Naša cesta pokračovala do Štítnika do Vodného hradu, kde sme videli mini zoo, zahrali sme si rôzne hry a prezreli si výstavu obrazov.
V utorok 8. júla sme sa 13-timi deťmi presunuli na hasičskej technike na Hájenku na Hrádok. Prvým bodom programu bola návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Deti so zvláštnymi pocitmi vyšli z podzemia, ale plné zážitkov. Po presune na Hájenku sa deti hrali loptové hry na dvore, a ani sme sa nenazdali a prišiel čas obeda v jedálni Hotela Hrádok. Po chutnom obede program pokračoval kúpaním v bazéne pri Hoteli. Po kúpaní sme sa vrátili na Hájenku, kde sa začali schádzať už aj rodičia, deti sa hrali rôzne hry na dvore, dospelí hasiči pripravili a vytvorili pre deti penu. Po pene sme si pochutnali na opečených klobáskach a nastal čas rozlúčky, vrátili sme sa domov.
V stredu 9. júla ráno sme sa opäť stretli pred Mestským úradom, rozdali sme 10 deťom desiatu a olovrant a vybrali sme sa za ďalším cieľom – do Čierneho Balogu navštíviť Čiernohronskú železničku. Tu sme našli aj hasičskú lokomotívku, ktorá sa bude, ako sme zistili, rekonštruovať. Navštívili sme múzeum a potom sme sa previezli na vláčiku 2 trasy. Bol to pekný zážitok v krásnej prírode. Potom sme si v staničnej reštaurácii pochutnali na chutnom obede. Za obedom sa skončil program na tejto železničke a pobrali sme sa domov. Bol to príjemný deň.
Vo štvrtok 10. júla ráno začali deti (10) s rodičmi prichádzať na zbrojnicu s cestovnými taškami, nadišiel deň, kedy sme sa vybrali do Martina.
Prvá cesta viedla do Hasičského domu, kde sídli Odborná škola DPO SR. Už nás tu čakal veliteľ školy Ing. Róbert Kubeš, ktorý nám porozprával o škole, previedol nás po jej priestoroch. Potom sme pokračovali v ceste ďalej do Priekopy, časti Martina, do areálu SIM, kde nás „prichýlili“ miestni dobrovoľní hasiči, ktorí nám okrem ubytovania a stravy pripravili aj príjemný a zaujímavý program.
Po príchode sme sa ubytovali, naobedovali a prezreli sme si Hasičské múzeum č. 1 – historické koče, odev a rôzne pomôcky, ktoré používali naši predkovia. Potom sme sa presunuli do Vrútok do Výhrevne, kde sa opravujú a repasujú lokomotívy parné ale aj elektrické. Bol to zaujímavý zážitok.
Presunuli sme sa na spoločný tréning v hale, kde sú pripravené náradia na hasičskú 60-ku, na požiarny útok CTIF. Deti si vyskúšali presun na kladine, prešli si CTIF, viazali uzly. Nabrali mnoho skúseností, ktoré zužitkujú pri ďalších súťažiach u nás. Po večeri sme sa presunuli na ubytovňu, kde deti rozprávali o zážitkoch z celého dňa.
Piatok 11. júla začal zavčasu, deti sa zobúdzali dosť skoro, v očakávaní ďalších zážitkov, ktoré ich čakali v ten deň.
Po raňajkách sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Martine. Boli to 2 hodiny plné adrenalínu. Deti si vyskúšali zásahovú obuv, odev, potrebné ochranné pomôcky. Vyskúšali si rôzne typy nosidiel, prezreli si hasičskú techniku. Absolvovali „výcvik na polygóne“, po ktorom sledovali výcvik hasičov – ukážku, ako sa hasí z výšky z plošiny. Ďakujeme všetkým príslušníkom, ktorí sa nám venovali.
Presunuli sme sa späť do SIMu, kde sme si pozreli Hasičské múzeum č. 2 a 3 – hasičské autá a helikoptéru.
Prišiel čas obeda a po ňom sme sa rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Po ceste sme zastali v Martine na námestí, na ktorom sme sa poprechádzali a dali si zmrzlinu. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do Jelšavy, kde na deti už netrpezlivo čakali rodičia.
Bol to týždeň plný zážitkov, snáď deti budú na ne dlho spomínať.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie:
- Mestu Jelšava,
- Mestským lesom Jelšava za zapožičanie Hájenky,
- Attilovi Žilkovi za finančnú pomoc – zaplatenie autobusu do Martina,
- DHZ Rožňava – Mgr. Petrovi Mátému a Martinovi Bednárovi,
- Pracovníčkam Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
- Pizzerii U MICIA v Rožňave,
- SMZ, a. s. Jelšava,
- Vedeniu Ochtinskej aragonitovej jaskyne,
- Zamestnancom Čiernohronskej železničky za príjemný prístup a chutný obed,
- Katke Krštienovej za zabezpečenie Muránskych buchiet a pagáčov,
- Veliteľovi Odbornej školy DPO SR Ing. Róbertovi Kubešovi za príjemné privítanie a ukázanie priestorov školy,
- Ľubomírovi Vaňkovi, veliteľovi DHZM Martin-Priekopa, ktorý nám umožnil ubytovanie a stravu v SIMe,
- Členom DHZ Martin-Priekopa, ktorí sa nám venovali a pripravili príjemný program,
- Príslušníkom OR HaZZ v Martine za príjemné chvíle strávené na Hasičskej stanici,
- Pánovi šoférovi, ktorý mal trpezlivosť s deťmi,
- V neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora, ďakujem – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Miroslav Kováč, Ondrej Kožiak, Lukáš Javorčík, Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13006/v-jelsave-zorganizovali-denny-tabor-mladych-hasicov#sigProGalleria08dd1e62cb

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-