin Stehlo
Za zásluhy – Ivan Petro Zachar, Ladislav Horváth
- boli udelené uznania:
Čestné uznanie DPO SR – ÚzO – Ladislav György, Ján Hudaček, Marek Javorčík, Roman Javorčík
Medaila sv. Floriána bronzová – Attila Žilka, Bc. Gabriela Sabonová
Medaila Vojtecha Nemáka bronzová – Gabriela Jakubecová, Ondrej Kožiak
Čestný funkcionár DPO SR bronzová – Pavol Berki
Po hlasovaní nasledovali správy o činnosti:
krúžku PLAMEŇ – predložila Gabriela Jakubecová,
strojnej služby – predložil Zdenko Javorčík ml.,
protiplynovej služby – predložil Zdenko Švejkovský,
hospodára – predložil Miroslav Kováč,
revíznej služby – predložil Ivan Petro Zachar,
DHZ – predložil Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Veliteľ DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA predložil plán práce na rok 2025.
V diskusii vystúpili:
Zdenko Švejkovský vyhodnotil previerkové cvičenie zo dňa 08. 02. 2025, navrhol vykonávanie pravidelného cvičenia s ADP, komunikácia s vysielačkami,
Ing. Pavol Zapletal, MBA navrhol vyškoliť ďalšieho člena DHZ na obsluhu PP 20, informoval o hlasovaní v Ankete Dobrovoľní hasiči roka, informoval o zvolávacom systéme FIRE PORT,
Ivan Petro Zachar navrhol zvoliť za predsedu revíznej komisie Jána Jureka.
Veliteľ DHZ poďakoval všetkým členom, za množstvo času venovanú dobrovoľnej činnosti. Oboznámil prítomných s plánovanou činnosťou v roku 2025.
Ďakujeme za poskytnutie priestorov v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave a za večernú prehliadku. Ďalej ďakujeme za občerstvenie Pizzerii BELLA PIAZZA Jelšava a Pizzerii Marčelo v Jelšave.
Za spoluprácu a podporu v roku 2024 patrí poďakovanie Mestu Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava, Mestským lesom Jelšava, Mestským službám Jelšava, Základnej škole s Materskou školou Jelšava, Špeciálnej základnej škole Jelšava, fa. Florián, s. r. o. Martin, Attilovi Žilkovi, Silvii Zapletalovej a Andrejovi Hudákovi.
Samozrejme, poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí prispeli pri príprave tejto schôdze, príprave chutného guláša a aj rodinným príslušníkom všetkých dobrovoľných hasičov.
Nedeľa 9. februára patrila hosťom. Príjemný deň začal návštevou malého tunela v Magnezitovciach, prechádzke na Hrádku, kde sme si pozreli Štôlňu Barbora a naobedovali sme sa v Hoteli Hrádok. Po obede sme sa s hosťami rozlúčili.
Bol to príjemne strávený víkend s priateľmi hasičmi.
Gabriela Jakubecová
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12883/jelsavski-hasici-bilancovali#sigProGalleriad92ce4d9cd

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-