Pri stavebných prácach pomáhali čiastočne zdarma nadšení stúpenci: baníci, povozníci a remeselníci. V roku 1926 zakúpilo mesto prvú motorovú striekačku zn. FLADER o výkone 1 200 l vody za 1 min. a v roku 1932 zakúpilo prvú automobilovú striekačku značky ŠKODA 206. Táto striekačka je vystavená v Krajskom múzeu v Prešove. Špecifikáciou múzea sú dejiny hasičstva a hasičskej techniky.
Oslava tejto významnej udalosti 150. výročia založenia DHZ sa konala dňa 6.6.2025 so začiatkom o 11.00 hod. v areáli Hasičskej zbrojnice v Dobšinej. Pozvanie prijali vzácni hostia: pán predseda NR SR Richard Raši, poslanec NR SR Róbert Puci, štátny tajomník ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák, štátny tajomník MPSVaR a rodák z Dobšinej Peter Pamula, evanjelický farár Radovan Gdovin a rímskokatolícky farár Marek Sopko, člen Snemu DPO SR a zamestnanec sekretariátu DPO SR Bratislava vrchný inšpektor Peter Wolf, predseda Územnej organizácie DPO SR Rožňava vrchný inšpektor Marián Kapusta, členovia Pléna Územnej organizácie DPO SR mladší inšpektor Filip Revúcky a mladší inšpektor Ján Holovár, riaditeľ ORHaZZ a tiež rodák z Dobšinej pplk. Martin Kaprál, vedúci zamestnanci ORHaZZ pplk. Florián Albert a pplk. Radovan Ružík, prednosta OÚ Rožňava Marián Varga, taktiež rodák z Dobšinej a ďalšie významné osobnosti verejného a kultúrneho života v meste Dobšiná.

Po privítaní hostí a zápise do kroniky DHZ nasledoval slávnostný nástup hasičskej jednotky, príhovory hostí a veliteľa hasičskej jednotky Ivana Garana. Slávnostný príhovor predniesol primátor mesta Dobšiná Radovan Žori (na obr. vpravo). Hasičom a pozvaným hosťom sa prihovoril aj predseda NR SR Richard Raši (na obr. vľavo). Slová uznania a vďaky rovnako predniesli páni: štátny tajomník Michal Kaliňák, riaditeľ OR HaZZ Martin Kaprál. S príhovorom vystúpil pán štátny tajomník Peter Pamula, ktorý bol od detstva zanieteným hasičom. Vo svojom príhovore pripomenul významné osobnosti hasičstva v Dobšinej, ktoré už nie sú medzi nami, a to pána Ľudovíta Kukuru, ktorý bol veliteľom DHZ 40 rokov, Viktora Čuchrana, ktorý bol veliteľom 19 rokov a zanieteného strojníka Samuela Kirschnera.
Po slávnostných príhovoroch nasledovalo požehnanie sochy svätého Floriána a príhovory kňazov evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi. Cele podujatie oživilo vystúpenie mužskej speváckej zložky folklórneho súboru Gemer v Dobšinej. Nasledoval sprievod mestom k budove kultúrneho domu, kde sa konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo.
Mesto Dobšiná odovzdávalo ocenenia občanom mesta, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho rozvoju. Medzi ocenenými boli dlhoroční členovia DHZ Jozef Hudák, Vojtech Opremčák a in memoriam Viktor Čuchran.
Územná organizácia DPO SR v Rožňave udelila jednotlivým členom DHZ čestné uznania, medaily „Za príkladnú prácu“, „Za zásluhy“ a medailu „sv. Floriána“. Rozkazom veliteľa Územnej organizácie DPO SR v Rožňave povýšila jednotlivých členov mestského hasičského zboru do hodností nadzbormajster, mladší technik a vrchný technik.
Pri príležitosti tohto významného jubilea bola na záver pokrstená kniha „História hasičstva v Dobšinej 1875-2025“, ktorej autorom je spisovateľ, rodák z Dobšinej, Jozef Leffler. Po ukončení oficiálnej časti nasledovala slávnostná recepcia.
Ďakujeme Mestu Dobšiná a všetkým zúčastneným za slávnostný a dôstojný priebeh slávnosti.
Ivan Garan,
veliteľ DHZ Dobšiná
Foto: Dobšinské noviny
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12985/stopaetdesiate-vyrocie-zalozenia-dobrovolneho-hasicskeho-zboru-mesta-dobsina#sigProGalleriaf59a124637

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-