Naša cesta pokračovala do Štítnika do Vodného hradu, kde sme videli mini zoo, zahrali sme si rôzne hry a prezreli si výstavu obrazov.
V utorok 8. júla sme sa 13-timi deťmi presunuli na hasičskej technike na Hájenku na Hrádok. Prvým bodom programu bola návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Deti so zvláštnymi pocitmi vyšli z podzemia, ale plné zážitkov. Po presune na Hájenku sa deti hrali loptové hry na dvore, a ani sme sa nenazdali a prišiel čas obeda v jedálni Hotela Hrádok. Po chutnom obede program pokračoval kúpaním v bazéne pri Hoteli. Po kúpaní sme sa vrátili na Hájenku, kde sa začali schádzať už aj rodičia, deti sa hrali rôzne hry na dvore, dospelí hasiči pripravili a vytvorili pre deti penu. Po pene sme si pochutnali na opečených klobáskach a nastal čas rozlúčky, vrátili sme sa domov.
V stredu 9. júla ráno sme sa opäť stretli pred Mestským úradom, rozdali sme 10 deťom desiatu a olovrant a vybrali sme sa za ďalším cieľom – do Čierneho Balogu navštíviť Čiernohronskú železničku. Tu sme našli aj hasičskú lokomotívku, ktorá sa bude, ako sme zistili, rekonštruovať. Navštívili sme múzeum a potom sme sa previezli na vláčiku 2 trasy. Bol to pekný zážitok v krásnej prírode. Potom sme si v staničnej reštaurácii pochutnali na chutnom obede. Za obedom sa skončil program na tejto železničke a pobrali sme sa domov. Bol to príjemný deň.
Vo štvrtok 10. júla ráno začali deti (10) s rodičmi prichádzať na zbrojnicu s cestovnými taškami, nadišiel deň, kedy sme sa vybrali do Martina.
Prvá cesta viedla do Hasičského domu, kde sídli Odborná škola DPO SR. Už nás tu čakal veliteľ školy Ing. Róbert Kubeš, ktorý nám porozprával o škole, previedol nás po jej priestoroch. Potom sme pokračovali v ceste ďalej do Priekopy, časti Martina, do areálu SIM, kde nás „prichýlili“ miestni dobrovoľní hasiči, ktorí nám okrem ubytovania a stravy pripravili aj príjemný a zaujímavý program.
Po príchode sme sa ubytovali, naobedovali a prezreli sme si Hasičské múzeum č. 1 – historické koče, odev a rôzne pomôcky, ktoré používali naši predkovia. Potom sme sa presunuli do Vrútok do Výhrevne, kde sa opravujú a repasujú lokomotívy parné ale aj elektrické. Bol to zaujímavý zážitok.
Presunuli sme sa na spoločný tréning v hale, kde sú pripravené náradia na hasičskú 60-ku, na požiarny útok CTIF. Deti si vyskúšali presun na kladine, prešli si CTIF, viazali uzly. Nabrali mnoho skúseností, ktoré zužitkujú pri ďalších súťažiach u nás. Po večeri sme sa presunuli na ubytovňu, kde deti rozprávali o zážitkoch z celého dňa.
Piatok 11. júla začal zavčasu, deti sa zobúdzali dosť skoro, v očakávaní ďalších zážitkov, ktoré ich čakali v ten deň.
Po raňajkách sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Martine. Boli to 2 hodiny plné adrenalínu. Deti si vyskúšali zásahovú obuv, odev, potrebné ochranné pomôcky. Vyskúšali si rôzne typy nosidiel, prezreli si hasičskú techniku. Absolvovali „výcvik na polygóne“, po ktorom sledovali výcvik hasičov – ukážku, ako sa hasí z výšky z plošiny. Ďakujeme všetkým príslušníkom, ktorí sa nám venovali.
Presunuli sme sa späť do SIMu, kde sme si pozreli Hasičské múzeum č. 2 a 3 – hasičské autá a helikoptéru.
Prišiel čas obeda a po ňom sme sa rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Po ceste sme zastali v Martine na námestí, na ktorom sme sa poprechádzali a dali si zmrzlinu. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do Jelšavy, kde na deti už netrpezlivo čakali rodičia.
Bol to týždeň plný zážitkov, snáď deti budú na ne dlho spomínať.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie:
- Mestu Jelšava,
- Mestským lesom Jelšava za zapožičanie Hájenky,
- Attilovi Žilkovi za finančnú pomoc – zaplatenie autobusu do Martina,
- DHZ Rožňava – Mgr. Petrovi Mátému a Martinovi Bednárovi,
- Pracovníčkam Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
- Pizzerii U MICIA v Rožňave,
- SMZ, a. s. Jelšava,
- Vedeniu Ochtinskej aragonitovej jaskyne,
- Zamestnancom Čiernohronskej železničky za príjemný prístup a chutný obed,
- Katke Krštienovej za zabezpečenie Muránskych buchiet a pagáčov,
- Veliteľovi Odbornej školy DPO SR Ing. Róbertovi Kubešovi za príjemné privítanie a ukázanie priestorov školy,
- Ľubomírovi Vaňkovi, veliteľovi DHZM Martin-Priekopa, ktorý nám umožnil ubytovanie a stravu v SIMe,
- Členom DHZ Martin-Priekopa, ktorí sa nám venovali a pripravili príjemný program,
- Príslušníkom OR HaZZ v Martine za príjemné chvíle strávené na Hasičskej stanici,
- Pánovi šoférovi, ktorý mal trpezlivosť s deťmi,
- V neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora, ďakujem – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Miroslav Kováč, Ondrej Kožiak, Lukáš Javorčík, Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13006/v-jelsave-zorganizovali-denny-tabor-mladych-hasicov#sigProGalleria08dd1e62cb

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-