Po obrazovej prezentácii bola zvolená návrhová komisia v zložení Zdenko Švejkovský, Ivan Petro Zachar, Zdenko Javorčík ml. Predseda návrhovej komisie Zdenko Švejkovský predstavil záujemcov o vstup do členskej základne DHZ – Jaroslava Bartoša, Dávida György, Jána Zubáka. Členská základňa hlasovala anonymne na hlasovacích lístkoch za prijatie nových členov. Všetci záujemcovia boli prijatí.
Po hlasovaní nasledoval rozkaz veliteľa č. 1/2025, v ktorom:
- boli povýšení do hodností:
mladší inšpektor – Zdenko Javorčík ml., Ivan Petro Zachar, MVDr. Milan Kolesár, Miroslav Kováč
technik – Miroslav Berki
rotník – Marek Javorčík
- boli odovzdané stužky s medailami:
Za vernosť 10 rokov – Ladislav Horváth, Gabriela Samková, Zdenko Javorčík st., Zdenko Švejkovský, Ľudovít Koren
Za vernosť 20 rokov – Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ
Za vernosť 30 rokov – Marian Gacko
Za príkladnú prácu – Slavomír Machava, Juraj Samko ml., Viera Bérešová, Zdenko Švejkovský, Zdenko Javorčík najml., Jaroslav Humeník, Martin Stehlo
Za zásluhy – Ivan Petro Zachar, Ladislav Horváth
- boli udelené uznania:
Čestné uznanie DPO SR – ÚzO – Ladislav György, Ján Hudaček, Marek Javorčík, Roman Javorčík
Medaila sv. Floriána bronzová – Attila Žilka, Bc. Gabriela Sabonová
Medaila Vojtecha Nemáka bronzová – Gabriela Jakubecová, Ondrej Kožiak
Čestný funkcionár DPO SR bronzová – Pavol Berki
Po hlasovaní nasledovali správy o činnosti:
krúžku PLAMEŇ – predložila Gabriela Jakubecová,
strojnej služby – predložil Zdenko Javorčík ml.,
protiplynovej služby – predložil Zdenko Švejkovský,
hospodára – predložil Miroslav Kováč,
revíznej služby – predložil Ivan Petro Zachar,
DHZ – predložil Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Veliteľ DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA predložil plán práce na rok 2025.
V diskusii vystúpili:
Zdenko Švejkovský vyhodnotil previerkové cvičenie zo dňa 08. 02. 2025, navrhol vykonávanie pravidelného cvičenia s ADP, komunikácia s vysielačkami,
Ing. Pavol Zapletal, MBA navrhol vyškoliť ďalšieho člena DHZ na obsluhu PP 20, informoval o hlasovaní v Ankete Dobrovoľní hasiči roka, informoval o zvolávacom systéme FIRE PORT,
Ivan Petro Zachar navrhol zvoliť za predsedu revíznej komisie Jána Jureka.
Veliteľ DHZ poďakoval všetkým členom, za množstvo času venovanú dobrovoľnej činnosti. Oboznámil prítomných s plánovanou činnosťou v roku 2025.
Ďakujeme za poskytnutie priestorov v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave a za večernú prehliadku. Ďalej ďakujeme za občerstvenie Pizzerii BELLA PIAZZA Jelšava a Pizzerii Marčelo v Jelšave.
Za spoluprácu a podporu v roku 2024 patrí poďakovanie Mestu Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava, Mestským lesom Jelšava, Mestským službám Jelšava, Základnej škole s Materskou školou Jelšava, Špeciálnej základnej škole Jelšava, fa. Florián, s. r. o. Martin, Attilovi Žilkovi, Silvii Zapletalovej a Andrejovi Hudákovi.
Samozrejme, poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí prispeli pri príprave tejto schôdze, príprave chutného guláša a aj rodinným príslušníkom všetkých dobrovoľných hasičov.
Nedeľa 9. februára patrila hosťom. Príjemný deň začal návštevou malého tunela v Magnezitovciach, prechádzke na Hrádku, kde sme si pozreli Štôlňu Barbora a naobedovali sme sa v Hoteli Hrádok. Po obede sme sa s hosťami rozlúčili.
Bol to príjemne strávený víkend s priateľmi hasičmi.
Gabriela Jakubecová
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12883/jelsavski-hasici-bilancovali#sigProGalleriad92ce4d9cd
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-