sobota, 11 júl 2026 10:22
Letný hasičský tábor PLAMEŇ 2026: Týždeň plný zážitkov a poznania Doporučený
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2026 sme už po tretíkrát zorganizovali letný hasičský tábor pre deti, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov PLAMEŇ v Jelšave. Aj tento rok sme v dňoch 6. – 10. júla pripravili pre deti vo veku od 9 do 13 rokov bohatý a rôznorodý program plný dobrodružstiev.
Pondelok: Zdravie, technika a výhľady v Rožňave
V pondelok sme s 11 deťmi vycestovali do Rožňavy. Naším prvým cieľom bola Soľná jaskyňa, kde sme počas hodinovej relaxácie urobili niečo pre svoje zdravie. Pre väčšinu detí to bola premiéra, ale určite nie posledná návšteva. Následne sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Rožňave.
V pondelok sme s 11 deťmi vycestovali do Rožňavy. Naším prvým cieľom bola Soľná jaskyňa, kde sme počas hodinovej relaxácie urobili niečo pre svoje zdravie. Pre väčšinu detí to bola premiéra, ale určite nie posledná návšteva. Následne sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Rožňave.
Deti sa tu oboznámili s náročnou činnosťou príslušníkov a s veľkým záujmom si prezreli hasičskú techniku. Za sprostredkovanie tejto návštevy srdečne ďakujeme PhDr. Michalovi Terraiovi, PhD. a vedeniu OR HaZZ. Po výdatnom obede v reštaurácii Micio nás čakala výzva na rožňavskom námestí – výstup na mestskú strážnu vežu. Hoci prekonanie výšky nebolo pre každého ľahké, tí, ktorí vystúpili až nahor, boli odmenení nádherným výhľadom na mesto a okolie. Záver dňa v Rožňave patril sladkej bodke v podobe zákusku a kofoly a po návrate do Jelšavy sme úspešný prvý deň zakončili zmrzlinou.
Utorok: Sklárske remeslo a história v Štítniku
V utorok sa 8 detí vydalo spoznávať Štítnik. Naša prvá zastávka viedla do dielne Gem Craft, kde ručne vyrábajú nádherné ozdoby zo skla a keramiky. Prešli sme si celú výrobňu a so zatajeným dychom sme sledovali, ako sa fúkajú sklenené gule. Presunuli sme sa do areálu Vodného hradu, kde si deti vlastnoručne vymaľovali svoju ozdobu, ktorú si odniesli domov ako pamiatku. Našu prechádzku sme spojili s Bebekovou cestou, pozreli sme si zvieratká a po obede sme sa vrátili domov. Ďakujeme za príjemný a poučný deň!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13311/letny-hasicsky-tabor-plamen-2026-tyzden-plny-zazitkov-a-poznania#sigProGalleria3b7fd071f1
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13311/letny-hasicsky-tabor-plamen-2026-tyzden-plny-zazitkov-a-poznania#sigProGalleria3b7fd071f1
Streda: Deň v objatí prírody na Hrádku
Streda patrila po celý deň prírode. S 11 deťmi sme zamierili do rekreačnej oblasti Hrádok pri Jelšave, kde nám skvelé zázemie poskytla Hájenka Mestských lesov Jelšava. Napriek tomu, že bolo po daždi, vybrali sme sa na na prechádzku po Ceste minerálov, kde sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí. Po hrách na dvore Hájenky a obede v Hoteli Hrádok dobre padol relax v bazéne. Popoludnie pokračovalo na Hájenke futbalom, rôznymi hrami a opekačkou. Unavení, ale šťastní sme sa večer vrátili domov. Počas dňa deti hrdo nosili nové táborové tričká, ktoré nám vyrobila firma Grafdekor Rožňava – veľmi sa nám páčili!
Štvrtok: Po stopách Coburgovcov a rozprávok
Vo štvrtok sme pokračovali v pobyte na čerstvom vzduchu. Autobusom sme sa s 8 deťmi odviezli na Prednú Horu. Odtiaľ sme prešli Krížovou cestou až ku Kaštieľu OLÚP. Privítala nás sprievodkyňa pani Monika Matajzová, ktorá nás previedla celým areálom. Videli sme moderné športoviská, bylinkovú záhradu, včelnicu s včelím domčekom aj prírodné golfové ihrisko. Následne sme navštívili poľovnícky zámoček Coburgovcov, kde sme sa aj naobedovali. Pani sprievodkyni ďakujeme za pútavý výklad a príjemné dopoludnie. Po obede naše kroky viedli do Revúcej, kde sme si vďaka interaktívnej hre Hviezdojed prezreli unikátne kovové rozprávkové bytosti.
Piatok: Podzemné krásy a zaslúžený wellness
V piatok ráno sme sa s 8 deťmi vybrali do Gombaseckej jaskyne nadýchať sa blahodarného vlhkého vzduchu a obdivovať kvapľovú jaskyňu. Z jaskyne sme sa presunuli do areálu Konský dvor v Brzotíne. Deti sa dosýta vybláznili a zrelaxovali vo wellnese, pochutili si na výbornom obede a potešili sa prehliadkou tunajších zvierat. Celotýždňový táborový maratón sme slávnostne ukončili v Kaviarni u Coburga v Jelšave.
Bol to skvelý, zmysluplne strávený týždeň. Veríme, že deti boli maximálne spokojné a každé z nich si domov odnieslo nezabudnuteľné zážitky a nové priateľstvá.
Tešíme sa na ďalší ročník!
Za pomoc rôzneho typu pri realizácii tábora ďakujeme:
- Mestu Jelšava
- Mestským lesom Jelšava
- SMZ, a. s. Jelšava
- MVDr. Milanovi Kolesárovi
- Attilovi Žilkovi
- Grafdekor Rožňava
- Ing. Pavlovi Zapletalovi, MBA
- členom DHZ Jelšava, ktorí pomohli pri realizácii tábora – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Gabriela Jakubecová, Zdenko Javorčík najmladší, Miroslav Kováč.
Gabriela Jakubecová
Zverejnené v
DHZ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.