žánrových kategóriách. Tematicky boli filmy rôznorodé a ich dĺžka sa pohybovala od jednej až do štyridsať minút. Filmy posudzovala porota, vysokoškolskí pedagógovia a aktívni filmoví tvorcovia: doc. Marcela Plítková, ArtD., PhDr. Tomáš Hučko, Mgr. Ladislav Munk, Mgr. Roman Varga, a Mgr. Michal Vrbňák. Títo odborníci boli zároveň aj lektormi na rozborovom seminári, kde sa podrobili analýze všetky uvedené filmy. Súťažné snímky autorov z najmladšej vekovej kategórie posudzovali aj členovia detskej poroty - žiaci bratislavskej ZŠ Milana Hodžu.
V rámci nesúťažnej projekcie mohli účastníci podujatia sledovať filmy autorov z Českej republiky a ocenené snímky z minuloročnej súťaže UNICA.
Výber z filmov ocenených na 21. ročníku CINEAMA bude uvedený na českej národnej súťaži Český videosalón 14. - 16. júna 2013 v Ústí nad Orlicí a v auguste na svetovej súťaži a kongrese UNICA v rakúskom Fieberbrunne. Vynikajúci úspech dosiahol Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý svojím súťažným filmom Norik muránsky získal hlavnú cenu Cineama 2013. Pre náš región s cenou prišla zo súťaže aj Alexandra Borzy z Rožňavy, ktorá v kategórii C, autori do 25 rokov si priniesla Čestné uznanie za dokument Bakuľkár. Kolektív Reedukačného centra z Čerenčian v kategórii A, autori do 16 rokov získal za hraný film Robo a Aďa 2. miestoa v kategórii A, autori do 16 rokov za animovaný film Osud nepochopeného diela získal 2. miesto Michal Šereš z Rimavskej Soboty. Všetkým oceneným autorom z Gemera srdečne blahoželáme.
Na moju otázku, ako prijal správu o ocenení filmu, mi pán Peter Poboček z Revúcej odpovedal: "Dokumentárny film Norik muránsky prešiel okresnou prehliadkou v Rimavskej Sobote, krajskou v Žiari nad Hronom a dostal sa až do celoslovenskej prehliadky CINEAMA 2013 v Bratislave, kde získal hlavnú cenu. Na krajskej a celoslovenskej prehliadke som sa osobne nezúčastnil kvôli pobytu mimo Slovenska,
čo ma veľmi mrzí. Správa o ocenení v Bratislave ma zastihla v Českej republike v Uherskom Hradišti, kde sa konala prehliadka filmov s ekologickou tématikou. Najskôr som tomu neveril, pretože na Slovensku sú amatérski tvorcovia na vysokej úrovni, a ja som mal skoro desaťročnú pauzu v tvorbe. Po druhej sms správe od filmových priateľov som uveril, že film Norik muránsky bol takto ocenený a postúpil na medzinárodnú prehliadku UNICA v rakúskom Fieberbrun, kde bude aj s ostatnými ocenenými dielami 30.8.2013 reprezentovať Slovenskú republiku. Film ukazuje chov koní plemena Norik muránsky v Dobšinej a na Veľkej lúke pri Muráni. Koníky sa takto obrazovo vrátia do krajiny svojich dávnych predkov, kde tvrdo pracovali v náročných horských podmienkach.
Na UNICA prehliadke v Luxemburgu v roku 2002 som už mal film „Cesta životom“, kde pri práci na krosnách svoj životný príbeh vyrozprávala pani Sklenáriková z Muráňa. Ocenené boli aj ďalšie filmy z Gemera, čo mňa osobne teší, pretože filmové kluby v Gemeri mali v 70tych až 90tych rokoch dobré meno medzi filmármi v Československej republike.
Keby si niekto myslel, že takýmto ocenením si finančne polepší, tak je na veľkom omyle. Ľudí s kamerami chodí po Gemeri veľa, ale tvorcov je málo. Aj keď Gemer ako taký ekonomicky upadá, stále je čo filmovať a ukazovať, či už záporné alebo kladné, ako to robil filmový klub Gemerfilm z Rožňavy, či filmový klub Revúčan pod vedením pána Zoltána Bohuša, ktorého film Jar pod Kráľovou hoľou sa tiež dostal na UNICU ešte v období pred rokom 1989. Pevne verím, že filmoví klub Gemerfilm z Rožňavy naberie do seba mladú krv, ktorá ho zase pozdvihne tam, kde kedysi bol, a v Revúcej a Rimavskej Sobote sa nájdu noví tvorcovia, ktorí pozdvihnú región Gemera, aby neupadol do zabudnutia."
Ešte raz, pán Poboček, prijmite gratuláciu k tomuto úspechu, predovšetkých od nás Gemerčanov, so želaním veľa tvorivých síl a podobných úspechov aj na iných podujatiach.
OD
{jcomments on}




























__________________________________________________
V dňoch 7. – 9. júna 2013 sa v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave uskutočnila celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum a organizačným garantom Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Uvedených bolo 87 filmov od 114 autorov zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Súťažilo sa v štyroch vekových
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-